Určite ste sa už stretli s produktom s názvom HYPOúver. V nasledujúcom článku by sme Vás radi informovali o tom, ako jednoducho sa dokážete dostať k úveru aj pri tejto pomerne vysokej žiadanej čiastke.

   Je potrebné vlastniť nehnuteľnosť a neručiť ňou za úver v banke, či inej inštitúcii. Takže potrebujete list vlastníctva na svoju nehnuteľnosť, ktorý väčšinou máte v dokumentoch k Vášmu domu, bytu, alebo inej nehnuteľnosti. A čo je nehnuteľnosť? Nehnuteľnosť je byt, rodinný dom, pozemok, garáž,.. Nehnuteľnosť je aj les, lúka, orná pôda,... ale tieto nehnuteľnosti, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. do záruky nevkladá, t.j. týmito nehnuteľnosťami sa ručiť nedá.

Ak spĺňate podmienku – máte list vlastníctva tej správnej nehnuteľnosti, zavolajte našim pracovníkom – maklérkam - slečne Pätoprstej 0908 155 155 alebo slečne Dunajovej 0902 155 155 a dohodnite si s nimi obhliadku Vašej nehnuteľnosti.

Naše maklérky Vás navštívia, nehnuteľnosť si pozorne obzrú, nafotia a spíšu s Vami žiadosť o úver. Všetky podmienky poskytnutia, splácania úveru, potrebné doklady a zodpovedanie ďalších otázok Vám dôkladne a ochotne poskytnú priamo na mieste.

Zistené informácie po precíznom spracovaní predložia na schválenie úverovej komisii. Táto do 48 hodín rozhodne o poskytnutí úveru, výške poskytnutého úveru, výške úrokovej sadzby, dobe splatnosti. Ďalej je to veľmi jednoduché a už nemusíme strácať čas a na nič čakať. Naša maklérka Vás telefonicky oboznámi Vás so stanoviskom úverovej komisie a zároveň Vás požiada o dodanie niekoľkých podkladov, potrebných k poskytnutiu úveru.

Zoznam podkladov, ako aj návrh zmlúv, Vám maklérka predloží a vysvetlí pri prvotnej obhliadke nehnuteľnosti a tak máte dostatok času si vopred všetko dôkladne naštudovať a zvážiť.

Po obdržaní Vami dodaných podkladov maklérka spracuje úverové zmluvy, opätovne Vás nakontaktuje a dohodne s Vami termín realizácie. Realizácia prebieha v okresnom meste Vášho bydliska, kde navštívite notára, ktorý overí pravosť Vášho podpisu a katastrálny úrad, kam budú podané podpísané zmluvy.

Týmto okamihom bude nehnuteľnosť blokovaná a z nášho účtu bude na Váš účet zaslaná finančná čiastka schválenej výšky úveru.

Polícia pátra

   Úrad justičnej a kriminálnej polície v Brezne sa obracia na občanov so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri pátraní po hľadanom:

Jaroslavovi Jassnikerovi, narodenom 1. apríla 1979, trvale bytom Nemecká – Dubová, Štvrť kpt. Nálepku 756/6, po ktorom je vyhlásené celoštátne pátranie. Menovaný je obvinený z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2, písm. a/Trestného zákona, marenie úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1, písm. c/Trestného zákona, ublíženie na zdraví podľa § 224 ods. 1/Trestného zákona a neposkytnutie pomoci podľa § 208/Trestného zákona.

   Je vysoký 175 cm, štíhlej vyšportovanej postavy, má svetlé krátke vlasy, nezistené zvláštne znamenia a tetovania.

   Žiadame občanov, ktorí by vedeli podať akékoľvek informácie o hľadanom, aby tak urobili v ktoromkoľvek útvare Policajného zboru alebo na známe telefónne číslo 158.

   Za spoluprácu ďakujeme. 

 Na Jazvečom vŕšku

   Borsuk, Borsučná Grapa – dnešným deťom tajomne znejúce a pravdepodobne nič nehovoriace názvy. Pomenovanie kopovitej vyvýšeniny (837 m n. m.), nápadne sa týčiacej vo vidlici sútoku dvoch horských bystrín tvoriacich potok Hučanské, je starého dáta. V chotárnej listine z roku 1670, podpísanej Muránskou pani grófkou Annou – Máriou Séčiovou čítame vetu: „Z Pohorelej idúc k Heľpe, začali sme od Borsuka, toho mena vrchu...“. Dnes je tento kopec husto porastený zmiešaným lesom. Z drevín prevláda buk a borovica, miestami osika, javor horský, smrek. Krovinný porast na okraji tvorí najmä lieska a trnka. Zdôrazňujem slovo „dnes“, pretože v kronike obce Pohorelá je na starostlivo nakreslenom náčrte (autorom je učiteľ a kronikár Koloman Piljar) rastlinný pokryv označený ako „krovie“. Náčrt bol zhotovený v roku 1935.

   Vráťme sa však do dnešných čias. Z pohľadu geológa je kopec budovaný druhohornými dolomitmi a dolomitickými vápencami. Ich vek je okolo 200 miliónov rokov. Lem na jeho východnom okraji odkrýva pestrú zmes karbonátových hornín. Od celistvých balvanov, brekcií, zlepencov, po hrubozrnný štrk, piesok, íl a hlinu. Odkrytý profil hrá pestrými farbami, ktoré vyniknú najmä v časoch sucha. Od sivobielej po sivočiernu, žltkastú a v hornej časti hrdzavočervenú. Všade sa dajú pozorovať prebiehajúce krasové procesy, ako dôsledok styku hornín so zrážkovou vodou. Na jednotlivých úlomkoch možno voľným okom vzhliadnuť stopy utvárania horniny pôsobením morských rias. V širšom okolí sa vo veľkej miere vyskytujú aj slienité vápence, miestami slienité bridlice, ktoré zostupujú až nadol a nájdeme ich vystupujúce na odkryve pravobrežnej riečnej terasy starého Hrona.

Pri pohľade z diaľky, koruny husto rastených stromov vytvárajú ilúziu priam vzorovo formovanej kopy kužeľovitého tvaru. Skutočnosť je však iná. Strmší južný svah sa rozpadáva na veľké kamenné bloky, husto porastené machom.

   Zastúpenie rastlín v machovom a bylinnom stupni je výrazne ovplyvnené horninovým podkladom. Vidíme množstvo vápencových druhov a naopak – niektoré rastliny sa tu vôbec nevyskytujú. Na kameňoch napríklad rastú dva druhy menej známych papradí – slezinník rutovitý a slezinník červený. Medzi machmi dominuje vápencomilný druh – hrebienok mäkký. Z bylín tu nájdeme marinku hrdebarkovitú, marulku obyčajnú, šalviu praslenatú, pamajorán obyčajný, jastrabník lesný, zvonček broskyňolistý, zvonček repkový, kokorík voňavý, prilebovku červenú, kruštík širokolistý, vranovec štvorlistý, ostricu bielu, smlz pestrý, zárazu žltú, rôzne druhy mliečnikov a iné. V lúčnom poraste na okraji kvitne bôľnoj lekársky, ranostaj pestrý, pupenec roľný, silenka nadutá, divozel čierny, čertkus lúčny, klinčeky a nevädze. Na obnažených skalách a na okraji poľnej cesty kvitne ruman farbiarsky, náprstník veľkokvetý, škarda, komonica biela, hadinec a valeriána lekárska.

   Jeseň prináša zmenu – na lúkach pri lese kvitne pahorec brvitý, parnasia močiarna, jasienka obyčajná, očianka Rostkovova, púpavovec jesenný. Len pre zaujímavosť – márne by ste ju hľadali na kremitých horninách rastúce druhy – brezu, čučoriedku, brusnicu, vres a bielamach sivý. O tie zase nie je núdza v protiľahlom, na pohľad rovnakom, ale horninovo úplne odlišnom kopci Breznina.

   Okolie skrýva i ďalšie zaujímavosti – napríklad údolím potoka Hučanské, ktoré tvorí západný okraj nášho chotára, prechádza poludník 20° východnej zemepisnej dĺžky. A práve „prekročiť“ poludník a odhaliť tajomstvo pôvodu neobvyklého názvu bolo cieľom vychádzky mladých priateľov prírody z našej školy. Raňajšia modrá obloha v prvú septembrovú sobotu sľubovala deň ako stvorený na bezstarostnú túlačku. Ale mali sme aj iný dôvod – veď pred pár dňami sme odštartovali celoročný pilotný projekt Zelená škola, pod patronátom poradenskej organizácie občianske združenie Tatry z Liptovského Mikuláša. A povedzte – poznáte dôstojnejší spôsob začiatku environmentálneho projektu, ako našu bádateľskú výpravu? Stručne povedané – mladí výskumníci si prišli na svoje. Bolo pre nich zážitkom pozorovať ďalekohľadom vo výške krúžiace myšiaky hôrne a na kríkoch sediace strakoše červenochrbté. V kalužiach pri potoku sa hmýrili žabie žubrienky, krútili sa červenosfarbené larvy pakomárov, na vodnej hladine surfovali korčuliarky. Podarilo sa nám uzrieť aj na slnku sa vyhrievajúcu jašteričku a zablúdenú žabku – kunku žltobruchú. Ochutnali sme plody borievky, ústa nám povykrúcali plody trnky a spoločne sme si pripravili zeleninovú pochúťku z krasovlasu bezbyľového.

   A čo tajomstvo „Kóty 837“? Deťom  sa ho podarilo odhaliť, keď po takmer horolezeckom kľučkovaní medzi mohutnými kamennými blokmi sme zostúpili na malú plošinu, z ktorej ústilo do útrob vrchu niekoľko záhadne vyzerajúcich otvorov. Tie už na prvý pohľad pripomínali vchody do zvieracích príbytkov, líščích alebo, čo je pravdepodobnejšie jazvečích brlohov – nor. A práve slovami „borsuk, borsek“ pomenúvali v dávnych časoch naši predkovia, obyvatelia Horného Uhorska nočného tuláka jazveca, ktorý vtedy, ako aj dnes vyhľadával pre svoj úkryt kamenisté kopce – grapy, roztrúsené po chotároch obcí Horehronského podolia.

Peter Návoy