Pomoc uradu prace, socialnych veci a rodiny pri uplatneni sa na trhu prace

Narodny projekt c. lX Absolventska prax je zamerany na pomoc uchadzacom o zamestnanie do 25 rokov veku. Cielom tohto projektu je ziskanie odbornych zrucnosti a praktickych skusenosti absolventa u zamestnavatela, ktore zodpovedaju stupnu jeho vzdelania. Za absolventsku prax je mozne povazovat aj ziskanie alebo prehlbovanie odbornych zrucnosti alebo praktickych skusenosti, ktore rozsiria moznosti uplatnenia na trhu prace.

Kto je absolvent?
Absolvent je znevyhodneny uchadzac o zamestnanie mladsi ako 25 rokov veku, ktory skoncil sustavnu pripravu na povolanie v dennej forme studia pred menej ako dvoma rokmi a neziskal svoje prve pravidelne platene zamestnanie (§ 8 ods. 1 pism. a) Zakona c. 5/2004 Z. z. o sluzbach zamestnanosti a o zmene a doplneni niektorych zakonov v zneni neskorych predpisov (dalej len zakon). Za absolventa skoly sa na ucely vykonavania absolventskej praxe (§ 51 ods. 2 zakon o zamestnanosti) povazuje aj kazdy uchadzac o zamestnanie do 25 rokov veku bez ohladu na to, ci skoncil sustavnu pripravu na povolanie a bez ohladu na to, ci ziskal pravidelne platene zamestnanie.
Prve pravidelne platene zamestnanie je zamestnanie, ktore trvalo viac ako sest po sebe nasledujucich mesiacov (§ 8 ods. 2 zakona).
Zakladna podmienka zaradenia absolventa na vykon absolventskej praxe je evidencia absolventa ako uchadzaca o zamestnanie v evidencii nezamestnanych v urade prace, socialnych veci a rodiny minimalne patnast dni.

Kto je zamestnavatel?
Zamestnavatel na ucely zakona c. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti v zneni neskorsich predpisov je pravnicka osoba, ktora ma sidlo alebo sidlo svojej organizacnej jednotky na uzemi Slovenskej republiky, alebo fyzicka osoba, ktora ma na uzemi Slovenskej republiky trvaly pobyt a ktora zamestnava aspon jednu fyzicku osobu v pracovnom pomere.

Podmienky vykonu absolventskej praxe
1. Absolventska prax sa vykonava na zaklade pisomnej dohody o absolventskej praxi uzatvorenej medzi absolventom a uradom prace, socialnych veci a rodiny (UPSVR), kde je absolvent evidovany ako uchadzac o zamestnanie a dohody uzatvorenej medzi UPSVR a zamestnavatelom, u ktoreho bude absolventska prax vykonavana.
2. Pocas celeho trvania absolventskej praxe absolvent ostava v evidencii uchadzacov o zamestnanie UPSVR.
3. Absolvent ma narok pocas vykonavania absolventskej praxe na prispevok na uhradu jeho nevyhnutnych osobnych vydavkov spojenych s vykonavanim absolventskej praxe vo vyske 1500 korun ako mesacny pausalny prispevok.
4. Zamestnavatel, u ktoreho absolvent skoly vykonava absolventsku prax, ma narok na prispevok vo vyske 1000 korun (mesacny pausalny prispevok) na uhradu jeho nevyhnutnych vydavkov spojenych s vykonavanim absolventskej praxe jednym absolventom skoly.
Absolventska prax sa vykonava pri tyzdennom pracovnom case dvadsat hodin. Zaciatok pracovneho casu a jeho rozvrh urcuje zamestnavatel. Po skonceni absolventskej praxe vyda zamestnavatel absolventovi skoly potvrdenie o vykonani absolventskej praxe.
Pocas vykonu absolventskej praxe UPSVR spolupracuje nadalej s absolventom a v pripade, ze sa vyskytne moznost jeho uplatnenia sa na trvalom pracovnom mieste, absolventska prax bude ukoncena pred dnom nastupu do trvaleho pracovneho pomeru.
Absolventska prax je povinna v tom zmysle, ze v pripade, ze absolvent, ktory bol UPSVR vybraty do tejto aktivity bez vaznych dovodov sa absolventskej praxi odmietne zucastnit, povazuje sa to za nespolupracu s UPSVR a v takomto pripade moze byt vyradeny z evidencie uchadzacov o zamestnanie.
Podrobne informacie o absolventskej praxi poskytneme kazdemu zaujemcovi v oddeleni ESF a AOTP UPSVR v Brezne (c. telefonu 6112080).
Narodny projekt c. lX je financovany z Europskeho socialneho fondu a statneho rozpoctu.

Dna 29. oktobra 2004 bola v Rime podpisana Europska ustava predstavitelmi statov alebo vlad vsetkych 25 krajin EU. Ucinnost nadobudne po jej schvaleni narodnymi parlamentmi alebo referendom (2004 -2006). Europska ustava je dolezitou etapou budovania Europy s cielom reagovat na vyzvy rozsirenej Europskej unie. Europska ustava nenahradza narodne ustavy jednotlivych krajin Europskej unie. Spoluexistuje s tymito ustavami a ma svoje vlastne opodstatnenie a svoju vlastnu autonomiu. Europska ustava definuje oblasti a problematiky, v ktorych moze Europska unia konat na celom svojom uzemi. Jedinym textom tak nahradza existujuce zakladne europske zmluvy.
Europska ustava sa deli na styri casti. Prva cast obsahuje hodnoty, ciele, kompetencie, rozhodovacie postupy, institucie Europskej unie, symboly, obcianstvo a demokraticky zivot. Druha cast obsahuje Chartu zakladnych prav. Tretia cast popisuje politiky, vonkajsie a vnutorne aktivity a fungovanie Europskej unie. Vo stvrtej casti su vseobecne a zaverecne ustanovenia, postupy a revidovanie ustavy.
Co prinesie Europska ustava obcanom ? Zaruku respektovania ludskej dostojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, pravneho statu a dodrziavania ludskych prav. Dalej volny pohyb osob, tovaru, sluzieb, kapitalu a slobodu usadit sa hocikde na uzemi Europskej unie. Europska ustava prinasa viac solidarity a zlepsenie demokratickeho zivota. Kazdy statny prislusnik clenskeho statu je obcanom Europskej unie.
Europska ustava vysvetluje kompetencie Europskej unie, vymenuva ich a klasifikuje. Uvadza oblasti, v ktorych moze Europska unia konat samostatne ( vylucne kompetencie ), v ktorych moze konat Europska unia spolu s clenskymi statmi ( zdielane kompetencie ), a v ktorych moze konat len podporne alebo odporucujuco ( podporne, koordinacne alebo doplnkove cinnosti ).
Vylucne kompetencie - colna unia, menova politika pre staty, ktore prijali euro, ochrana morskych biologickych zdrojov a spolocna obchodna politika.
Zdielane kompetencie - vnutorny trh, niektore aspekty socialnej politiky, hospodarska, socialna a uzemna sudrznost, polnohospodarstvo a rybne hospodarstvo, ochrana zivotneho prostredia, ochrana spotrebitelov, doprava, transeuropske siete a energetika.
Podporne, koordinacne alebo doplnkove cinnosti - ochrana ludskeho zdravia, priemysel, kultura, cestovny ruch, vychova mladeze, sport, odborna priprava, civilna ochrana a administrativna spolupraca.
Europska ustava obmedzuje pocet nastrojov, ktore moze Europska unia pouzit, na sest.
Europsky zakon, europsky ramcovy zakon, europske nariadenia, europske rozhodnutia, odporucania a stanoviska.
Odteraz ma nielen Europsky parlament, ale aj Rada ministrov povinnost verejne zasadat, ked sa zaobera legislativnym navrhom a jeho prijimanim.
Symbolmi Europskej unie su - europska vlajka, europska hymna, europske motto ( zjednoteni v rozmanitosti ), europska mena ( euro ) a Den Europy ( 9. maj 1950 ).
Europska ustava zarucuje Europanom jedinecny priestor slobody, bezpecnosti a spravodlivosti. Znamena to zrusenie kontrol na vnutornych hraniciach, posilnenie kontrol na vonkajsich hraniciach, spolocna azylova politika, spolocna pristahovalecka politika, posilnenie sudnej spoluprace v obcianskych zalezitostiach, posilnenie policajnej a sudnej spoluprace v trestnych zalezitostiach, vytvorenie uradu europskej prokuratury a posilnenie Europolu a lepsia kontrola jeho cinnosti.
Medzi najdolezitejsie ulohy Europskej unie patri v zmysle Europskej ustavy regionalna politika, ktora je zalozena na solidarite a sluzbe obcanom. Znamena to, ze nie vsetci Europania mozu rovnako celit vyzvam globalizacie a nie vsetci maju rovnake vyhody a sance na uspech vzhladom na miesto, na ktorom ziju. Regionalna politika je konkretnym prejavom europskej solidarity. V obdobi rokov 2000 - 2006 predstavuje suma penazi na pomoc zaostavajucim regionom 213 miliard eur. Tieto zdroje sa vyuzivaju aj na hospodarske a socialne vyrovnanie niektorych zlozitych oblasti, modernizaciu vzdelavacieho systemu a podporu zamestnanosti.

Ing. Anton B a c a

Co ste vzdy chceli o vajickach vediet a nemali sa koho opytat

O velkonocnom symbole zivota

Ruku na srdce: viete, co vsetko obsahuju vajcia? Viete, ze su okrem mlieka a masa najcennejsou zivocisnou zlozkou nasej vyzivy? Vajcia obsahuju plnohodnotne a lahko stravitelne bielkoviny najvyssej biologickej hodnoty, vzacne vitaminy a dolezite nerastne soli. Z vitaminov maju cely komplex vitaminov B, vitaminy rozpustne v tuku, t. j. vitamin A, D, E a vitamin K.

…

Vajicka su bezpochyby najpopularnejsie prave pocas velkonocnych sviatkov. Dnes uz nie sme nuteni doma pracne malovat vajicka, uz cele tyzdne pred Velkou nocou ich mozete kupit na tony na trhu alebo v obchodoch. Keby ste sa predsa len rozhodli doma farbit vajicka a chcete, aby sa dali este aj po Velkej noci zjest, musite na farbenie pouzit stavu zo spenatu, cvikly, cierneho caju alebo cibule.

A tu su odpovede
na niektore dalsie otazky:

* Je to pravda, ze biele sliepky znasaju iba biele vajicka a hnede sliepky vajicka hnede?
- Samozrejme, nie. Vacsina sliepok znasa biele vajicka.
* Su hnede vajicka lepsie ako biele?
- Nie. Farba skrupiny nehovori nic o kvalite samotneho vajicka. Okrem toho, iba zvonku je skrupiny hneda, zvnutra su vsetky skrupiny biele.
* Su tmave zltky zdravsie alebo chutnejsie ako blede?
- Nie. Vyzivna hodnota zltkov a bielkov ostava rovnaka. Farba zltka sa da ovplyvnit krmivom. Ale chut sa ovplyvnit neda.
* Su velke vajicka lepsie ako male?
- Stare sliepky znasaju velke vajicka a mlade male.
* Preco sa zltok zafarbi do modrozelena, ked sa prilis dlho vari?
- Pri dlhom vareni sa aminokyseliny v zltku zlucia so zelezom, ktore je obsiahnute v bielku. Vznika tenka modrozelena vrstva, ktora je bez chuti a neskodna.
* Preco zajde strieborna lyzicka pri konzumacii vajicka?
- Vajicko obsahuje aminokyseliny s obsahom siry, ktora sa zlucuje so striebrom. Preto radsej nepouzivajte strieborny pribor pri konzumacii vajicok.
* Mozno ochoriet na salmonelozu, ked sa poleva na kolac vyslaha zo surovych bielkov s cukrom?
- Nie. Vysoky obsah cukru znici salmonely.
* A ako to je s vajecnym konakom?
- Ani tu nie, pretoze aj alkohol nici salmonely.

(pmk)

Velkonocne