12. APRIL 2005 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Ludia, po ktorych bude Horska zachranna sluzba patrat, alebo ich zachranovat, musia od roku 2006 uhradit naklady na tuto cinnost. Vyplyva to z navrhu novely zakona o Horskej zachrannej sluzbe, ktoru schvalila vlada. Takato prax je bezna takmer vo vsetkych alpskych oblastiach. Vyrazne sa tym zlepsi moznost vymahat naklady za zachranu a odstrania sa komplikacie pri dokazovani porusenia zakona zachranovanym clovekom. Zaroven vznikne tlak na navstevnikov hor, aby si uhradzali urazove poistenie. Novou upravou mozno ocakavat narast prijmov Horskej zachrannej sluzby. Nazory na tuto novinku mapovala nasa anketa:


S anketovym mikrofonom


o plateni za zachranu v horach

Magda Vagnerova, dochodkyna, Lopej:
- Ak dojde k urazu z vlastnej viny, vtedy by si mal zraneny uhradit naklady za zachranu, ale ak sa stane nestastie v horach, clovek si to nenaplanuje, ani sam nezapricini, tak neviem preco by mal za to platit. Ina vec je nerespektovanie zakazov, na ktore v horach upozornuju a aj napriek hroziacemu nebezpecenstvu tam ludia idu.

Pavel Kral, technicko-hospodarsky zamestnanec, Brezno:
- V niektorych pripadoch by mozno bolo hradenie nakladov za patranie alebo zachranovanie adekvatne, pretoze niektori ludia - vacsinou ceski turisti - nerozmyslaju a konaju tak, ako by nemali. Ale su aj pripady, ked je na vine povedzme nahla zmena pocasia. Takze bolo by treba posudit, ktory pripad je aky.

Henrieta Babicova, nezamestnana, Brezno:
- Podla mna to bude spravne. Za zachranu v horach by sa malo platit, pretoze potom len doplacame my ostatni, ktori si platime zdravotne poistenie. Ludia by mali byt v horach opatrnejsi a rozumnejsi, viac dbat o svoje zdravie a vazit si zivot. Mozno tieto poplatky pomozu a navstevnici hor budu opatrnejsi a mozno to pomoze aj horskej sluzbe v jej financnych problemoch.

Ernest Svrcek, dochodca, Brezno:
- Bol som svedkom toho, ze prevazne madarski a ceski turisti sa v poltopankach vyberu na turu, dokonca do priestorov docasne uzavretych. Je to nebezpecne a clovek ide vlastne sam proti sebe. V takomto pripade by som suhlasil s platenim za patranie a zachranu v horach. Bude to vystraha a myslim si, ze mnohi sa aj poucia. Nieco podobne by som zaviedol aj s fajciarmi. Ked pocuvate, ze 60 % z tych, ktori umieraju na plucne choroby, su fajciari, je to hrozive. Cize ked clovek ide sam proti sebe, malo by to byt podchytene aj zakonmi, aby sa tohto neduhu zbavil, alebo aspon obmedzil fajcenie.

Monika Rafajova, nezamestnana, Brezno:
- Platit. Jednoznacne. Ked si niekto nechce davat pozor. Myslim si, ze kazdy musi zodpovedat za svoje ciny, ide o jeho zivot. Ked budu musiet platit, snad si budu davat vacsi pozor. Kazdemu by malo zalezat na jeho zdravi.

Jan Juhaniak, vodic, Brezno:
- Podla mna neplatit. Ak je to taky clovek, ktory si hradi zdravotne poistenie, preco by mal platit? Hoci na druhej strane by nemal ist tam, kde mu hrozi nebezpecenstvo.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Uspech ziakov v geografii

Na celostatnom kole geografickej olympiady ziakov zakladnych skol koncom aprila v Hronci sa zucastnia dvaja zastupcovia okresu Brezno, ktori postupili z marcoveho krajskeho kola v Banskej Bystrici.
Nas okres tam reprezentovalo sest ziakov z roznych skol. Sutaz pozostavala z dvoch casti - teoretickej, ktora preverovala uroven vedomosti v geografii, a z praktickej, kde dokazovali zrucnosti pri praci s atlasom. Uskalia sutaze najlepsie zvladli Lucia Lukacova (Pionierska 2), ktora v kategorii G obsadila 1. miesto, a Jakub Kuchar (Valaska), ktory sa v kategorii F umiestnil na 2. mieste.
V najvyssom kole tejto sutaze im prajeme vela uspechov.

(dj)

Smutne vyrocie

V tychto dnoch si pripomenieme 55. vyrocie likvidacie reholi na Slovensku. Ozbrojene zlozky Statnej bezpecnosti v nocnych hodinach z 13. na 14. aprila 1950 brutalnym sposobom prepadli jednotlive klastory, z ktorych deportovali vsetkych reholnikov do vopred urcenych klastorov, kde tito boli internovani. Zamerom tejto akcie bolo zastrasit veriacich obcanov a znemoznit poslanie katolickej cirkvi pri vychove spolocnosti a hlavne mladeze. Stovky nevinnych reholnikov takto platili svoju dan za sirenie a upevnovanie krestanskej moralky.
Obsirne informacie o tychto udalostiach najdeme v knihe Zlociny komunizmu na Slovensku. Odporucame toto dielo vsetkym, ktori hladaju pravdu o tomto obdobi a zaroven ocakavame adekvatnu reakciu medii.

Frantisek Zsolnai, predseda okresnej pobocky Zvazu protikomunistickeho odboja

Fejtonovym perom

Pribeh cloveka

Jedneho dna dostal veduci prevadzky Dobromil Statocny predvolanie od vedenia firmy. Ako blesk z jasneho neba ho zasiahlo oznamenie sefa: “Mate okamzitu vypoved zo zamestnania!” (Dovod? Vymysleny!) Sokovany Dobromil sa nedokazal dostatocne branit proti zakernosti a svojvoli. Rezignoval a podpisal vypoved.
Ludia – zakaznici, ked sa dozvedeli o tejto nespravodlivosti, protestovali formou peticie, aby podporili pracoviteho a obetaveho cloveka, ktory bol po tridsiatich rokoch statocnej prace bezdovodne vyhodeny zo zamestnania. (Solidarita ludi je potrebna a najma dnes, lebo kazdemu sa moze nieco podobne stat.)
Vedenie firmy zatial na uvolnene miesto dosadilo noveho zahradnika. Rozhorcenie ludi sa stupnovalo, hlavne ked novy pracovnik neovladal dobre zverenu funkciu a navyse k ludom sa spraval arogantne.
A ake bolo pokracovanie tohto pribehu, akych su v sucasnosti na Slovensku stovky? Nespravodlivo prepusteny veduci si po case nasiel novu pracu, sice nie vo svojom odbore, ale bol rad, ze ma, co ma. Nie kazdy clovek disponuje dostatocnou rezervou dusevnych a telesnych sil, aby sa obratil na sudy a vysudil si svoju pravdu a pravo.
Ludia peticiou ocistili dobre meno veduceho, a tak mu vyjadrili moralnu a obciansku podporu. Dobromil Statocny zostane navzdy v srdciach ludi ako cestny a dobry clovek.

Eva Slovenska

Tvorive dielne

Dvadsiaty treti marec – pre nas den ako kazdy iny. Blizia sa dlho ocakavane prazdniny a oslava Velkej noci. Ucitelky a vychovavatelky 1. stupna Zakladnej skoly na Pionierskej 2 v Brezne sa rozhodli tento den vyuzit netradicne.
Dvakrat do roka usporaduvaju so ziakmi tvorive dielne – pred Vianocami a pred velkonocnymi sviatkami. A tak si mladsi ziaci namiesto knih a zositov naplnili svoje tasky farebnymi ceruzkami, temperami, papiermi, roznymi stuzkami ci skatulkami. V ich sikovnych rukach sa obycajne, na prvy pohlad nepotrebne, predmety postupne menili na darceky pre ich blizkych, mile ozdobky do bytu alebo vesele hracky pre mladsich surodencov. Svojou tvorivostou neprinasali radost len sebe, ale aj okoliu, ci uz ucitelom alebo starsim spoluziakom, ktori sa na nich prisli pozriet. Deti si napln svojej prace mohli vybrat. A vyber veru nebol maly – niektori zdobili vajicka, ini kreslili zajace, aranzovali misky, kvetinace, ba dokonca i vtacie hniezda, dalsi vyrabali z vlny kuriatka. No nasli sme aj vyrobcov stojanov na servitky.
Ako prvu sme navstivili 4. B triedu pod vedenim pani ucitelky Koziakovej. V tejto triede sme si “posvietili” na vyrobu velkonocnych vencov, kuriatok a zajacov. Zaujem o tuto cinnost bol pomerne velky, o com svedci pocet prihlasenych ziakov – dvadsatdva. Pracovali s chutou a radostou. Na navsteve v tejto triede bola aj byvala pani ucitelka Kristofova. Urcite v nasej skole zazila vela peknych chvil, preto sa rada medzi nas vracia.
Zaujimalo nas, co sa deje v inych “dielnach”. Zavitali sme do 3. C triedy pod vedenim pani ucitelky Pavlusovej. Ani tu nechybali sikovne ruky deti, a tak sa nam podarilo vidiet vyrobu puzdier na servitky v tvare motylov. Na uvod sme sa pani ucitelky opytali, ako sa jaj s malymi umelcami pracuje. Jej odpoved bola sice kratka, ale vystizna: “Su velmi zlati.”
Velkonocne aranzma – heslo 3. B triedy. Na svojich vytvarnikov dohliadala pani ucitelka Slavikova. Pri nasej navsteve uz boli s pracou davno hotovi. Tretiaci a stvrtaci v zltej budove si pocinali vynikajuco, a tak sme boli zvedavi i na prvakov a druhakov v bielej budove. Prisla na rad 2. D trieda. Aj oni uz boli s pracou hotovi a my sme mohli obdivovat len ich zlte kuriatka. Cakal ich vsak este suboj s krehkymi vajickami, ktore bolo treba vyzdobit. A tak sme nechali druhakov tvorit dalej.
Stretnutie s malymi umelcami bolo nezabudnutelne a velky obdiv a vdaku chceme vyjadrit vsetkym pani ucitelkam a vychovavatelkam, nielen tym, ktorych sme v tomto prispevku spomenuli menovite. Odmenou za ich napady, pomoc a trpezlivost boli rozziarene ocka ich malych zverencov v skole a radost v ociach ich rodicov, ked deturence vyzdobili svojimi vytvormi svoje pribytky. S nimi bola Velka noc urcite pestrejsia a radostnejsia.

Zuzka Daxnerova, 8. B


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT