RNDr. Magdalena Svitekova, ucitelka, Polomka:
- Som v takom pracovnom vytazeni, ze si bliziace sa sviatky vobec neuvedomujem. Vsetky domace prace nechavam na poslednu chvilu, takze vnimat ich zacnem asi az tesne pred nimi. Osobne skor uprednostnujem Vianoce pred Velkou nocou, pretoze oblievacku nemam rada.

Katarina Jamriskova, nezamestnana, Brezno:
- Na sviatky sa zatial len pripravujeme. Upratovanie mavam na starosti ja, nakupy mama, pecieme spolocne. Na Velku noc sa tesime. Po krestanskej stranke si asi kazdy uvedomuje, ze je to pre veriacich najdolezitejsi sviatok. A po druhej stranke sa tesime preto, ze je tu konecne jar.

Eva Dvoncova, studentka, Brezno:
- Velku noc mam rada, aj ked si zatial neuvedomujem, ze sa blizi. Este stale mam pocit, ze Vianoce neodisli. Sposobuje to pocasie, aj ked uz slniecko prihrieva. Velkonocne sviatky pre mna znamenaju to, ze mozem byt s rodinou a aj ked si to malokto uvedomuje, su to krestanske sviatky. Paci sa mi, ze tieto sviatky su menej komercne ako Vianoce, ze su uznavane viac ako krestansky sviatok.

Paulina Cizikova, dochodkyna, Brezno:
- Mame velky byt a bojim sa upratovania, ci budem vladat a nepostihne ma choroba. Nieco pomoze muz, ale prave teraz sme obaja skoncili s chorobou. Na sviatky sa tesim, ale u nas byvaju Vianoce i Velka noc smutnejsie a nudne, pretoze deti su prec.

Danka Benusova, predavacka, Brezno:
- Kedze som v praci, velmi si neuvedomujem, ze ide Velka noc. Na pocasi to uz sice citit, topi sa sneh, pocut cvirikat vtaciky. Pred sviatkami si zoberiem dovolenku a mame pomozem s pripravami. Tieto sviatky mam celkom rada, lebo som krestanka, cize chodim do kostola. Pre nas krestanov je to velky sviatok, pretoze bude vzkrieseny a nebo vstupeny Kristus. Ale ako zena oblievanie na Velkonocny pondelok vobec nemam rada.

Katarina Dankova, dochodkyna, Nemecka:
- Uvedomujem si, ze Velka noc sa blizi, ale s upratovanim som este nezacala, pretoze nie je pekny cas a neoplati sa to. Do upratovania sa pustim, az ked sa otepli. Tesim sa, pretoze Velka noc je katolicky sviatok a vobec vseobecne velky sviatok, Kristus Pan vstal z mrtvych. Vianoce su veselsie. Velka noc je teraz smutna, ale potom bude radostna.

(ng, ma)

Coze je to patdesiatka?

U jedinca znacna cast zivota, v komunite ludi sa znasobuje. Patdesiatka folklorneho suboru Mostar! Kto spocita, kolko ludi sa v nom vystriedalo? Otca uz nahradil syn, matku dcera, vnuci uz hajdukuju, spievaju, hraju v detskom folklornom subore Stastne detstvo.
Patdesiatka je sila, hodnota, ucta. Vase sidlo je v centre jedneho z najkrajsich kutov, nie Slovenska, Europy, ale ako svetobeznik tvrdim - sveta. Hotovy raj na zemi. Vdaka Bohu, ze v tomto raji je talentov ako maku. Uz ani vo svete Mostar z Brezna - Horehronia, nie je cudzi. Mostar, to nie je len Brezno, je to zberac talentov z celeho Horehronia. Uz prostredie je zarukou vysokej originalnej duse regionu. Uz patdesiat rokov tuto dusu ochranujete, zveladujete. Touto dusou po Slovensku, v zahranici ste kulturne obohatili tisice vasich divakov.
Viem, priatelia folkloristi, aka praca, obeta, je za tym vsetkym. Vyrastal som pri Hrone a od detstva bol clenom folklornych suborov. Odmenou je potlesk a vedomie, ze divak odchadza domov bohatsi. Mostar je toho zarukou. Kto zacuje povestny horehronsky dupak v podani Mostaru, je v pomykove. Je to SLUK, Lucnica? Nie. Su to domaci z masa, krvi, z tohto raja. To dokazu len Horehronci. Je v tom vela discipliny, spolupatricnosti, sebazaprenia, driny, no hlavne laska k svojeti.
Vasa praca sa neda zmerat cislami. Je to cosi viac. Do dalsich rokov vam zelam vsetko “naj”. Prajem vam vytrvalost, huzevnatost a vela, vela dalsich uspechov.

Pavol Datko, Ontario

Nech nase svetlo svieti
Ocakavane stretnutie krestanskych cirkvi sa stalo 4. marca 2005 skutocnostou aj v nasom meste. Ekumenicka bohosluzba sa konala v Piaristickom kostole v Brezne. Vznik Svetoveho dna modlitieb je velkym Bozim zazrakom pripominajucim velknazsku modlitbu Pana Jezisa “aby vsetci boli jedno”.
Jednotu zucastnenych cirkvi umocnila uvitacimi slovami predstavena rehole Albertinok sestra Barbara v polskom jazyku “Scens Boze = Nech Ta Boh pozehna” so zelanim stastia a bozskeho svetla. Nasledovali dakovne modlitby a prosby za odpustenie, pozehnanie o Jeho svetlo, aby sme sa aj my mohli stat svetlom pre ostatnych. Medzi modlitbami zneli pekne piesne s putavym obsahom. Stretnutie milo ozivili deti z evanjelickej cirkvi, ktore vystupili s dramatizovanym pribehom. K dostojnosti bohosluzby prispelo aj vystupenie pana diakona a evanjelickeho pana farara. Pritomnych oslovili krasou a hlbkou myslienok k teme: “Vy ste svetlom sveta, vy ste solou zeme”. Dohodli sme sa, ze zbierku z bohosluzby odosleme do Institutu Krista Velknaza Zakovce na lieky a hygienicke potreby. Vdaka Boze za tento dar!

Anna Skalosova, clenka organizacneho vyboru

A ako sa na toto stretnutie pozeraju niektori zucastneni?
- Biele sviece Magdaleny na oltar nosia aj dnes zeny. Kozu duse na trh nesu a potom ticho zapeju: Nech Boh zehna ta. Svetlo a sol naplnali texty modlitieb a piesni zien katolickej i evanjelickej cirkvi v Brezne. Stisenie v modlitbe a v prihovore katolickeho diakona Jaroslava Mazaryho a evanjelickeho farara Vladimira Maku boli silnym povzbudenim, svetlom a solou v tomto hektickom uponahlanom ziti. Zblizenie a podanie si ruky i pozdrav “Nech Ta Boh pozehna” je blizke kazdemu veriacemu cloveku a povzbudenim do dalsich dni.

Maria Strmenova

- Mala som pocit, ze sa kona cosi velke, hoci nas nebolo vela a ze tou spolocnou modlitbou robime radost Panu Jezisovi, ze prispievame k Jeho tuzbe a modlitbe, aby vsetci jeho stupenci “boli jedno”. Mala som tiez pocit, ze skrze to usilie zjednotit sa sme opravdivejsi krestania.

Sestra Barbara

- Pre mna bolo povzbudenim, ze to bolo prve historicke stretnutie katolikov a evanjelikov v Brezne – spolocna modlitba nas spaja.

Rafael Ambros

- Tesim sa, ze mame tuzbu hladat to, co nas spaja a nie to, co nas rozdeluje. Je uzasne, ked si uvedomime, ze v rovnakom case spajaju roznych ludi rovnake myslienky na celom svete. Mam radost, ze sme sa stali sucastou tohto spolocenstva aj my.

Livia Kupcova

Kvalita sa propaguje sama

Iste nepoviem nic nove, ked moj list zacnem tym, ze Hotelova akademia a Obchodna akademia v Brezne maju zvucne meno nielen medzi skolami v nasom meste, okrese ci kraji, ale i v celej SR a zahranici. Svedci o tom velky zaujem studentov z roznych kutov republiky o studium hotelierstva, gastronomie, podnikania v tychto skolach, zaujem rodicov zabezpecit pre svoje deti kvalitne vzdelanie a dobre uplatnenie v praktickom zivote, zaujem roznych subjektov o sluzby poskytovane v ramci odbornej praxe studentov a pod.
Dotknem sa aspon troch aspektov, ktore v ostatnom case na mna urobili velky dojem. Prvorada je kvalita vyuky, erudovanost pedagogov a manazmentu skoly. V denniku SME zo dna 1. 3. 2005 boli zverejnene vysledky testovania vedomosti stredoskolakov, ktore na vzorke 43 650 ziakov vykonala Statna skolska inspekcia. OA a HA sa v celostatnom rebricku uspesnosti v anglickom jazyku umiestnili na 2. a 3. mieste. Na takyto vysledok musime byt vsetci hrdi – gratulujeme. Teoreticke a odborne znalosti a zrucnosti su hlavnym dovodom, preco tieto skoly maju v urade prace socialnych veci a rodiny najmenej evidovanych nezamestnanych absolventov. Dalsim dovodom pre hrdost su rozne aktivity, projekty a pod., ktorymi sa snazi manazment tychto skol jednak skvalitnit vyucovanie, ale aj sprijemnit volny cas a celkovy pobyt ubytovanym i dochadzajucim studentom. Zameriavaju sa najma na skvalitnenie technickeho a estetickeho vybavenia budov a zariadenia, ale stale rozsiruju aj ponuku roznych kurzov, skoleni, sluzieb a pod. nielen pre svojich ziakov, ale aj pre rozne institucie, podnikatelov, nezamestnanych a i. Aj takymito sposobmi sa v dnesnej tazkej dobe dokaze zvacsit maly balicek financnych prostriedkov, ktore dostavaju skoly na svoju cinnost. Tretim okruhom aktivit je poskytovanie priestorov a sluzieb pri roznych podujatiach. Bola som svedkom prikladnej pripravy jedal, prostredia i obsluhy, ktorymi HA a OA zviditelnuju nielen seba, ale aj nase mesto a cely region. Vedia navodit prijemnu pracovnu i slavnostnu atmosferu, ktoru ocenili aj nasi najvyssi vladni a politicki cinitelia, mnohi zahranicni hostia, ucastnici Chalupkovho Brezna, poslanci a zamestnanci Banskobystrickeho samospravneho kraja, ale aj nase miestne institucie a organizacie.
Touto formou sa chcem osobne podakovat vedeniu skoly, studentom, pedagogom a ostatnym zainteresovanym zamestnancom za prikladnu starostlivost a podnetne prostredie, ktore poskytli mestskej organizacii LS – HZDS pocas konania mestskeho snemu strany. Zucastneni si okrem dojmov z uspesneho rokovania odnasali aj prijemny pocit z kulturneho prostredia, chutneho obcerstvenia a vzornej obsluhy a som presvedcena, ze dobre meno skoly budu sirit vo verejnosti iba v tych najlepsich superlativoch.
Dnes, ked demograficka krivka prudko klesa a skoly bojuju o kazdeho ziaka, HA a OA sa nemusia bat o svoju existenciu. Kvalita sa propaguje sama. Ziskava si obdiv, priazen a uctu nadriadenych, ale aj tych najsirsich vrstiev obcanov. Zelame vsetkym studentom, pedagogickym i nepedagogickym zamestnancom, ale najma vedeniu HA a OA v Brezne vela tvorivych sil, vybornych napadov a mnoho dalsich uspechov pri rozvijani oboch skol. Drzime vam palce.

Mgr. Iva Urbanova

Sme najlepsi

Dna 4. marca sa uskutocnil stolnotenisovy turnaj zakladnych skol mesta Brezna, na ktorom sa zucastnili ZS s MS Mazornikovo, Pionierska 2, Pionierska 4 a osemrocne gymnazium. Farby nasej skoly hajili ziaci: Peter Brenkus, Matej Giertl, Dominik Svantner, Brano Kolaj, Frantisek Jergel, Filip Kalicky, Michal Vetrak a Jan Juros. Vsetci prejavili hracsku vasen a tuzbu po vitazstve. Rivalita medzi druzstvami bola velka, no vsetko bolo v sulade s pravidlami turnaja. A vysledok? Sme najlepsi. My zo ZS a MS Mazornikovo. Sme prvi z mestskych skol v Brezne.

(jb)