Marcove pranostiky

o Lepsie, ked ta zima chveje, nez marcove slnko hreje o Marcovy prach a majove blato byva pre sedliaka zlato o Suchy marec, mokry april a studeny maj - budu plne stodoly a sena plny haj o Ked je marec dazdivy, bude suche leto o Ked v marci hrmi, v maji bude snezit o Ako v marci prsi, tak bude prsat v juni o Ked je marec teply, je april chladny o Marec bez vody, april bez travy o Ak chces mat zemiaky v hrnci, zasad ich v marci o Ked marec poorie, april odpociva o Ked mas v marci luku vytopenu, nic si z toho nerob, zaraduj sa senu o Ked v marci dive husi na sever, rolnik chystaj sejacku o Marcove slnce ma kratke ruce o Kolko rosy marec dava, tolko hmly august mava o Zenska chut, panska laska a marcove pocasie - to je vzdy nestale o Vidis v marci chlapa nahateho, volis vidiet vlka chlpateho o Kto v marci blchu nezabije, moze v lete pokojne spat o Ak chces mat jarcu, zasej ho v marcu o Ked je v marci vela vetrov a v aprili vela dazdov, nasleduje pekny maj o V marci prach - isty hrach o

(jp)

Srdce jej bilo pre Brezno a Horehronie

Rec bude o ucitelke, knihovnicke, organizatorke kulturneho zivota v Brezne a na Horehroni, pronarodne slovensky zameranej Berte Katarine Hudobovej, ktora sa narodila 26. septembra 1897 v Brezne a svoju zivotnu put ukoncila 20. decembra 1966 v Ziline. Pochovana je v Brezne na starom cintorine. V decembri sme si pripomenuli 38. vyrocie jej umrtia.
Na zaciatok sa pozrime na jej rodokmen, ktory bol cisto slovensky. Otec Ludovit Eugen Hudoba (Badin 14. 7. 1856 – Brezno 7. 5. 1897) bol zamocnikom; matka Zuzana, rodena Piarova (Poniky 13. 4. 1858 – Brezno 27. 6. 1959) domaca. Matka sa dozila krasneho veku 101 rokov. Pri prilezitosti jej okruhleho vyrocia (100 rokov) si ju uctili gratulanti najvyssieho organu vedenia mesta Brezna aj evanjelickeho a. v. cirkevneho zboru a mnoho mimobreznianskych osobnosti. Stary otec Jozef Piar vykonaval kovacske remeslo a zastaval funkciu richtara v Ponikach.
Berta Katarina Hudobova bola slobodna. Mala velmi rozvetvenu rodinu, osem surodencov (styroch bratov a styri sestry). Zaujimavostou bolo, ze deti boli po otcovi krstene doma krstnymi menami. Na povolanie ucitelky ju pripravil Ucitelsky ustav v Rimavskej Sobote (1914 – 1918). Ucitelske povolanie zacala vykonavat na Kopaniciach pri Myjave (1918 – 1919). Vztah k rodnemu mestu, k jeho obcanom a najma k horehronskej mladezi ju pritahoval do Brezna. Okrem toho citila povinnost vzdelanostne povzniest obcianstvo Brezna a Horehronia na vyssi stupen. Do Statnej ludovej skoly Pod cintorinom v Brezne nastupila 16. septembra 1919. Zlozila kvalifikacne skusky a stala sa statnou ucitelkou. Takmer nepretrzite ucila na dievcenskej statnej ludovej skole az do 1. januara 1940, kedy odisla do vysluzby. Len kratky cas od 1. januara 1939 do 31. decembra 1939 bola prelozena z nabozenskych dovodov do Lucatina.
Treba zdoraznit, ze zaklady slovenskej vychovy dostala uz v rodine. Bola velmi pracovita a jej prirodzene schopnosti ju predurcovali, aby sa zapojila do celospolocenskej prace v roznych organizaciach. Aktivne pracovala ako radova clenka, aj clenka vyboru v Zivene. Posobila v Telcovicnej jednote – lyziarskom oddiele ako cvicitelka. Bola tiez funkcionarkou Cerveneho kriza (od roku 1921), clenkou skolskeho kuratoria (od 18. marca 1921). Clenkou miestneho odboru Matice slovenskej sa stala korporativnym vystupenim s dalsimi ucitelmi uz 5. augusta 1920. Nepretrzite pracovala v roznych funkciach: clenka vyrobu, v propagacnom odbore, v divadelnom zdruzeni, v muzealnom useku, knihovnicka vo verejnej kniznici a citarne pri miestnom odbore Matice slovenskej (od 4. septembra 1921 do 1. marca 1926), clenka knihovnej rady (1925 – 1939).
Nosnym programom, jej zivotnou naplnou bol rozvoj kultury a vzdelania na Horehroni. Mala nesmiernu zasluhu na zriadeni maticnej kniznice a citarne a na jej rozvoji. Pricinila sa o naplnanie ciela Slovakov rozdrobenych zivotnymi, existencnymi a politickymi okolnostami uhorskeho rezimu a vnasanie do slovenskeho ludu vzdelania, citenia slovenskej vzajomnosti, pospolitosti, uprimneho bratstva a lasky k svojeti v Brezne, na Horehroni a na Slovensku.
Po absolvovani kurzu knihovnikov uviedla do praxe katalogizovanie kniznice na sposob modernych verejnych kniznic. Vymohla u mestskych organov financovanie kniznice, miestnosti a rezijnych nakladov a tiez mimoriadne dotacie na nove knihy a casopisy. Mala velky podiel na sustredeni knih od dalsich spolkov v Brezne, aj od sukromnych osob a cirkevnych zborov. Tym vzrastol pocet citatelov maticnej kniznice. Nesmiernu starostlivost venovala verejnej citarni, ktora bola postupne vybavena literarno – umeleckymi, politickymi aj odbornymi casopismi a dennikmi. Uzko spolupracovala so skolami, cirkevnymi zbormi aj sukromnymi vlastnikmi kniznic. Knihy rozdelila podla zaujmu na: zabavne, poucne, odborne. Zriadila aj oddelenie ziackej kniznice. Jej zasluhou bolo v okrese Brezno novozalozenych trinast kniznic. Na jej navrh vybor miestneho odboru Matice slovenskej schvalil zriadenie mobilnej kniznice. Zasluhu mala aj na zalozeni divadelnej kniznice s divadelnymi hrami pre obce okresu aj miestneho divadelneho odboru.
Ako pedagog mala neutichajuci vztah k literature. Poznala dolezitost vzdelavania slovenskeho cloveka, pocnuc ziakmi a konciac dospelymi. Z kniznice a citarne dokazala vytvorit zivy organizmus podla potrieb citatelov. Energia a financne investicie nevychadzali, aj jej pricinenim, nazmar.
Dvadsat rokov pracovala vo vybore miestneho odboru Matice slovenskej (1921 – 1942). Fyzicky bola velmi utla, ale duchovne velmi silne zalozena. Vzdy si nasla priestor, v ktorom uplatnila svoje prednosti v prospech spolocnosti. Bola velkym propagatorom kulturnych podujati. Tomuto cielu podriadila aj cukraren svojich rodicov (predaj vstupeniek). Vela energie venovala zbierke na Slovenske narodne muzeum Matice slovenskej v Turcianskom sv. Martine (Brezno v roku 1928 prispelo 27 070,60 Kcs). Prejavila svoju vdacnost a sama prispela sumou 1000 Kcs.
Je obdivuhodne, ze ona, ktora vyrastala ako posledne deviate dieta v rodine, si nasla cas a energiu na rozsiahlu, velmi aktivnu verejnu cinnost. V roku 1927 sa zasadila za uplatnenie poziadavky a neodbytne ju presadzovala: slovenske texty filmov a za dodrziavanie slovenskeho jazyka! Organizovala neoficialne stretnutia veducich funkcionarov spolkov v Brezne. Taketo sukromne spolocenske posedenia u Hudobov prinasali vela osohu.
Ucitelka Berta Katarina Hudobova mala vo svojom srdci ciste slovenske presvedcenie a nikomu si ho nedala vziat. Neraz presvedcila clenov knihovnej rady, v ktorej boli zastupeni prevazne clenovia mestskej rady, o nevyhnutnej podpore maticnej kniznice, a citarne a dalsich spolkov financne aj materialne. Vzdy a vsade sledovala ciel: kulturne pozdvihnutie Brezna, Horehronia a slovenskeho naroda.
(Vyber z pripravovanej publikacie Osobnosti maticneho a verejneho zivota v Brezne – druhe vydanie)

Oto Baldovsky

Cim boli a su velkonocne sviatky...

(Slnko, voda, vajcia a sunka)

Na Slovensku sa na Velku noc sibe a oblieva, v Spojenych statoch americkych kotulaju po travniku pred Bielym domom vajcia. Iny kraj, iny mrav, poviete si. Ale jedno ma Velka noc na Slovensku a v Amerike spolocne: zajacikov. V strom Egypte bol zajac symbolom plodnosti, ale pre americke deti je velkonocny zajac nieco ako jarny Mikulas, ktory v noci nosi malovane vajcia a deti ich na druhy den hladaju. Kotulanie vajec pred sidlom americkeho prezidenta zasa znazornuje domnele odvalovanie kamenov z Kristovho hrobu.

Akym sviatkom je vlastne Velka noc a kam az siahaju jeho korene?

Pre krestanov
je to oslava zmrtvychvstania Jezisa Krista na treti den po ukrizovani. Je vsak pomiesana s roznymi pohanskymi zvykmi a tradiciami, ako bolo napriklad vitanie jari a zahananie demonov zimy. Anglicke synonymum Velkej noci – Easter – a nemecke – Ostern – je podla niektorych historikov odvodene od mena anglosaskej bohyne usvitu a podla inych od skandinavskeho slova, oznacujuceho jarne obdobie.
V kazdom pripade Velka noc suvisi s vitanim prebudeneho slnka a prichadzajucej jari. Mozno uz stari pohani verili, ze Slnko na Velku noc tancuje a tancovali spolu s nim na jeho pocest. Ranni krestania vstavali uz pred vychodom slnka a tancovali na poctu vzkriesenia. V niektorych castiach sveta sa pri vychode slnka na Velku noc konaju bohosluzby.
Podla inych pramenov bola Velka noc povodne

pripomienkou Jezisovej smrti,
nie vzkriesenia, ale krestania nechceli svoj najvacsi nabozensky sviatok oslavovat v ten isty den ako Zidia, a preto zacali slavit Jezisovo vzkriesenie. Asi preto je sprievodnym znakom velkonocnych sviatkov voda. Je symbolom zivota, ozivenia, zrodu, rastu i hojnosti.
Niekde dokonca veria, ze voda ma v noci na Velku noc neobycajnu moc a schovavaju si ju, napriklad pre svoj svadobny den, kedy sa nou kropia. Protikladom vody je ohen. Niektori krestania pred bohosluzbami svatia ohen, ktory zakladaju kresadlom.
Najoblubenejsim symbolom Velkej noci v mnohych krajinach je vajce. Jeho symbolika je silne nabozenska. Vzkriesenie Jezisa Krista je vraj predstavovane novym zivotom, ktory vyjde zo zdanlivo neziveho vajca. Maluju sa mozno aj preto, ze vyjadrovali koniec obdobia postu, pocas ktoreho sa nesmeli jest, a zaciatok sviatkov radosti.

Cas sladkosti i tryznenia
Sladkou odmenou pre mnohych malych sibacov su aj cokoladove zajaciky. Tesia sa najma ich vyrobcovia, pre ktorych je Velka noc velky obchod. Po Vianociach je to napriklad v mnohych krajinach Europy a v USA druha najvacsia cukrarenska sezona.
Ale Velka noc neznamena pre kazdeho to iste. Pre vacsinu veriacich je to cas modlitieb a putnickych vyprav na tzv. Svate miesta.
V Jeruzaleme na Velky piatok tisice veriacich sleduju posledne Jezisove kroky, kracaju za zenou, ktora niekolko sto metrov dlhu cestu ide kolenacky. Pri chrame Bozieho hrobu potom pomazavaju nahrobnu tabulu, bozkavaju ju a placu.

Vo Vatikane celebruje papez
omsu pod sirym nebom, na ktorej sa zucastnuje asi stvrt miliona ludi. V Afrike, na kopci Moria, je vsak viac veriacich ako na Namesti svateho Petra vo Vatikane. Prichadza sem az milion clenov nezavislej cirkvi cernochov a je to pravdepodobne najvacsie zhromazdenie veriacich na svete.
Niekde vyuzivaju Velku noc aj na vyjadrenie roznych protestov. V Brazilii kedysi bili do napodobeniny Kristovho zradcu Judasa a dnes do pani Inflacie. Fini na Velky piatok a Bielu sobotu biju a odhanaju skriatkov, v Grecku je az do polnoci uplna tma, na Filipinach rodicia dvihaju svoje deti za hlavu a pre vacsinu filipinskych muzov je velkonocny tyzden tyzdnom sebatryznenia.

…

U nas, na Slovensku, naopak svojmu telu na Velku noc doprajeme vsakovake dobroty. Vajcia, sunku, klobasy, kolace, zakusky, vino aj palenku. A preto je v niektorych domacnostiach vitanie jari a oslava vzkriesenia naozaj vesela az bujara...

Pavol M. Kubis