Pedopsychiater radi

Na uvod sa vam opat prihovorim cez kratky pribeh: “Jeden clovek chcel vediet, aky je rozdiel medzi nebom a peklom. Isiel za mudrcom a ten ho zaviedol do miestnosti, kde sedeli ludia okolo velkeho stola a na nom bol polozeny hrniec plny vonaveho, chutneho pokrmu. Pred kazdym z nich bola polozena velka dlha lyzica. Vsetci boli hladni a nestastni, lebo lyzica bola dost dlha na to, aby do hrnca dociahli, ale prilis dlha na to, aby si ju polozili do ust. “Toto je peklo,” povedal mudrc. A potom ho zaviedol do druhej, rovnakej miestnosti, kde za stolom sedeli ludia s rovnakymi lyzicami pri rovnakom hrnci. Rozdiel bol v tom, ze boli veseli a stastni a krmili jeden druheho. “A toto je nebo”, povedal mudrc.”

Rozdiel medzi pohodou a problemami vobec nie je v tom, co vlastnime v materialnej podobe. Rozdiel je hlavne v tom, ako sa spravame jeden k druhemu a ako sa dokazeme postarat o ludi, ktori su v nasej blizkosti. Ako ste na tom vy? Vsimate si svojich blizkych? Svoje deti, rodicov, priatelov, kolegov v praci?
Dnes by som sa este raz venovala teme deti s poruchami spravania. Boli to najcastejsie diagnozy, s ktorymi som sa stretavala v uvode mojej prace v ambulancii pedopsychiatra. Je to velmi vseobecny pojem, za ktorym sa skryvaju rozne problemy. Ide o suhru genetickych a biologickych faktorov v sucinnosti s posobenim vonkajsieho socialneho prostredia. Pri starostlivosti o tieto deti musia nevyhnutne spolupracovat rodicia, ucitelia, psychologovia, pedopsychiatri, socialni pracovnici a v niektorych pripadoch aj policia.
Co myslime pod pojmom poruchy spravania v psychiatrii? Tuto diagnozu pozname len u deti, po 18. roku tieto deti z toho bud “vyrastu”, alebo sa diagnoza meni na diagnozu porucha osobnosti – psychopatia, zavislost od alkoholu a drog pripadne sa potvrdi podozrenie zo zavaznejsej dusevnej poruchy (psychoza, depresia a ine).
Poruchy spravania predstavuju narusene vztahy k rodicom (alebo k inym autoritam) alebo k rovesnikom. Tieto deti casto prejavuju agresivitu voci ludom ci zvieratam, pachaju drobnu trestnu cinnost, klamu, kradnu, biju sa, chodia poza skolu, experimentuju s drogami, davaju sa do pochybnych partii. Castejsie su postihnuti chlapci (asi desatkrat).

Pricinou poruch spravania mozu byt:
1. narusene vztahy v rodine (u predskolaka je vzdy problem najma v rodine, u mnohych deti sa za ich prejavmi skryva alkoholizmus alebo agresivita rodicov ci inych vychovavatelov a ine problemy: umrtie v rodine, rozvod rodicov, prestahovanie sa, nezamestnanost rodicov, umiestnenie v detskom domove, internate, atd.),
2. problemy v skole (sikanovanie, posmievanie sa spoluziakov, vydelovanie z kolektivu, neprimerany tlak vyucujuceho, znevazovanie ziaka pred ostatnymi detmi),
3. telesne ochorenie (epilepsia, hormonalne poruchy a ine),
4. dusevna porucha – tejto teme by som sa venovala blizsie: Rozlisujeme poruchy spravania s dobrou a zlou prognozou. Pri zlej prognoze (t. z. pretrvavaniu problemov do dospelosti s rozvojom spomenutych poruch osobnosti, psychoz a zavislosti) sa problemy datuju od utleho detstva, su vyrazne narusene vztahy s rovesnikmi, dieta trpi poruchou pozornosti s hyperaktivitou a rodina je dysfunkcna. Pri lepsej diagnoze sa poruchy v spravani objavuju az v obdobi pubescenie alebo adolescencie a nie su vyraznejsie narusene socialne vztahy s rovesnikmi.

Najcastejsou pricinou poruchy spravania v nasej ambulancii je hyperkineticka porucha, ktora nebola vcas diagnostikovana, podchytena a liecena a vo vacsine pripadov zaroven islo aj o dysfunkcnu rodinu.
Velmi dolezite je vylucit psychicku alebo telesnu pricinu vzniku poruch v spravani, odhalit a riesit problemy v rodine. Terapia spociva v rieseni zakladnej diagnozy, pokial sme ju vylucili bude dolezite tlmenie agresivity a hlavnou ulohou bude praca s rodinou, psychoterapia dietata individualna alebo skupinova v specializovanych zariadeniach (centra vychovnej sluzby, diagnosticke centra), casto je nutne na urcite obdobie vynat dieta z rodiny, ale to uz je parketa socialneho odboru. Mojim zelanim je, aby sme v Brezne vytvorili dobry tim, ktory tymto detom pomoze skor, ako sa problem prevali do konfliktov so zakonom. Zatial sa stretavam zvacsa s ochotou k spolupraci s odbornikmi, za co im dakujem. Na buduce by som sa chcela venovat depresivnym a uzkostnym stavom u deti.
Ked vsetci robime to iste, s dobrym umyslom, ale nespolupracujeme v tom spolu, vysledok je casto uplne iny, ako sme ho povodne planovali.

Dr. Dagmar Guttenova

Minulost a sucasnost cestovneho ruchu

Dnesna podoba cestovneho ruchu vo svete vznikala tisicrociami. Jeho masove rozmery a silny ekonomicky vplyv najma v druhej polovici minuleho storocia pochopime a mnohe vysvetlenia najdeme kratkym nahliadnutim do jeho historie. Boli to panujuce politicke, hospodarske a kulturne pomery, ktore bud urychlovali alebo spomalovali jeho vyvoj.
Vznikom Olympijskych hier v roku 770 pred Kristom dochadza u ludi ku zmene miesta kvoli aktivnej alebo pasivnej ucasti na sportovych podujatiach. Grecky geograf a historik Herodot sa v rokoch 480 - 421 pred Kristom stal prvym cestujucim a ucastnikom cestovneho ruchu vo svojej krajine. Cestovanie vyuzival na spoznavanie zvykov a tradicii ( islo tu o vzdelavaci cestovny ruch). Jeho cestopisy svedcia o cestovani s liecebnym cielom a o putiach k chramom bohov. Tato motivacia ovladala cestovny ruch najma v stredoveku. Rimske obdobie bolo charakteristicke stavanim kontinentalnych ciest z vojenskych dovodov. Preludnenost vo vtedajsom Rime a v inych velkych mestach mala za nasledok zmenu byvania pocas leta v inom najma vidieckom prostredi. Znamou je aj zaluba Rimanov o termalne a kupelne pramene, kde sa nielen liecili, ale aj relaxovali. Prave Rimania zanechali zaciatky kupelneho cestovneho ruchu na Slovensku. Letne prazdninove domy, zariadenia letnych bytov za ucelom oddychu sposobovali rozvoj urovne stravovania, servisu jedal a napojov a tiez  roznych doplnkovych sluzieb. Zanikom Rimskej rise dochadza aj k upadku ciest. Cestovanie sa stava nielen obtiaznejsim, ale aj nebezpecnejsim. Okrem uradnikov a studentov boli ochotni cestovat len putnici. Takymito nabozenskymi putnickymi miestami boli najma Jeruzalem, Rim a dalsie miesta, v ktorych boli zjavenia alebo miesta suviseli s posobenim Apostolov. Mnozstvo putnikov v pravidelnych obdobiach si vyziadalo budovanie miestnych hostincov, hospicov, prepriahacich stanic, ponuku jednoducheho ubytovania a poskytovanie stravy. Bohatsi putnici vyzadovali oddelenu miestnost a vodu na umytie. Piestanska lieciva voda a liecive bahno sa prave vdaka Rimanom do 19. storocia vyuzivali len sporadicky a len pre bohate vrstvy. Prichodom rodiny Winterovcov do Piestan v 19. storoci sa stali Piestany svetoznamym kupelnym mestom a dnes predstavuju na Slovensku jedno z najvyznamnejsich stredisk cestovneho ruchu. Na konci 19. a zaciatku 20. storocia sa zacina rozmahat zeleznicna a lodna doprava. Cestovanie vlakom bolo rychle a pohodlne. Stalo sa dopravnym prostriedkom pre siroke vrstvy obyvatelov. Zvedavost ludi postupne rastla a stala sa dovodom najma na poznavaci cestovny ruch. Kupelnictvo sa vsak ako jedine zacina rozmahat systematicky najma z ekonomickych dovodov. V takychto strediskach dochadza k rastu zamestnanosti, rozvoju pribuznych odvetvi, potravinarstva, odievania a dalsich sluzieb, ktore suviseli s pohodlim kupelnych hosti. Priekopnikom hromadneho cestovneho ruchu bol Anglican Thomas Cook. Ako prvy organizoval skupinove cesty do celeho sveta. Anglicania priviedli k rozkvetu pesiu turistiku, horolezectvo a ucast na zimnych sportoch najma vo Svajciarsku. V dosledku pobytu bohatych cudzincov dochadza ku zlepsovaniu kvality ubytovania, restauracnych sluzieb a nastupu vystavby grandhotelov. Europskym modnym trendom v cestovnom ruchu sa stavaju francuzska a talianska riviera a v zime kupelne strediska. Od 60. rokov 20. storocia sa prudko rozvija aktivny zahranicny cestovny ruch a domaci cestovnych ruch za ucasti sirokych vrstiev obyvatelstva.
V sucasnosti je cestovny ruch predovsetkym vyznamnym ekonomickym odvetvim. Vytvara pracovne miesta, vplyva na tvorbu hrubeho domaceho produktu a vylepsuje bilanciu zahranicneho obchodu. Nemenej vyznamnym je aj jeho podiel vo svetovom mierotvornom procese, zblizovani narodov a narodnosti a pomoci lepsie chapat rozmanitost narodnych a regionalnych kultur.
Pre svoj dolezity ekonomicky prinos v narodnych ekonomikach doslo v druhej polovici minuleho storocia v krajinach so silnym potencialom cestovneho ruchu ku zmene v nazerani na tuto oblast hospodarskeho zivota najma v mestach a obciach. Tam, kde su podmienky na rozvoj cestovneho ruchu, sa zacali vytvarat samostatne urady, zaujmove zdruzenia, profesijne zoskupenia a ine subjekty. Ich cielom bolo najma hajit svoje zaujmy a podporit rozvoj nadvaznych aktivit   predovsetkym efektivnou komunikaciou so samospravnymi organmi.
Aj v Brezne zacala od februara 2005 posobit komisia pre rozvoj cestovneho ruchu pri mestskom urade. Jej clenmi su odbornici, zastupcovia odbornych subjektov, profesijnych zoskupeni, akademickej obce a poslanci mestskeho zastupitelstva. Komisia vystupuje ako poradny organ pre poslancov a primatora mesta. Jej naplnou je prerokuvanie a predkladanie navrhov na dalsi rozvoj cestovneho ruchu v katastri mesta, pomoc pri spracovani a realizacii planov regionalneho rozvoja, pomoc pri lepsom vyuzivani prirodneho, kulturno-historickeho a sportovo-rekreacneho potencialu, pomoc pri cinnosti podnikov poskytujucich zakladne a doplnkove sluzby, navrhovanie novych foriem marketingu, hodnotenie uspokojovania potrieb ucastnikov cestovneho ruchu, navrh na zlepsenie kvality sluzieb, iniciovanie ku tvorbe novych produktov cestovneho a pomoc pri zdruzovani financnych zdrojov.

Ing. Anton Baca, clen komisie

V masive Velkeho boku v Nizkych Tatrach do doliny Snezna v utorok 1. marca spadla lavina. Jej sirka v hornej casti je okolo 250 m a dlzka asi 1 km. Na fotografii Frantiska Ovsiaka vidime drahu laviny spod sedla Priehyba. K stratam na zivotoch nastastie nedoslo. Az na jar sa bude dat vycislit, ake skody na porastoch lavina sposobila.

Pomoc uradu prace, socialnych veci a rodiny pri vytvarani novych pracovnych prilezitosti

Urad prace, socialnych veci a rodiny v Brezne (UPSVR)eviduje 260 uchadzacov o zamestnanie so zdravotnym postihnutim, ktori maju zaujem pracovat, ale vzhladom na ich zdravotny stav treba vytvorit im take pracovne podmienky, ktore by im to umoznili. Narodny projekt c. ll (NP c. ll), ktory vam dnes predstavujeme, je zamerany na podporu zamestnania obcanov so zdravotnym postihnutim. Financne prispevky v ramci NP c. ll su poskytovane zo zdrojov statneho rozpoctu a zo zdrojov Europskeho socialneho fondu.
Podpora zamestnavania obcanov so zdravotnym postihnutim v ramci NP c. ll sa realizuje prostrednictvom opatreni aktivnej politiky trhu prace definovanych zakonom c. 5/2004 Z. z. o sluzbach zamestnanosti a o zmene a doplneni niektorych zakonov v zneni neskorsich predpisov:
- Prispevok na zriadenie chranenej dielne (CHD) alebo chraneneho pracoviska (CHP) a na ich zachovanie.
- Prispevok obcanovi so zdravotnym postihnutim na prevadzkovanie alebo vykonavanie samostatnej zarobkovej cinnosti.
- Prispevok na cinnost pracovneho asistenta.
- Prispevok na uhradu prevadzkovych nakladov chranenej dielne alebo chraneneho pracoviska a na uhradu nakladov na dopravu zamestnancov.
Podmienky financovania tychto opatreni upravuju aj: vyhlaska MPSVR SR c. 44/2004 Z. z. v zneni neskorsich predpisov; zakon c. 231/1999 Z. z. o statnej pomoci v zneni neskorsich predpisov a pravne predpisy Europskeho spolocenstva.
Co je chranena dielna a chranene pracovisko (CHD a CHP)?
CHD alebo CHP su pracoviska zriadene pravnickou alebo fyzickou osobou, v ktorych pracuje najmenej 50 % obcanov so zdravotnym postihnutim, ktori maju pokles schopnosti vykonavat zarobkovu cinnost o 20 %, ale najviac o 40 % v porovnani so zdravou fyzickou osobou. Pracovne miesta v CHD alebo CHP, na zriadenie ktorych bol poskytnuty prispevok, sa mozu obsadzovat inymi zamestnancami, ak su docasne volne, iba s predchadzajucim pisomnym suhlasom uradu prace, socialnych veci a rodiny, a to na obdobie nepresahujuce devat mesiacov.

Prispevok na zriadenie CHD/CHP a na ich zachovanie
Na prispevok je pravny narok po splneni podmienok stanovenych zakonom o sluzbach zamestnanosti a suvisiacimi pravnymi predpismi, vratane pravnych predpisov pre oblast zamestnanosti. Schema – SP 002/04. Prispevky sa neposkytuju v odvetviach uholneho banictva, lodiarskeho priemyslu a v odvetvi dopravy a ani na cinnosti suvisiace s vyvozom a cinnosti spojene s uprednostnovanim pouzivania domaceho tovaru pred dovezenym.

Prispevok sa poskytuje zamestnavatelovi, ktory zriadi CHD alebo CHP na obdobie najmenej troch rokov.
Prispevok sa poskytuje na pracovne miesto zriadene pre obcana so zdravotnym postihnutim, ktory ma pokles schopnosti vykonavat zarobkovu cinnost o 20 % - 40 % formou dvoch casti:
- prispevok na zriadenie (t. j. na mzdove naklady do vysky percenta stanoveneho Schemou statnej pomoci na podporu zamestnanosti) v okrese Brezno maximalne do vysky 105 456 korun,
- prispevok na dodatocne naklady (t. j. na naklady, ktore priamo suvisia s vytvorenim pracovneho miesta, na ktorom bude pracovat obcan so zdravotnym postihnutim) v okrese Brezno maximalne do vysky 105 456 korun.

Vyhodnotenie triedenia domoveho odpadu v roku 2004

Kazdorocne na posledne zasadnutie mestskeho zastupitelstva Technicke sluzby mesta Brezna predkladaju spravu o nakladani s domovym odpadom. Ide o cinnost, ktora v meste predstavuje hodnotu 12 milionov korun rocne. Preto je dolezite touto problematikou sa kazdorocne zaoberat.
Jedna vec je prijatie opatreni v mestskom zastupitelstve, druha vec je ich realizacia v praxi. Najucinnejsim nastrojom, ako zabranit neunosnemu zvysovaniu nakladov, je triedenie domoveho odpadu. Od roku 2004 sme podstatne rozsirili rozsah zloziek odpadu, ktore je narocne triedit. Vsetci obyvatelia dostali pisomnu informaciu priamo do domacnosti, co a ako je mozne triedit.
Denne treba mat na pamati, ze za kazdy kilogram, ktory nevysypeme na skladku, usetrime jednu korunu; odovzdame na spracovanie, ziskame od odberatela v priemere jednu korunu; odovzdame na spracovanie, dostaneme este aj od Recyklacneho fondu dalsiu korunu. To znamena, ze kazdy vytriedeny kilogram odpadu usetri tri koruny, alebo kazda vytriedena tona usetri 3000 korun.
Za rok 2004 vyprodukovali obyvatelia mesta celkom 5 466 472 kg odpadu, v priemere 244 kg/osobu/rok. Na skladku sa ulozilo 4 229 510 kg (189/osobu). Vytriedenych bolo 1 236 962 kg, ale z tohto mnozstva predstavuje biologicky zahradny odpad z prevadzok technickych sluzieb (trava, listie, drvene konare, odkvitnute kvetiny, odpad zo stolarskej dielne) az 898 150 kg. Teda len 338 812 vytriedili obyvatelia mesta z domoveho odpadu, cize 15 kg/osobu/rok.
Sam som doma v priebehu roka 2004 vytriedeny odpad vzdy pred vylozenim vazil. Ak zistene hodnoty podstatne zredukujem, s prihliadnutim na to, ze napr. dochodcovia menej nakupuju, tvrdim, ze kazdy obyvatel by mal za rok vytriedit minimalne 26 kg z domoveho odpadu, a to v tomto nie je zahrnuty nebezpecny odpad (baterie, svietidla, elektronicky odpad, chladnicky, televizory, farby) ani nadrozmerny odpad (casti nabytku, bytove zariadenia ...).
Mestske zastupitelstvo schvalilo na rok 2005 poplatok za odpad vo vyske 550 Sk/osobu/rok, co je o 50 korun menej ako vlani. Obyvatelom, ktori sa aktivne zapajali do triedenia, odsuhlasilo zlavu 20 %, tzn. budu platit 440 Sk/osobu/rok. Obyvatelia byvajuci v rodinnych domoch, su priebezne pocas roka hodnoteni samostatne za kazdy rodinny dom. Zoznam rodinnych domov, kde prinalezi zlava, bol postupeny oddeleniu dani a poplatkov mestskeho uradu. Obyvatelia v bytovych domoch (cinziakoch) su hodnoteni podla spolocnych stanovist kontajnerov. Na rok 2005 bola priznana zlava pre obyvatelov: CSA 54 - 62, 9. maja 43 - 51, 9. maja 32 - 35, 9. maja 36 - 42, MPCL 14 - 21, Clementisova 7 - 9, Krculova 1 - 3.

Ing. Tomas Gabon