Marta Macelova:
Brezno a okolie v praveku a vo vcasnej dobe dejinnej
Osvetlit najstarsie osidlenie horneho Pohronia nebola lahka uloha, pretoze mikroregion Brezno je pre archeologa terra incognita. Napriek tomu, ze v katastri Brezna sa uz koncom 19. storocia nasiel vyznamny bronzovy poklad, neuskutocnil sa tu ani jeden archeologicky vyskum. V osemdesiatych rokoch 20. storocia sa na rekultivovanych plochach v katastroch Brezna, Valaskej, Michalovej, Polomky, Zavadky, Helpy a Sumiaca vykonal archeologicky prieskum, ktory vsak nepriniesol pozitivne vysledky (Macelova 1989, s. 21-30). Nenasli sa doklady o osidleni Horehronia v starsej dobe kamennej - paleolite a nie su k dispozicii ani nalezy, ktore by dolozili obdobie zaciatkov rolnickej civilizacie v  mladsej dobe kamennej - neolite. V najstarsich obdobiach praveku determinujucim cinitelom pri osidlovani regionu bolo prirodne prostredie. Osidlovaci proces nepriaznivo ovplyvnilo chladnejsie horske podnebie Horehronskeho podolia s kratsim vegetacnym obdobim, velke rozdiely v nadmorskej vyske a nedostatok vhodnej pody na obrabanie.
Strategicka poloha Brezna v  kotline uzavretej horskymi hrebenmi, ktora je dolezitou krizovatkou ciest veducich z Gemera a Novohradu na Liptov a dolne Pohronie, zohrala vyznamnu ulohu najma v  obdobi mladsej doby bronzovej, co potvrdzuju starsie i novo najdene bronzove poklady i ojedinele nalezy.
Doba bronzova (1900 – 700 rokov pred n. l.)
Horne Pohronie v starsej dobe bronzovej nebolo osidlene, pretoze osidlenie sa koncentrovalo v nizinach po nadmorsku vysku 300 m, kde bola vyssia kvalita pody vhodna pre polnohospodarstvo, ktore bolo podstatnym odvetvim hospodarstva. Osidlovanie Zvolenskej kotliny a Horehronia sa zintenzivnilo az od zaciatku mladsej doby bronzovej, kedy proti toku Hrona prenika osidlenie aj do horskych kotlin a vysinnych poloh. Uzemie Breznianskej a Zvolenskej kotliny kulturne patri do okruhu luzickych popolnicovych poli s dominantnou luzickou kulturou. Prave hmotna kultura pohrebisk najlepsie odraza zmeny v hospodarskej, spolocenskej aj kulturnej oblasti. Prehlbuju sa socialne rozdiely a formuje sa vladnuca vrstva spolocnosti mladsej doby bronzovej. Takto prebiehal - v ramci severovychodnej casti strednej Europy - vyvoj luzickej kultury tiez na severnom a strednom Slovensku v druhej polovici doby bronzovej.
Specificku kategoriu pamiatok luzickej kultury predstavuju hromadne nalezy bronzovych predmetov nazyvane depoty alebo poklady. Boli ukladane do zeme z roznych pre nas dnes neznamych dovodov, mohlo ist o sukromne sklady majetku, obchodne sklady v case nebezpecenstva, ktore si majitel nevyzdvihol, remeselnicke sklady hotovych vyrobkov, suroviny alebo poskodenych vyrobkov prichystanych na dalsie pretavenie. Nevylucuje sa ani votivne darovanie bozstvam.
Doterajsie vysledky vyskumu luzickeho osidlenia v Breznianskej kotline nie su dostacujuce pre riesenie otazok socialno-ekonomickej struktury spolocnosti, preto sa musime opriet o bronzove depoty a ojedinele nalezy, ktore vypovedaju aj o komunikacnych prechodoch priesmykmi Slovenskeho rudohoria.
Aj dalsi horehronsky depot ziskalo Madarske narodne muzeum v Budapesti. V roku 1882 sa pri stavbe byvalej hospodarskej skoly v Brezne v polohe Zaly nasiel poklad, pozostavajuci z jednej bronzovej salky a 14 naramkov (Hampel 1883, s. 306-307, obr. I-II). Vypublikoval ich archeolog J. Hampel (1886). V roku 1948 publikoval V. Budinsky-Kricka torzo bronzovej salky a dva naramky ulozene na MNV v Brezne, o ktorych predpokladal podla zhodneho tvaru a vyzdoby na predmetoch, ze su sucastou depotu z roku 1882 (Budinsky-Kricka 1948 b, s. 44-47, obr. 1-3). Torzo salky vytepanej z tenkeho plechu ma ustie vodorovne vytiahnute, lievikovite hrdlo oddeluju od spodnej gulatej casti (kaloty) ostrym lomom plecia salky. Povodne bolo na salke pasikove ucho (Hreblay 1928, s. 111) rovnake ake ma salka ulozena v Budapesti, v case publikovania V. Budinskym-Krickom uz chybalo. Na spodnej casti bolo ucho roztepane do platnicky a o telo salky pripevnene dvoma nitmi. Ornament na obidvoch breznianskych salkach je sustredeny na gulatej casti a sklada sa z troch radov drobnych pukliciek, medzi ktorymi su dva rady vacsich pukliciek velkosti sosovice. Spodna cast salky je zdobena dvoma pasmi trojnasobnych koncentrickych zliabkov. Na dne je preliacenina. Vyska salky je 83 mm, max. priemer 162 mm. Povrch salky pokryva tmavozelena patina. Bronzove tepane salky patria k mimoriadne cennym nalezom, zrejme boli urcene na ritualne obrady. Breznianske exemplare patria do typu Jenisovice-Kirkendrup a datovane su do zaveru neskorej doby bronzovej (Novotna 1970, s. 67).
Dva breznianske nanozne kruhy (publikovane su ako naramky), rovnako ako 14 naramkov ulozenych v Budapesti su tvarovo aj stylovo zhodne, lisia sa len vyzdobou na povrchu jednotlivych kusov. Skladaju sa z masivnej tycinky s hrubkou 5-7 mm, sirkou 11-14 mm slabo hranenej, plankonvexneho prierezu, konce naramkov su rovno skrojene. Na povrchu su naramky zdobene rytym dekorom, ktory tvoria zvazky zvislych, sikmych a oblukovitych ciar, lemovanych z dvoch stran pasikom jemnych vodorovnych zarezov. Na vyhotovenie rytej vyzdoby sa pouzivali jemne dlatka z bronzu s vyssim obsahom cinu a od mladsej doby bronzovej sa predpoklada aj pouzivanie zeleznych rydiel (Furmanek – Veliacik – Vladar 1991, s. 228). Vaha breznianskych naramkov je 78 gr. a 145 gr. Rovnako ako salky su datovane do neskorej doby bronzovej (Furmanek – Veliacik -Vladar 1991, s. 166).
Okrem depotov pozname z horneho Pohronia aj ojedinele bronzove predmety z neskorej doby bronzovej, ktore potvrdzuju vyznam regionu.
V Stredoslovenskom muzeu v Banskej Bystrici sa nachadza bronzova sekerka s tulajkou a postrannym uskom, ktoru nasiel Ondrej Samel v roku 1940 na namesti v Brezne pri kopani vodovodu. Okraj sumerne vykrojeneho ustia ovalnej sekerky je zosilneny. Pod okrajom su dve paralelne horizontalne listy. Dl. sekery: 130 mm, s. 45 mm.
Na hornom Pohroni pretrvava luzicka kultura plynule az do doby halstatskej, kedy bol osidleny hradok v Selciach.

Batika v Horehronskom muzeu

V piatok 4. marca v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika 13 otvorili vystavu pod nazvom Batika. Na vystave prezentuju svoju tvorbu tri textilne vytvarnicky.
Helena Kalova pracuje s batikou ako s podkladom, ktory je sucastou a zaroven inspiraciou jej grafickych diel. Jana Lisanikova a Natasa Bauzova prezentuju tuto techniku skor v umelecko-remeselnom prevedeni priamo kolorovanim materialu, odevnych doplnkov ci siat. Prave pouzity material a taktiez sposob tvorby ich prace rozlisuje. Hoci bavlna a hodvab su prirodnymi materialmi, praca s nimi je uplne odlisna.
Mozete sa o tom presvedcit prave na tejto vystave, ktora potrva do 29. aprila. Priestory su otvorene v pondelok az piatok od 8. do16. hodiny.

(r) Foto: Stefan Vozar

Asistent ucitela v skole

V utorok 1. marca Pedagogicko-psychologicka poradna v Brezne zorganizovala odborny seminar Asistent ucitela v skole. Riaditelka poradne Mgr. Olga Jorcikova pozvala hosti: PhDr. Martu Sikrovu z Ministerstva skolstva Slovenskej republiky, Ing. Janku Mihalovicovu, zastupkynu primatora mesta Brezna a Mgr. Jozefa Poppera z Krajskeho skolskeho uradu v Banskej Bystrici. Na seminari, ktory bol zamerany na vychovu a vzdelavanie zdravotne oslabenych deti, deti zo socialne znevyhodneneho prostredia a na posobenie asistenta ucitela v skole, sa zucastnili odborni zamestnanci pedagogicko-psychologickej poradne, riaditelia skol, zastupcovia riaditelov, vychovni poradcovia a asistenti ucitela.
Stretnutie bolo velmi podnetne, zucastneni ziskali mnozstvo dolezitych informacii pre svoju pracu a dohodli sa na dalsej vzajomnej spolupraci.