V piatok 8. aprila sa cely svet naposledy rozlucil s papezom Janom Pavlom II. Sprava o smrti muza, ktory dokazal zmenit svet, zarmutila miliardu katolikov na vsetkych kontinentoch, ale aj mnohych neveriacich. S otazkou - Ako ste vnimali osobnost Jana Pavla II.? - sme oslovili predstavitelov dvoch cirkvi:
“Ako chlapec si pamatam, ze na vezi nasho kostola sa rozozvucali zvony mimo casu bohosluzieb. To nebolo nic mimoriadne, ved zvony su na dedine prvym informatorom o smrti jedneho z jej obyvatelov. Zvony vsak zaznievali kazdu hodinu. Pytal som sa: Kto to zomrel? Dostal som odpoved: Zomrel papez. Tomu pojmu som vtedy nerozumel. Ostalo mi vsak zafixovane, ze ide o niekoho vynimocneho. Doteraz, ked sa v nasej dedine dlho zvoni, ludia sa pytaju: Co zomrel papez?!
To bolo moje prve “stretnutie” so Sv. Otcom. Ked sa na breznianskej mestskej vezi rozozvucali zvony v piatok vecer, vynorila sa mi rozpomienka na “dlhe zvonenie” z detstva, ale zaroven sa mi vybavili spomienky na papeza Jana Pavla II., tie osobne stretnutia i tie vseobecne zname.
V mojej mysli ako keby znova zneli slova zo 16. oktobra 1978, ktore zazneli masam zhromazdenym na Namesti sv. Petra vo Vatikane: Anuntio vobis gaudium magnum, habemus papam... Zvestujem vam velku radost, mame papeza. Ked zaznelo meno kardinala, Karol Wojtyla, ktory bol zvoleny za papeza, namestie este viac stichlo. Pre mnohych bol neznamy. Ved prisiel z komunistickeho Polska, spoza zeleznej opony.
Pomaly sa vsak novy papez, ktory teraz dostava privlastok Velky, stal viac a viac znamy. Nielen pre atentat, ked ho 13. maja 1981 - na Namesti sv. Petra do brucha postrelil Turek Mehmet Ali Agca. Stava sa svetovou osobnostou roznymi aktivitami, ako stretavanim sa s mladymi kazdu Kvetnu nedelu a celosvetovymi stretnutiami s mladezou, ktore mal naplanovane aj tento rok v Koline. Vytvara rekord v mnozstve ciest po svete. Stava sa znamy aj u nas, ked 21. aprila 1990 - papez priletel do Ceskoslovenska a spolu s prezidentom Vaclavom Havlom oslavil pad komunistickeho rezimu. Nezabudame, ze nase male Slovensko navstivil este dvakrat.
Nezabudnime ani na 31. oktober 1992 - papez po 359 rokoch rehabilitoval talianskeho vedca Galilea Galileiho, a 31. oktober 1997 - Jan Pavol II. vyhlasil, ze niektori “antisemitsky pomyleni" krestania v case holokaustu zlyhali. Dokonca 12. marca 2000 - papez poziadal pokorne o odpustenie za hriechy, ktorych sa cirkev dopustila za 2000 rokov, ale aj za zodpovednost, ktoru katolici nesu za zlo pachane v sucasnosti.
Tieto a mnohe jeho angazovania sa v “kulture zivota”, v snahe zjednotit ludstvo ho vyniesli na piedestal najpopularnejsej osobnosti sveta.
Hovori sa, ze najviac niekoho ocenime, ked ho stratime. Tato vseludska skusenost sa potvrdzuje aj teraz. Prave teraz si uvedomuje svet, i my, co sme stratili.”
Jozef Hrtus, dekan, Rimskokatolicky farsky urad v Brezne
“Vystihnut Sv. Otca: Svetlo, ktore svieti v tmach dnesnej doby, sol, ktoru sme vyhadzovali preto, ze je konzervativna, ale ked zomrel, mnohi zistili (aj svet zistil), ze bez tej soli zivot nema ziadnu chut. Kazdym dychom zivota, kazdym slovom, ktore sme od neho poculi, nas povzbudzoval k novemu zivotu, zivotu plnohodnotnej lasky, odpustania a ucty k zivotu v kazdej podobe v kazdom cloveku. Kiez by ten hlboky smutok, ktory teraz prezivame, v nas zostal v podobe hlbokej viery a v prejavoch kazdodenneho zivota, ktore tak obdivujeme na nasom drahom zosnulom, ale v nasich srdciach vzdy zijucom Sv. Otcovi Janovi Pavlovi II.”

o Ako pokracuju prace na spracovani kalamity, ktoru vlani sposobila veterna smrst na majetku s. r. o. Lesy mesta Brezno na Certovici?
- Praca, do ktorej sme sa pustili hned po 19. novembri, v podstate nebola prerusena. Obmedzovala ju vyska snehovej pokryvky, ktora miestami dosahovala aj dva az tri metre. Do 20. januara, kym nenapadlo viac snehu, sme robili v hornych polohach, po 20. januari som bol nuteny vsetky partie postupne presunut. Nastastie sme si ako rezervu nechali nizsie polozene pracoviska ponad Bujakovo a Halny, kde sme dovtedy nerobili a mohli sme tak preklenut obdobie, kym bol na Certovici sneh. Okolo Velkej noci sneh zacal rapidne klesat, ale aj tak, kym ludia v meste uz nosia sandale, hore buldozer pretlaca sneh s velkym usilim, pretoze niekde su este haldy snehu vo vyske cloveka. Nevravim, ze vela snehu je vsade. Juzne svahy uz okopneli a da sa tam robit, treba vsak sprejazdnit pristupove cesty. Takze partie sa postupne vracaju hore, prijimame dalsie a budeme radi, ked tieto riadky podnietia niekoho, aby sa prihlasil. Prijali by sme hlavne partie s lanovkami na pomoc pri spracovani kalamity. Samozrejme, ze budeme potrebovat aj vacsi pocet manipulacnych majstrov, napriklad absolventi lesnickych skol mozu ziskat prax pocas spracovania kalamity. Roboty sa rozbiehaju ovela vacsim tempom, lebo mozeme robit na celej rozlohe. Cize budeme na roztrhanie, bude viac prac, viac uloh a do toho vsetkeho pristupuju aj prace v pestovnej cinnosti, za chvilu treba zalesnovat. Len tak na porovnanie, doteraz sme spracovali asi 18 tisic metrov kubickych kalamity, co je v beznom roku celorocna tazba. Teraz chceme 200 tisic metrov kubickych, teda desatrocne ulohy chceme zvladnut v jednom roku. Mna osobne dost mrzi, ked kompetentni, ktori maju rozhodovat o veciach, ktore by nam mali pomoct, sa nie vzdy stavaju pozitivne. Zaciname sa zaoberat aj harmonogramami na spracovanie zostavajucej kalamity a v priebehu maja Obvodnemu lesnemu uradu v Brezne predlozime navrh dalsieho postupu s tym, ze vacsinu kalamity by sme chceli spracovat do konca tohto roka. V niektorych lokalitach este nejake zarovnavanie, “ucesanie” a dopracovanie bude este aj v buducom roku.

o Prerusite premavku na horskom priechode Certovica ?
- Nechcem, aby to vyznelo dramaticky alebo poplasne, ale hned pri sprejazdneni cesty tyzden po 19. novembri sme avizovali, ze ju spristupnime tak, aby sa dalo po nej prejst, no s tym, ze to nie je bezpecne. Spracovanie kalamity bez odstavenia premavky na statnej ceste sa jednoducho neda. Otazku teraz uz kladiem do roviny: spracuvat kalamitu okolo cesty, ak je tlak na neprerusenie premavky na ceste, drevo mozeme ozeliet - hoci ho sto rokov pestujeme a potom nechame zhnit. Nejde vsak o nas, ale o bezpecnost premavky. Ak drevo priamo zo svahov ponad statnu cestu nedostaneme prec, kedykolvek hrozi, ze kmene alebo korenove kolace sa po rozmrznuti zeme spustia na vozovku a nechcem ani hovorit, co vsetko sa moze stat. Ak by tam drevo ostalo lezat, neviem, kto by za to zodpovedal. My nie sme zodpovedni za vzniknutu situaciu, kalamita padla z vyssej moci. Chceme len zabezpecit spolahlivu premavku na cestnej komunikacii. Hovorilo sa o dvoch mesiacoch odstavenia cesty, ale to najnutnejsie by sme dokazali spravit aj za kratsi cas prave v tomto obdobi, kedy produktivita prace je maximalna, vsetko je technologicky domyslene, prediskutovane. Cakame len na rozhodnutie. Uvazujeme nad tym, ze cesta by bola uzavreta len v pracovnom case, premavka by bola zastavena od osmej rano do stvrtej, siestej popoludni. Nechceme “nepriedysne” zavriet cestu.

o Aky je vas nazor na letecky chemicky postrek proti skodcom?
- Kalamitu odhadujeme na 500 hektaroch, co je obrovska plocha. Branit sa proti drevokaznemu a podkornemu hmyzu inym sposobom, ako leteckym postrekom vrtulnikom, sa neda. Ak chceme zamedzit dalsim skodam, teda dalsej kalamite, ktora by mohla byt v tomto pripade podkornikova, musime jednoznacne pristupit k postrekom, samozrejme nie na celej vymere. Chemiu, hoci je povolena a schvalena, ani my neradi vidime v lese, no v tomto pripade je to nevyhnutnost.