Vážená redakcia,

   chcel by som sa vyjadriť k článku v rubrike Víkendové futbalové zrkadlo. V nedeľu 10. októbra som bol na návšteve pri známych a náhodou som sa stal svedkom futbalového zápasu Sihla – D. Lehota. Ako som spomínal, na zápas som sa dostal v podstate náhodou, čím chcem povedať, že nie som fanúšikom ani jedného z mužstiev. Keďže zápas mal veľmi neobvyklý koniec, veľmi som bol zvedavý na jeho „výsledok“, a preto som si hneď v utorok kúpil nové vydanie Horehronia. Keď som si však prečítal komentár o priebehu zápasu už spomínaných futbalových mužstiev, bol som zhrozený. Toľko klamstiev a výmyslov, koľko tam autor článku J. Nomilner uviedol, som už dávno nečítal. Obe mužstvá hrali dobre. Okrem iného chcem podotknúť, že nielen domáci, ale aj hráč hostí dal po samostatnej akcii krásny gól, ktorý tam samozrejme nebol spomenutý, aj keby sa dal nazvať „gólom zápasu“. Rozhodcu napadli domáci hráči po tom, čo chcel ukázať červenú kartu faulujúcemu (domácemu) hráčovi. To už však bohužiaľ nestihol. Odpískal koniec zápasu, po čom bol opätovne napadnutý domácimi hráčmi. Rozhodca Pribylina bol doslova „odvlečený“ z ihriska.

   Pán Nomilner, možno vás k napísaniu toho nepravdivého článku viedol strach, ale aj keby tak bolo, určite to nepatrilo k športovému správaniu. Keby sa vám aj zdalo rozhodnutie rozhodcu nesprávne, mohli ste sa zachovať športovo aspoň k mužstvu hostí, ktoré podalo minimálne taký výkon ako vaše. Priznajme si, že psychicky to zvládli lepšie.

(jm)
 

   O našom zdravotníctve sa dnes veľa hovorí, o jeho reforme, o pripravovaných zákonoch. Ešte nie sú v platnosti, ešte rozhodne pán prezident. Či to bude pre obyčajného pacienta lepšie, alebo horšie, ako sa budú k nám lekári správať, ukáže čas.

   Dnes sa k nám, pacientom, niektorí lekári nesprávajú podľa lekárskej etiky.

   Opíšem svoje skúsenosti:

   Vyskytol sa mi veľmi bolestivý herpes v bedrovej oblasti. Kto toto ochorenie už mal, vie o čom hovorím. Dňa 26. septembra som navštívila zdravotnú pohotovosť v Brezne. Službukonajúci lekár sa mi na to zbežne pozrel a naordinoval lieky: tekutý púder a tabletky Novalgin. Ešte mi povedal, že s týmto by som mala sedieť doma. Viac nič. Po užití niekoľkých tabletiek som začala mať v práci žalúdočné ťažkosti, veľmi som zvracala, preto ma manžel odviedol k môjmu obvodnému lekárovi. Ešte som len vstupovala do ordinácie, prítomný lekár ma privítal: „Ale rýchlo, ideme na pohreb.“ Stručne som povedala o svojich zdravotných ťažkostiach a ukázala výmenný lístok z lekárskej pohotovostnej služby. Lekár skonštatoval, že čo mi to na pohotovosti predpísali za lieky, že na túto diagnózu treba iné lieky a tie mi môže predpísať len odborný kožný lekár. Aj ma poukázal na odborné kožné vyšetrenie. Moje sťažovanie sa na žalúdočné ťažkosti nejako nebral do úvahy.

   Na druhý deň, v piatok, som nevládala ísť na kožné vyšetrenie, ani do práce. Celé tri dni a tri noci som v bolestiach a žalúdočnou nevoľnosťou preležala v posteli bez prijímania jedla a tekutín. V pondelok 4. októbra, keď sa mi trošku uľavilo, som navštívila kožné oddelenie v Brezne. Ordinovala len jedna lekárka, druhá kožná lekárka mala celý týždeň dovolenku. Podotýkam, mám päťdesiattri rokov, na kožnom oddelení som bola po prvýkrát vo svojom živote. Keď som v čakárni oslovila sestričku, že ma posiela obvodný lekár na odborné vyšetrenie, odpovedala mi: „Ale musíte najprv zaplatiť 350 Sk a potom vás pani doktorka vyšetrí.“ Odmietla som túto sumu uhradiť s tým, že neviem podľa akého zákona mám tak spraviť. Sestrička mi kázala čakať, čo na to povie pani doktorka a po chvíli ma zavolala do ordinácie. Ošetrujúca lekárka mi oznámila to isté, že majú zaužívané zinkasovať od pacienta 350 Sk na pol roka dopredu a ak nezaplatím, neošetrí ma! Ešte mi lekárka povedala, že ma môže objednať, ale len o tri mesiace. Do môjho zdravotného záznamu, ani na odporučenie obvodného lekára sa ani nepozrela. Odmietla mi poskytnúť lekársku pomoc, ktorú som tak veľmi potrebovala, nezaujímalo ju, o aké ochorenie ide a ja som taká boľavá, aká som k nej vošla, taká som od nej aj odišla, ale aj s bôľom na duši.

   Niečo sa vo mne vzbúrilo, toľká pretrpená bolesť, toľké prebdené noci. Lekári by sa predsa nemali takto správať, viaže ich Hypokratova prísaha, kto ju poruší, prestáva byť lekárom! Po informácii som sa dozvedela, že dotyčná lekárka je neštátna. Obrátila som sa na odbor zdravotníctva BBSK, na MUDr. Richarda Rišňovského s otázkou, či sme neštátnym lekárom povinní platiť, keď si riadne platíme zdravotné poistenie. Odpovedal mi: „V žiadnom prípade a dobre ste spravili, že ste nezaplatili.“ Chcel dopodrobna vedieť, ako to všetko bolo, aby mohla byť spísaná na lekárku sťažnosť a mohlo sa to vyriešiť. Ako to dopadne neviem, ale veľmi verím, že spravodlivo.

   V priebehu niekoľkých dní som bola u troch lekárov, žiaľ, nepomohol mi ani jeden z nich, ešte sa mi zdravotný stav oveľa zhoršil. A ja sa chcem týchto lekárov opýtať: „Nehanbíte sa za to, že vás oslovujeme „pán doktor“?

   Sú samozrejme aj iní lekári, pred ktorými sa hlboko skláňame, vážime si ich prácu a predovšetkým ich ľudskosť!

   (Kópiu tohto príspevku zasielam ministrovi zdravotníctva MUDr. Rudolfovi Zajacovi)

Anna Pančíková