Za katedrou prezil cast svojho zivota. Mnohi ho poznaju ako ucitela slovenciny, ruskeho jazyka, dejepisu a obcianskej vychovy, v ostatnych rokoch ako riaditela skoly. Ucil v Rimavskej Sobote, v Ciernom Balogu, vo Vazci, riaditelom bol v Ciernom Balogu a v Brezne. Lasku k literature prevtelil nielen do svojho povolania, ale aj do konicka, ktorym sa stalo prispievanie do novin. Zacinal v Priekopniku, na dva roky opustil katedru a stal sa redaktorom Smeru. V dochodcovskom veku zakotvil v Horehroni ako jeho pravidelny a verny dopisovatel. Svojimi pracami v kategorii vlastna tvorba - proza obohatil aj Chalupkovo Brezno. Nie nahodou vam ho predstavujeme v marci, v mesiaci knihy, ktora je jeho velkou laskou, v mesiaci, v ktorom si v kruhu rodiny pripomina svoje narodeniny. Stefan Giertl.

o Horehronie, hlavne jeho osmu stranu, si bez vasich clankov nevieme predstavit. Odkial cerpate namety na zaujimave postrehy?
- Pomozem si slovami Milana Rufusa: “Co sme sa nohy nakrutili zeme. Sedemdesiatsest kol vzdy tlacit, za jeho prevezenie, ten slavny kolotoc - zivot.” Mojim rodiskom je Cierny Balog. Detstvu a dospievaniu nateraz davam volno, nech oddychuju, lebo ... Vacsinu z prezitych rokov som pobudol za ucitelskou katedrou zakladnych skol. Naposledy v Brezne, v meste ktorom uz zijem vyse tridsat rokov. S novinami Horehronie (moja mienka, maju slusnu uroven) spolupracujem viac ako desat rokov. S redakcnym zenskym kolektivom sme vzdy nasli prospesnu spolupracu. Moje clanocky, ak bolo treba, upravili na zverejnenie najma pre osmu stranu. Za tento cas, keby sme ich spocitali, dostali by sme aj trojciferne cislo. Osma strana, citatelia to uz isto-iste postrehli, prinasa medailoniky, spomienky na osobnosti, ktore pre Brezno a jeho okolie niecim prispeli, aby region okresu Brezno zviditelnili. Tato strana prinasa i dalsie mena dopisovatelov - publicistov, literatov, historikov, pedagogov... To dava zaruku, ze osmicka neskrachuje. Pytate sa na namety. Tie prinasa kazdy znovuzrodeny den. Osvetova a verejnoprospesna praca v meste. Stretnutia s priatelmi z radov ucitelskych, su to rozne besedy, vystavy ... Vela pomozu priatelky knihy (kniznica) ... Urcite zasoby zazitkov skryvaju este moje poznamkove bloky, fotografie ...

o Co hovori rodina na vasho konicka?
- Zvykla si. Chovam si ho uz od roku 1958. Robim to vzdy vo vecernych, nocnych alebo rannych tichych chvilach, ked cinziakove echa sa ulozia k spanku. Pouzivam pero, nie “klepkaci” stroj.

o Existuje nieco, o com by ste chceli napisat, no chybaju vam informacie, pramene?
- Ale ano. Rad by som napisal par slov zo stretnutia dopisovatelov s vedenim mestskeho kulturneho strediska a redakciou Horehronia. To posedenie, verim tomu, prinieslo by vela podnetov pre nase noviny. Mozem ponuknut niekolko spomienok o slovenskych spisovateloch, s ktorymi som si podal ruku, pohovoril. Slo by o tych, ktori v Brezne pobudli, co-to na besedach povedali, o krasach okresu Brezno aj napisali ... Potom su to skoly, v ktorych zacinaju puciky literarnych a inych talentov. Ako ich zjednotit, kde sa s nimi stretavat, aby na takom fore mohli citat svoje prace ... Postupne ich pravidelne zverejnovat.

o Strnasteho marca oslavujete narodeniny. Aky darcek vas najviac potesi?
- Predovsetkym zdravie, aby som ten kolotoc zivota mohol funkcne udrziavat este aj v dalsich rokoch.

(ng)

Sviatky jari

(hp)

Brezno bolo po prvykrat v historii miestom konania ekumenickej bohosluzby. V piatok 4. marca veriaci v Piaristickom kostole na Namesti gen. M. R. Stefanika nacerpavali sily k intenzivnemu duchovnemu zivotu a posilneniu svojho dusevneho zdravia. Celosvetove ekumenicke hnutie krestanskych zien vzniklo v roku 1887 v USA v state Missouri. V sucasnosti je do tohto hnutia zapojenych 180 krajin sveta. Slovensko sa k nemu pridalo v roku 1987 pri prilezitosti 100. vyrocia Svetoveho dna modlitieb. Od roku 1927 raz v roku (vzdy v prvy marcovy piatok) sa zeny na celom svete spolocne modlia. Program na tento rok pripravili polske krestanky na temu Nech nase svetlo svieti.

Foto: Stefan Vozar