Dobrocsky prales do zoznamu svetoveho dedicstva

Do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO presadzuje Slovensko svoje karpatske pralesy. Povodny projekt obsahujuci dvadsat vynimocnych pralesnych systemov Slovenska republika vsak pred vyrocnym rokovanim Vyboru svetoveho dedicstva v Cine stiahla, pretoze experti ho odporucali rozsirit na uzemie Ukrajiny a Polska so sustredenim na pralesy bukoveho pasma. Slovenska nominacia obsahuje lokality, ako je Dobrocsky prales, Stuzica, Vtacnik, Klenovsky Vepor, Koprova dolina ci Vihorlat. Po doplneni projektu je nadej na uspech. V zozname svetoveho dedicstva zatial figuruje pat nasich lokalit: Banska Stiavnica, Spissky hrad, Vlkolinec, historicke jadro Bardejova a jaskyne Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu, ku ktorym je priradena aj Dobsinska ladova jaskyna a Stratenska jaskyna v Slovenskom raji.

(tt)

Do pozornosti nielen Kovacikovcov

V piatok 24. septembra od 10. hodiny sa v konferencnej sale Slovenskej narodnej kniznice v Martine uskutocni slavnostne vyhodnotenie genealogickych prac rodov Slovenska. Kovacikovci aspiruju na titul Najpocetnejsia rodina Slovenska. V pripade, ze mate zaujem o ucast, informujte sa u Ruda Kovacika (C. Balog - Dobroc, c. t. 6191803). Podla poctu zaujemcov sa dohodnete na sposobe dopravy do Martina.

(mk)

Hudobna jesen Valaska 2004

Po vlanajsom uspesnom festivale Hudobna jesen Valaska 2003 sa uskutocni aj druhy rocnik tohto podujatia, ktore umozni bohatej domacej hudobnej produkcii prezentovat sa. Organizatori sa usiluju o to, aby sa Hudobna jesen stala tradiciou, a tak ako Festival dychovych hudieb uspesne prezentovala Valasku. Festival otvoria v nedelu 26. septembra o 15. hodine koncerty Miesaneho spevackeho zboru z Valaskej a miesaneho spevackeho zboru Domovina z Bravacova. Ucast ako hostia prislubili nevidiaci hudobnik a spevak Milan Kvietok so skupinou Blindman a akordeonista Jozef Pancik so svojim vnukom Petom. Pre mladez pripravuju diskoteku s folkovou skupinou Tucna Anca.

(op)

Vodici, pozor!

Do 31. augusta v Banskobystrickom kraji v okresnych dopravnych inspektoratoch evidovali 63 687 nevymenenych statnych poznavacich znaciek, z toho v okrese Brezno 3745. V zmysle ustanovenia § 129, ods. 3 zakona NR SR c. 315/1996 Z. z. o premavke na pozemnych komunikaciach v zneni neskorsich predpisov doklady o evidencii vozidla a tabulky s evidencnym cislom (statne poznavacie znacky) vydane pred 1. aprilom 1997 zostavaju v platnosti do 31. decembra 2004. Nenechavajte si preto tuto vymenu na poslednu chvilu, pretoze pri velkom navale stranok mozu vzniknut problemy, napriklad predlzenie cakacich lehot.

(lp)

Z patdnoveho koncertneho zajazdu v Taliansku sa v stredu 15. septembra vratil Spevacky zbor mesta Brezna. Ako nas po navrate informoval dirigent doc. PaedDr. Milan Pazurik, CSc., v pondelok sa predstavili v chrame Duomo Maria e Regina v Lignane Sabbiadoro, v oblubenom turistickom letovisku. V programe nechybali zname talianske skladby Signore dele cime (G. de Marzi), Zbor zidovskych otrokov z opery Nabucco (G. Verdi), ani Irske pozehnanie (J. Moore) a Panis angelicus (C. Francka). V utorok najprv v poznavacej casti navstivili kostol Madona di Monte Berigo vo Vicenze, Santuario Grotta di Lourdes v Chiampe (talianske Lurdy) a prekrasnu baziliku v Arzignane (kopia architektury Baziliky sv. Petra vo Vatikane). V tomto chrame obdivovali majstrovstvo popredneho talianskeho organistu Antonia Camponogara a nahodnemu publiku spolocne zaspievali popularne svetove skladby pre organ a zbor (G. F. Handl, W. A. Mozart, C. Franck, Ch. Gounod, J. S. Bach a i.). V predvecer zbor este spieval v Klastore Figli della Carita vo Verone ako podakovanie za charitu a misijne cesty, ktore tento klastor organizuje a zabezpecuje po celom svete. Vo vecernych hodinach koncertoval s muzskym spevackym zborom Montegaleto z Verony a so ziakmi a ucitelmi Zakladnej umeleckej skoly z Partizanskeho vo vecernom koncerte vo veronskom dome kultury, kde sa predstavil skladbami talianskych skladatelov a piesnami narodov, vratane slovenskych ludovych piesni a ich uprav. Koncert priatelstva zorganizoval a osobne zabezpecoval velky priatel hudby a taliansko-slovenskej kultury Antonio de Luca.
,,Cely koncertny zajazd Spevackeho zboru mesta Brezna, ktory ma vo svojej dramaturgii svetsky i sakralny program, bol malym prispevkom aj k sviatku Sedembolestnej Panny Marie - patronky Slovenska," zdoraznil M. Pazurik.

(pz)

Vysledky archeologickeho vyskumu stredovekeho klastora v Slovenskej Lupci

vo svojich priestoroch ,,na trinastke" od 16. septembra ponuka Horehronske muzeum.
Stare osidlenie Slovenskej Lupce tvorili dve kristalizacne centra, jedno sa sformovalo v podhradi stredovekeho hradu, druhe v okoli stredovekeho klastora, ktory sa nachadzal na terajsom zapadnom okraji intravilanu obce. V tom obdobi bol klastor kulturnym, duchovnym, ale aj komunikacnym centrom oblasti. Islo o rozsiahly komplex klastornych budov, ktorych najstarsia cast - kostol sa datuje do prvej polovice 13. storocia. Vyuzivala ho rehola frantiskanov. Zaciatok 14. storocia sa spaja s osobou magistra Donca - zupana zo Zvolena. Na prelome 14. a 15. storocia klastor poznacil poziar, a tak v prvej polovici 15. storocia dochadza k prestavbam a rozsirovaniu jeho arealu. Klastor bol pocas svojho trvania viackrat prestavovany a plnil viacero funkcii. V 16. a 17. storoci bolo v nom evanjelicke lyceum.
Lokalita Klastorisko bola v povedomi obyvatelov sirokeho okolia uz oddavna. Prve zname nalezy z oblasti materialnej kultury spadaju do 19. storocia, kedy Jan Prunyi pri stavbe svojho domu narazil na zaklady stvorcovej veze. V roku 1934 Jozef Petko pri stavbe pivnice objavil dve ludske kostry. Pri vykope boli porusene aj casti muriv stredovekej architektury, v ktorych sa nachadzali kamenne clanky signovane kamenarskymi znackami. Murivo stredovekeho klastora bolo postupne vyuzivane na vystavbu okolitych domov a hospodarskych budov a planirovanim terenu dvorov a zahrad boli znicene aj posledne zvysky architektury.
Prvy zistovaci archeologicky vyskum v 70. rokoch minuleho storocia viedol pracovnik Slovenskeho ustavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prirody v Banskej Bystrici Gejza Balasa. V sezonach 1971 a 1973 odkryl muriva v severozapadnej casti sucasneho arealu. Na jeho vyskum nadvazuje PhDr. Vaclav Hanuliak v rokoch 1988 - 1990, ktory pokracoval v odkryvani architektury s ciastocnou rekonstrukciou korun muriv. Odkryl zaklady casti objektov leziacich na severozapadnej sucasnej ploche, kde jednu z budov interpretuje ako sakralnu stavbu.
Po preruseni vyskum pokracuje zaciatkom 90. rokov az do dnesnych dni. Prace vedie pracovnik banskobystrickeho regionalneho strediska Pamiatkoveho ustavu Mgr. Peter Mosny, ktory aj tuto vystavu v Horehronskom muzeum sprostredkoval. V tejto etape odkryli zaklady kostola z prvej polovice 13. storocia a zaklady stvorcovej veze z 15. storocia.
Zaujimava vystava archeologickych nalezov pochadzajucich z Klastoriska v Horehronskom muzeu potrva do 1. oktobra.

(ms)

Foto: Stefan Vozar

Sutaz o vstupenky na Stredoslovakov

,,Kym vychodniari sa tlacia do politiky, Stredoslovaci okupuju kulturu. Labuda, Chudik, Knazko, Kroner, sestry Vasaryove, Stano Radic, Jaro Filip ... ja ... My sme jeden carovny narod s carovnou recou. Mirek Donutil vzdy hovori, ze slovencina je pekna, ale stredoslovencina je nieco este viac. My sme vobec taky fajn narod," takto pekne o Stredoslovakoch povedal v jednom rozhovore humorista Jan Snopko, tiez Stredoslovak. Nie nahodou, ale absolutne opodstatnene - a tiez uz tradicne, sa aj dalsia verejna nahravka zabavnej relacie Slovenskeho rozhlasu bude niest pod nazvom Stredoslovaci. Pretoze je to program o nich, pre nich, ale nielen pre nich. Hostitelia, stari znami Jano Snopko a Stano Radic, si do programu tentoraz pozvali Milana Markovica a Ibrahima Maigu. Ktovie, co maju tito dvaja spolocne so strednym Slovenskom. Ani jeden sa tu nenarodil, nestudoval, nevojencil ... napokon dozviete sa. So Stredoslovakmi Stanom Radicom, Janom Snopkom a ich hostami Milanom Markovicom a Ibrahimom Maigom sa mozete stretnut v piatok 1. oktobra od 19. hodiny v Komornom divadle Domu kultury v Banskej Bystrici.
Dve vstupenky na tento vecer plny humoru a zabavy mozete vyhrat, ak sa zapojite do nasej sutaze. Najneskor do piatka 24. septembra poslite, alebo prineste do nasej redakcie korespondencny listok s kuponom, svojou adresou a telefonnym cislom. Ak budete mat stastie pri zrebovani, vstupenky su vase! Meno vyhercu uverejnime na buduci tyzden.

KUPON - STREDOSLOVACI