Jan Longauer, dochodca, Valaska:

- Podla mna predsa, ked niekto trestny cin vykona a dokona, samozrejme musi byt potrestany. Deti si uz od sameho zaciatku musia uvedomit, ze za kazdy jeden precin sa plati. Zaroven by bolo treba potrestat aj rodicov, ktori maju svoju zodpovednost.

Viera Chriastelova, dochodkyna, Brezno:

- Ja som za znizenie vekovej hranice, pretoze je vela pripadov detskej kriminality, napriklad v Cechach vrazda 13-rocneho dievcata rovnako starym chlapcom. Vela dnesnych deti nema zodpovednost voci nicomu. Nedavno predo mnou poprevrhovali smetne kose a ked som ich upozornila, ze sa to nema, odpovedali mi, co sa staram. Myslim si, ze vela robi aj zanedbana rodinna vychova a hlavne brutalne filmy.

Marianna Jancova, administrativna pracovnicka, Bacuch:

- Myslim si, ze nejako by mali byt potrestane. Aj teraz posledne bolo pocut, ze dokazu zabit cloveka. Mal by sa najst nejaky sposob ich potrestania. Tazko povedat, ci vazenie, ale mala by sa zriadit nejaka institucia. Kazdopadne by mali pykat, ved je neferove, ak urobia nieco take hrozne a idu dalej zivotom, akoby sa nic nestalo.

Alena Jagercikova, predavacka, Zavadka nad Hronom:

- Podla mna dnesne deti su vyspelejsie, takze vekova hranica by sa mala znizit na strnast rokov. Ale zodpovednost by mal mat aj rodic, chyba nie je len v skolskej vychove ako sa hovori, ale aj vo vychove doma, matky, otca. Ale na druhej strane v strnastich rokoch je to este dieta.

Zdenka Kovacova, na materskej dovolenke, Pohronska Polhora:

- Pocula som o tom a myslim si, ze uz aj 14-rocne dieta by malo niest zodpovednost za trestny cin. Zasluzia si to, pretoze vela z nich tazi z toho, ked vedia, ze sa im nic nemoze stat. Podla mna bude to mat vychovny ucinok.

Ivan Farkas, nezamestnany, Brezno:

- Moj nazor? Rovno do basy. Jednoznacne. Nic ine si nezasluzia. Su to este deti, zivot maju pred sebou, nic nedokazali a robia taketo ciny!

(ng, ma)

Vyzva pre podnikatelov

Uz niekolko rokov trpim na alergiu, a preto ma trapi problem s vysokou travou, ktoru nik nekosi. Rastie za byvalym bitunkom na Stvrti Ladislava Novomeskeho a tiahne sa az k chodniku a od neho az k povodiu Hrona. Kto ju ma pokosit? Podobne travu, ktora si veselo rastie do viac ako metrovej vysky okolo povodia Hrona az k chodniku od sidliska Zapad v pase sirokom asi pat metrov popri parku pri zeleznicnej stanici az po Baldovsky most a dalsi most, ktory je vypadovkou od namestia smerom do Tisovca?
Chodim tadialto denno-denne a moj zdravotny stav sa kvoli nepokosenej trave zhorsuje. Viem sa preto vzit do koze ostatnych spoluobcanov trpiacich alergiou. Za to, ze sa trava nekosi, je niekto zodpovedny a medzi nezamestnanymi by sa urcite nasli zrucni kosci. Mam dojem, ze je to (ako u mnohych veci) financna otazka. V Brezne a okoli posobia rozne firmy. Riesenie je podla mna jednoduche. Tymto chcem apelovat na podnikatelov, aby dali hlavy dokopy a malickost, akou je sponzorstvo pravidelneho kosenia travy objektov, ktore patria pod spravu mesta, nemoze byt viac problem. Mozno by sa potom zacali pravidelne malovat a opravovat aj lavicky a hojdacky v spominanom parku a okoli mesta. Ved, ked toto vsetko bude v poriadku, bude to vizitka podnikatelov, ktori vlastnia vacsie firmy.

(jr)

Kto chce psa bit ...

Boli raz dve prevadzky sluzieb. Veduci prvej prevadzky si ziskal meno a sympatie svojou odbornostou, cestnostou a pracovitostou. A navyse vedel vyborne komunikovat so zakaznikmi. Veduci druhej prevadzky predstavoval jeho pravy opak. Ludia vyuzivali prednostne sluzby prvej prevadzky. S pracou a vystupovanim jej veduceho boli velmi spokojni, pozival ich maximalnu doveru. Veduci druhej prevadzky sa hneval, spekuloval, az vymyslel prefikany plan, ako sa zbavit konkurencie. Zloba najde dvere vsade. Zavistlivec spriada intrigy, ako uskodit dobremu cloveku. Pomsta je dokonala, ked intrigan ma na nadriadenych miestach znamosti. Stale plati: ,,Kto chce psa bit, palicu si najde." Na okamzitu vypoved zo zamestnania sa vykonstruuje nezmyselny dovod. A co urobi podly clovek v situacii, ked sa zakaznicii, pobureni nespravodlivostou, postavia na obranu statocneho veduceho? Anonymne rozsiruje klebety, ako este zakernejsie ublizit nevinnemu cloveku!

(is)

Zivio Ladislavovi Tazkemu

Devatnasteho septembra sa moj rodak, Ciernobalocan Ladislav Tazky dozil uctyhodneho veku osemdesiat rokov. Dobre pozname jeho zivot, literarnu tvorbu. Ladislav Tazky sa vzdy hrdo hlasi k svojmu rodisku, aj neuveritelne vela pren vykonal. Preto zaraza, ze rodna obec takemuto velkemu, vyznamnemu cloveku doteraz neudelila titul Cestny obcan. Naopak Brezno si ho dokazalo uctit titulom Cestny obcan. Ladislav Tazky je velmi dobre znamy aj medzi krajanmi vo svete, a tak som k jeho jubileu napisal par versovaniek:
,,V handelskom kraji, koryte Cierneho Hrona, uprostred hor v chalupke uhliara hlasi sa k svetu cloviecik maly, meno mu pri krste Ladislav dali. Slovenska mati ona ho koji, hory sum uspava v koliske z dreva v hore dedom vyrezanej. Prve kroky este len neiste, gangove schodiky zdolava, vabi ho do svojho kralovstva ta povestna ciernobalocka na Handli hora. Ake to stastie v horach narodeny a cas detstva na raji zemskom v Ciernom Balogu straveny. Kalamar, atrament, pero v skole ucari, po cely zivot osudnym, viac sa ho nezbavi. Snehom sa boria este len chlapci mali, cez kopce chotara od domu k domu, na perach koledy, radostnu spravu oznamuju. Tajomstva hory, luk, potockov, studniciek objavuju, na Pustom vrchu pri skale sa schadzaju. Zname je nadostac o tomto kraji, uz skoro za detstva praca hru nahradi. Luci sa suhaj este tak mlady, rodinou, dedinou, skolou a pracou v horneho chlapa vykresany. Ludskost si zachovaj, pravdu chran, cest vzdy vaz, narodu verny bud, na rodny kraj nezabudaj. Loz vladne v palacoch, na ludoch bieda, mocni a silni bodaky nasadit kazu, vo vojne do ludi strielat rozkazu. Vazenim gulagom den noc hrozit, zivot je peklo i nastraha, tazko i Tazkemu zit. Nevzdal sa, nezradil, horny chlap, tanky sa podeli. Otvara suplik, povrch je plny. Mudrost v nom, clovek vzdy vitazi, toho sa boja i novi pani. Rukopis cloveka, bohatier slova, dnes narod slovensky majstrovi pera Zivio, zivio spieva."

Pavol Datko, Ontario

Dobry den

Ani sa nenazdame a mame tu jesen. Dni sa skracuju a zrana aj vecerom je uz tma. Mnohi, medzi nimi aj ja, sa do prace presuvaju na bicykli. Neda mi, aby som neupozornil na cyklistov - samovrahov, ktori jazdia bez osvetlenia nielen vpredu, ale aj vzadu! Neuvedomuju si, ake velke neprijemnosti mozu svojou nezodpovednostou narobit? A nielen sebe! Mnohi z nich su manzelmi a otcami. Aky priklad davaju svojim detom? Hlavne voci nim su maximalne nezodpovedni. Ano, je tazka ekonomicka situacia a poniektori chcu usetrit nejaku korunku do rodinneho rozpoctu. No co bude mat rodina z usetrenych penazi, ak sa im domov nevrati zivitel, alebo sa vrati ako mrzak? Ved zadne svetlo stoji 30 korun + 16 korun baterky a predne 170 korun + 100 korun baterky. Nestoji vam 316 korun za stastie vasich blizkych a vasho okolia? A nech pomyslia aj na vodicov, ake stresove situacie im sposobuju. Vodic ma predvidat, ale aj predvidavost ma svoje hranice. A da sa predvidat sialenec?! Ved aj cyklista je ucastnik cestnej premavky. Mudry clovek sa snazi problemom predchadzat, a nie potom krvopotne nasledky napravat!
P. S.: Vsimne si a zakryje uz konecne niekto z kompetentnych odkryty kanal na zaciatku Baldovskeho mosta?!

Miroslav Kaizer

Sluzby, sluzby

Pocet kadernickych salonov rastie v sucasnosti ako huby po dazdi. Ale s ich kvalitou je to na zamyslenie. Sluzby maju sluzit zakaznikom. Slogan: “Nas zakaznik – nas pan” je pravdivy iba dovtedy, kym sa podla neho riadia. Ale co, ak sa zakaznik na ne spolahne a oni ho sklamu?
Tu je moja negativna skusenost s jednym kadernickym salonom v istom okresnom meste. Dostala som pozvanie na svadbu. Osobne som sa objednala na urcity datum. V den D a v hodinu H som prisla do kadernictva. Dobra nalada ma presla uz po pozdraveni sa. Kadernicka, s ktorou som sa osobne dohodla, tam nebola. Mlada kadernicka, ktora prave cesala zakaznicku, mi pokojne oznamiila, ze jej kolegyna ma dovolenku. “Ale ja som sa osobne dohodla s vasou kolegynou a dva tyzdne dopredu som si u vas objednala uces,” – zdoraznila som slovo: objednala. Po chvili uvazovania kadernicka suhlasila, ze ma ucese. Ked som uz sedela pod susiacim strojom, prisadla si ku mne pani z vedlajsieho salonu a takto sa mi prihovorila: “Praca v kadernictve je narocna. Treba chapat ich problemy, do cesty moze prist choroba, necakana rodinna udalost. A – mam byt rada, ze sedim v ich kresle a ze ma kolegyna ucese!” Teda, co je vela, to je vela. Odvetila som jej: “Nik nie je dokonaly. Suhlasim, ze mozno ochoriet, zmeskat autobus, pokazi sa auto, alebo sa vyskytne nepredvidana udalost, ale ja som sa u vas objednala dva tyzdne dopredu! Vo vasom kadernictve je kniha objednavok iba na okrasu?” Medzitym mi kadernicka dokoncila uces. Kym som prisla domov, po nadhernom ucese zostala iba trapna spomienka. Hned som zmyla tu gelovo – lakovu antireklamu kadernickych sluzieb.
Po svadbe som coskoro navstivila kadernicky salon, vyhladajuc zabudlivu kadernicku. Jej ospravedlnenie, ze lutuje, co sa stalo, uz nezmeni moju neprijemnu skusenost a sklamanie. Na ich kadernicke sluzby mi zostane nemila spomienka. Bola som u nich prvy a posledny raz.

Ing. Irena Helcova