Dobrocsky prales do zoznamu svetoveho dedicstva
Do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO presadzuje
Slovensko svoje karpatske pralesy. Povodny projekt obsahujuci dvadsat vynimocnych
pralesnych systemov Slovenska republika vsak pred vyrocnym rokovanim Vyboru svetoveho
dedicstva v Cine stiahla, pretoze experti ho odporucali rozsirit na uzemie Ukrajiny a
Polska so sustredenim na pralesy bukoveho pasma. Slovenska nominacia obsahuje lokality,
ako je Dobrocsky prales, Stuzica, Vtacnik, Klenovsky Vepor, Koprova dolina ci Vihorlat. Po
doplneni projektu je nadej na uspech. V zozname svetoveho dedicstva zatial figuruje pat
nasich lokalit: Banska Stiavnica, Spissky hrad, Vlkolinec, historicke jadro Bardejova a
jaskyne Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu, ku ktorym je priradena aj Dobsinska ladova
jaskyna a Stratenska jaskyna v Slovenskom raji.
(tt)
Do pozornosti nielen Kovacikovcov
V piatok 24. septembra od 10. hodiny sa v konferencnej sale
Slovenskej narodnej kniznice v Martine uskutocni slavnostne vyhodnotenie genealogickych
prac rodov Slovenska. Kovacikovci aspiruju na titul Najpocetnejsia rodina Slovenska. V
pripade, ze mate zaujem o ucast, informujte sa u Ruda Kovacika (C. Balog - Dobroc, c. t.
6191803). Podla poctu zaujemcov sa dohodnete na sposobe dopravy do Martina.
(mk)
Hudobna jesen Valaska 2004
Po vlanajsom uspesnom festivale Hudobna jesen Valaska 2003 sa
uskutocni aj druhy rocnik tohto podujatia, ktore umozni bohatej domacej hudobnej produkcii
prezentovat sa. Organizatori sa usiluju o to, aby sa Hudobna jesen stala tradiciou, a tak
ako Festival dychovych hudieb uspesne prezentovala Valasku. Festival otvoria v nedelu 26.
septembra o 15. hodine koncerty Miesaneho spevackeho zboru z Valaskej a miesaneho
spevackeho zboru Domovina z Bravacova. Ucast ako hostia prislubili nevidiaci hudobnik a
spevak Milan Kvietok so skupinou Blindman a akordeonista Jozef Pancik so svojim vnukom
Petom. Pre mladez pripravuju diskoteku s folkovou skupinou Tucna Anca.
(op)
Vodici, pozor!
Do 31. augusta v Banskobystrickom kraji v okresnych
dopravnych inspektoratoch evidovali 63 687 nevymenenych statnych poznavacich znaciek, z
toho v okrese Brezno 3745. V zmysle ustanovenia § 129, ods. 3 zakona NR SR c. 315/1996 Z.
z. o premavke na pozemnych komunikaciach v zneni neskorsich predpisov doklady o evidencii
vozidla a tabulky s evidencnym cislom (statne poznavacie znacky) vydane pred 1. aprilom
1997 zostavaju v platnosti do 31. decembra 2004. Nenechavajte si preto tuto vymenu na
poslednu chvilu, pretoze pri velkom navale stranok mozu vzniknut problemy, napriklad
predlzenie cakacich lehot.
(lp)
Spevacky zbor
mesta Brezna v Taliansku |
Z patdnoveho
koncertneho zajazdu v Taliansku sa v stredu 15. septembra vratil Spevacky zbor mesta
Brezna. Ako nas po navrate informoval dirigent doc. PaedDr. Milan Pazurik, CSc., v
pondelok sa predstavili v chrame Duomo Maria e Regina v Lignane Sabbiadoro, v oblubenom
turistickom letovisku. V programe nechybali zname talianske skladby Signore dele cime (G.
de Marzi), Zbor zidovskych otrokov z opery Nabucco (G. Verdi), ani Irske pozehnanie (J.
Moore) a Panis angelicus (C. Francka). V utorok najprv v poznavacej casti navstivili
kostol Madona di Monte Berigo vo Vicenze, Santuario Grotta di Lourdes v Chiampe (talianske
Lurdy) a prekrasnu baziliku v Arzignane (kopia architektury Baziliky sv. Petra vo
Vatikane). V tomto chrame obdivovali majstrovstvo popredneho talianskeho organistu Antonia
Camponogara a nahodnemu publiku spolocne zaspievali popularne svetove skladby pre organ a
zbor (G. F. Handl, W. A. Mozart, C. Franck, Ch. Gounod, J. S. Bach a i.). V predvecer zbor
este spieval v Klastore Figli della Carita vo Verone ako podakovanie za charitu a misijne
cesty, ktore tento klastor organizuje a zabezpecuje po celom svete. Vo vecernych hodinach
koncertoval s muzskym spevackym zborom Montegaleto z Verony a so ziakmi a ucitelmi
Zakladnej umeleckej skoly z Partizanskeho vo vecernom koncerte vo veronskom dome kultury,
kde sa predstavil skladbami talianskych skladatelov a piesnami narodov, vratane
slovenskych ludovych piesni a ich uprav. Koncert priatelstva zorganizoval a osobne
zabezpecoval velky priatel hudby a taliansko-slovenskej kultury Antonio de Luca.
,,Cely koncertny zajazd Spevackeho zboru mesta Brezna, ktory ma vo svojej
dramaturgii svetsky i sakralny program, bol malym prispevkom aj k sviatku Sedembolestnej
Panny Marie - patronky Slovenska," zdoraznil M. Pazurik.
(pz)
Vysledky archeologickeho vyskumu stredovekeho
klastora v Slovenskej Lupci
vo svojich
priestoroch ,,na trinastke" od 16. septembra ponuka Horehronske muzeum.
Stare osidlenie Slovenskej Lupce tvorili dve kristalizacne centra, jedno sa
sformovalo v podhradi stredovekeho hradu, druhe v okoli stredovekeho klastora, ktory sa
nachadzal na terajsom zapadnom okraji intravilanu obce. V tom obdobi bol klastor
kulturnym, duchovnym, ale aj komunikacnym centrom oblasti. Islo o rozsiahly komplex
klastornych budov, ktorych najstarsia cast - kostol sa datuje do prvej polovice 13.
storocia. Vyuzivala ho rehola frantiskanov. Zaciatok 14. storocia sa spaja s osobou
magistra Donca - zupana zo Zvolena. Na prelome 14. a 15. storocia klastor poznacil poziar,
a tak v prvej polovici 15. storocia dochadza k prestavbam a rozsirovaniu jeho arealu.
Klastor bol pocas svojho trvania viackrat prestavovany a plnil viacero funkcii. V 16. a
17. storoci bolo v nom evanjelicke lyceum.
Lokalita Klastorisko bola v povedomi obyvatelov sirokeho okolia uz oddavna. Prve
zname nalezy z oblasti materialnej kultury spadaju do 19. storocia, kedy Jan Prunyi pri
stavbe svojho domu narazil na zaklady stvorcovej veze. V roku 1934 Jozef Petko pri stavbe
pivnice objavil dve ludske kostry. Pri vykope boli porusene aj casti muriv stredovekej
architektury, v ktorych sa nachadzali kamenne clanky signovane kamenarskymi znackami.
Murivo stredovekeho klastora bolo postupne vyuzivane na vystavbu okolitych domov a
hospodarskych budov a planirovanim terenu dvorov a zahrad boli znicene aj posledne zvysky
architektury.
Prvy zistovaci archeologicky vyskum v 70. rokoch minuleho storocia viedol pracovnik
Slovenskeho ustavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prirody v Banskej Bystrici Gejza
Balasa. V sezonach 1971 a 1973 odkryl muriva v severozapadnej casti sucasneho arealu. Na
jeho vyskum nadvazuje PhDr. Vaclav Hanuliak v rokoch 1988 - 1990, ktory pokracoval v
odkryvani architektury s ciastocnou rekonstrukciou korun muriv. Odkryl zaklady casti
objektov leziacich na severozapadnej sucasnej ploche, kde jednu z budov interpretuje ako
sakralnu stavbu.
Po preruseni vyskum pokracuje zaciatkom 90. rokov az do dnesnych dni. Prace vedie
pracovnik banskobystrickeho regionalneho strediska Pamiatkoveho ustavu Mgr. Peter Mosny,
ktory aj tuto vystavu v Horehronskom muzeum sprostredkoval. V tejto etape odkryli zaklady
kostola z prvej polovice 13. storocia a zaklady stvorcovej veze z 15. storocia.
Zaujimava vystava archeologickych nalezov pochadzajucich z Klastoriska v
Horehronskom muzeu potrva do 1. oktobra.
(ms)
Foto: Stefan Vozar
Sutaz o vstupenky na Stredoslovakov
Vecer so Snopkom, Radicom, Markovicom a Maigom
,,Kym vychodniari sa tlacia do politiky, Stredoslovaci
okupuju kulturu. Labuda, Chudik, Knazko, Kroner, sestry Vasaryove, Stano Radic, Jaro Filip
... ja ... My sme jeden carovny narod s carovnou recou. Mirek Donutil vzdy hovori, ze
slovencina je pekna, ale stredoslovencina je nieco este viac. My sme vobec taky fajn
narod," takto pekne o Stredoslovakoch povedal v jednom rozhovore humorista Jan
Snopko, tiez Stredoslovak. Nie nahodou, ale absolutne opodstatnene - a tiez uz tradicne,
sa aj dalsia verejna nahravka zabavnej relacie Slovenskeho rozhlasu bude niest pod nazvom
Stredoslovaci. Pretoze je to program o nich, pre nich, ale nielen pre nich. Hostitelia,
stari znami Jano Snopko a Stano Radic, si do programu tentoraz pozvali Milana Markovica a
Ibrahima Maigu. Ktovie, co maju tito dvaja spolocne so strednym Slovenskom. Ani jeden sa
tu nenarodil, nestudoval, nevojencil ... napokon dozviete sa. So Stredoslovakmi Stanom
Radicom, Janom Snopkom a ich hostami Milanom Markovicom a Ibrahimom Maigom sa mozete
stretnut v piatok 1. oktobra od 19. hodiny v Komornom divadle Domu kultury v Banskej
Bystrici.
Dve vstupenky na tento vecer plny humoru a zabavy mozete vyhrat, ak sa zapojite do
nasej sutaze. Najneskor do piatka 24. septembra poslite, alebo prineste do nasej redakcie
korespondencny listok s kuponom, svojou adresou a telefonnym cislom. Ak budete mat stastie
pri zrebovani, vstupenky su vase! Meno vyhercu uverejnime na buduci tyzden.
KUPON - STREDOSLOVACI |