24. MAJ 2005 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Teple majove dni mnohych vylakali do prirody, aby nazbierali co najviac bronzu. Nie nadarmo sa hovori: vsetko s mierou. Treba si totiz uvedomit, ze slnecne ziarenie sice napomaha mnozstvu roznych zivotnych pochodov, ale pri vsetkych blahodarnych ucinkoch na nase telo sa slnko moze spravat aj ako nas nepriatel. Slnecne luce sa skladaju z infracervenych lucov, z viditelneho svetla a z ultrafialovych lucov. A prave ultrafialove luce su jednou z hlavnych pricin vzniku rakoviny koze. Taktiez chronicke drazdenie je jednym z dolezitych faktorov, ktore vplyvaju na jej vznik. Nasa anketova otazka preto znela: Nebojite sa slnenia?


S anketovym mikrofonom


o opalovani sa

Marek Hundza, obchodny zastupca, Roznava:
- Rad sa vypekam cele dni na slniecku, ale natieram sa beznymi opalovacimi kremami. O skodlivych vplyvoch ultrafialovych lucov som pocul. Nebojim sa, pocul som aj to, ze slniecko je zdrave. Skor nebezpecne, hlavne cez obed, moze byt v inych krajinach, nie u nas. Nestretol som sa doteraz s pripadmi rakoviny koze, len s beznymi spaleniami.

Monika Lamrichova, zena v domacnosti, Sihla:
- Ja sa vobec neopalujem a na dovolenky nechodim, mame este male deti. Ked idem von, dam si slnecne okuliare a natriem sa nejakym kremom, tak isto aj deti. Na dedine pri kopani zemiakov alebo pri suseni sena sa vsak opalim, aj ked nechcem. Myslim si, ze na informaciach o skodlivosti slnenia je vela pravdy, pretoze ozonova diera sa coraz viac zvacsuje.

Anna Pilarcikova, nezamestnana, Zavadka nad Hronom:
- Ja osobne sa neopalujem, pretoze sa nemozem zo zdravotnych dovodov. Ale nikomu neodporucam opalovat sa cely den, pretoze to ma skodlive ucinky a moze sa vyskytnut rakovina koze.

Anna Svantnerova, nezamestnana, Brezno:
- Opalujem sa, chodim do solaria, slnim sa aj vonku tak hodinku - dve, nerobi mi to problemy, nemam strach, chranim sa kremami. Myslim si, ze nielen slnko skodi. O rakovine koze som pocula a videla som to aj v Banskej Bystrici na koznom oddeleni. Podla mna viac nachylna je typicky biela pokozka.

Jana Kostrabova, obchodna zastupkyna, Presov:
- Opalovania sa nebojim, aj ked na slnenie nemam velmi cas, opalim sa len prirodzene pri praci. Co sa tyka ochrannych prostriedkov, pouzivam ich podla odporucania. Ked som bola mala, tvrdila som, ze obycajny krem je najlepsi, lenze, ked vsetci hovorime o ozonovej diere, nebude to najlepsie. Ked rakovina koze nepostihne niekoho v nasej blizkosti, clovek tomu samozrejme veri, ale veri, ze jeho to obide.

Sidonia Macikova, nezamestnana, Valaska:
- Slniecko mam rada, ale chranim sa dostupnymi kremami s nie velmi vysokymi faktormi a pouzivam aj kremy po opalovani. Opalujem sa len v tych hodinach, kedy slnecne luce nie su intenzivne. Pripady rakoviny koze som uz videla, ale nesnazim sa tomu venovat, lebo to slovo nemam velmi rada a nepropagujem ho vo svojom slovnicku. Netrapim sa nad vecami, s ktorymi si neviem pomoct. Viem, ze zo slniecka sa moze stat nieco take, ale myslim si, ze az take intenzivne slnko na Slovensku nie je. No chranit sa treba, davat si pozor a nebyt velmi dlho na slniecku. Radsej mam slniecko na dusi.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Matky, stare matky v Lune

Pracovny kolektiv v Domove dochodcov a Domove socialnych sluzieb LUNA nielen ze poskytuje sluzby svojim klientom, ale snazi sa o to, aby nasi seniori prezivali plnohodnotnu jesen svojho zivota. Ved my, pracovnici DD a DSS Luna, vo svojom srdci take okienko mame, z neho sa na nasich seniorov stale pozerame. Ci teply usmev im z oci ziari, alebo smutok pozera im z tvare. Aby sa radost cim dlhsie udrzala v ich ociach a srdci - na tom maju nemalu zasluhu aj nasi najmensi z druzobnych materskych skol.
Dna 19. maja prisli pozdravit nase mamy a stare mamy deti z Materskej skoly na Mazornikove s ucitelkami Katarinou Potkanyovou a Jozefinou Janeckovou a tiez deti z Materskej skoly na Nalepkovej ulici s ucitelkou Vierou Sarikovou. Program bol velmi pekny a hodnotny. Vystupila v nom aj nasa klientka M. Bellejova s piesnou V slzach maticka sedela. Aj jej patri velke podakovanie.
Na zaver deticky obdarovali nase obyvatelky krasnymi darcekmi a kolacikmi. Bokom sme neostali ani my a detickam sme venovali sladkosti a ucitelkam kvietky, ktore s podakovanim odovzdal Stefan Jenca. Tieto stretnutia su vzdy uprimne. Radi by sme sa podakovali veducim pracovnikom a ucitelkam za ich krasnu a obetavu pracu. Za to, s akou laskou a ochotou prichadzaju medzi nasich seniorov, aby ich potesili v jeseni zivota, aj za to, ze su nasim najmensim tym najkrajsim prikladom.

(lv)

Neprisli bez ocenenia

Ucitelka flauty a ostatnych dychovych nastrojov Marianna Fasko-Rudasova zo Zakladnej umeleckej skoly v Brezne sa so svojimi ziackami zucastnila na dvoch vyznamnych sutaziach, z ktorych neprisli bez ocenenia. Celoslovensku sutaz v Banskej Bystrici v dnoch 27. - 29. aprila absolvovala ziacka Katka Lepkova. V hre na priecnej flaute sa prebojovala do druheho kola, kde ziskala krasne bronzove pasmo. V dnoch 6. - 8. maja odcestovalo do Novych Zamkov flautove kvarteto v zlozeni Simona Ridzonova, Lucia Franova, Miroslava Sabakova a Katarina Lepkova na celoslovensku sutaz v hre na drevenych dychovych nastrojoch s medzinarodnou ucastou. V konkurencii 37 skol dostali dve ocenenia: bronzove pasmo a cestne uznanie. Srdecne gratulujeme!

Maria Longauerova

Kde su hranice?

Stat sa nezamestnanym blizko pred dosiahnutim dochodkoveho veku nie je veru nic prijemne. Keby som to nezazil, neuveril by som. Nie je lahke byt socialne odkazanym, ale hadam horsi je tlak na psychiku cloveka v situaciach, ktore zazije v ramci spoluprace s uradom prace, socialnych veci a rodiny. Bez ohladu na to, ci mate dvadsat alebo sestdesiat rokov musite sa tu registrovat a po polroku nezamestnanosti kazdy tyzden. Ak krivate na jednu, ci nebodaj obidve nohy mate smolu, lebo pred zakonom sme si vsetci rovni. Podla zakona sice po patdesiatke patrite do skupiny obcanov, ktora ma problem zamestnat sa, neda sa vsak nic robit. Donedavna stacilo pri kontrole predlozit potvrdenie o hladani zamestnania od pripadneho zamestnavatela jedenkrat mesacne, teraz vsak uz taketo potvrdenie treba pri kazdej navsteve uradu. A keby ste vedeli, ako “radi” nam zamestnavatelia taketo potvrdenie davaju.
Kvitovat bolo treba to, ze nam urad vychadzal v ustrety a do obci vzdialenejsich od okresneho mesta vysielal svojho pracovnika. Tym, ze sme nemuseli cestovat, usetrili nam kopu casu aj penazi. To uz vsak tiez neplati, lebo podla najnovsieho usmernenia uradu, musime sa registrovat tyzdenne v okresnom meste. Teda kazdy postihnuty, aj ten, ktory nedostane ani korunu socialnej davky, zaplati naviac a zbytocne (pokial nema zalubu v cestovani) pri svojej biede minimalne patdesiat korun tyzdenne. Nuz veru musi to byt betar clovek, ktory taketo zlepsenia vymysla, len aby priblizil verejnu spravu obcanovi.
Pri cakani v rade sa vselico dozviete. Minule sme mali taky kviz, ze kto uhadne, co este moze vymysliet vsemozny uradnik nabuduce, aby nam trochu spestril zivot. Veru sme sa nasmiali, aj ked to bol len usmev cez slzy. Tlacit na pilu na strane toho najslabsieho clanku – nezamestnaneho, mi pripada zbytocne a prinajlepsom nehumanne. Este ze na buduci rok budu volby a politicke strany nas znova potesia v predvolebnej kampani novymi slubmi a rieseniami.

(jt)

Pripomenuli si vyrocie oslobodenia

Zakladna organizacia Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov v Zavadke nad Hronom v spolupraci s obecnym uradom a KSS si s uctou pripomenuli a oslavili 60. vyrocie oslobodenia a ukoncenia ll. svetovej vojny. Oslavy zacali kladenim vencov k pomniku padlych, pokracovali v spolocenskom dome kulturnym programom. Ziacka zakladnej skoly zarecitovala basen, slavnostny prejav predniesol predseda ZO SZPB Mgr. Jan Belko. V kratkosti pripomenul boje na uzemi Slovenska a vojsk, ktore sa zucastnili na oslobodzovani. V kulturnom programe zaspievali dievcata zo zakladnej skoly a folklorneho suboru. Niekolko pesniciek zaspievali aj clenky spevokolu Nadeje. Po programe bolo podane male obcerstvenie, pocas ktoreho si starsi obcania a priami ucastnici bojov pripomenuli tazke casy a velke obete pri oslobodzovani republiky. Treba spomenut, ze obcania vysoko ocenili oslavy 60. vyrocia oslobodenia hojnym zucastnenim sa. Ved oslobodenie stalo obrovske obete.

(jb)

Skolkaroviny

Deti z malej triedy sedia na zachode. Emka vravi: “Nechuti mi cikat.”
Marek na chlpatu husenicu: “Ustipla ma husenica v kozuchu.”
V strednej triede sa ucia farby. Ucitelka sa pyta: “Aku mam bluzku?” Emka: “Peknu.” (zelenu).
Beton na ceste sa trblietal. Bianka vravi: “Aha, ako sa leskne.”
Deniska rozprava zazitok z chaty. “Oco vysvandil skocku rano metlou.” (vyhnal mys von z chaty).
Bianka sa chvali: “My mame stromcek ozdobeny silonkami.” (salonkami).
Pri prilezitosti dna matiek sa deti rozpravaju, co robia mamicky doma: “Peru, varia, riadia,... a fajcu.”
Bianka Mirke: “Ak mi povies, ze som Shakira, tak sa budem s tebou hrat.”
Deniska Majkovi 13. januara: “Stretneme sa v januari.” Majko: “Dobre.”
“Hlava sa mi kruti” - Mino. Simon: “A mne sa krutia oci.” “A mne usi” - Mato.

Taraninky:

Kto je to politik? Marek: “To je nas prezident.” Simonko: “To je policajt.”
Co robi minister? Marek: “Pise, rozhoduje, pracuje, aby mal korunky.”
Kto je to beloch? Mirka: “Pes.” Bianka: “Biely clovek.”
Kto je to cernoch? Marek: “Taky, co je cierny uplne.” Bianka: “To je cert.” Simonko: “Opaleny clovek.”
Kto je indian? Marek: “Taky s pierkami a so stitom.”

 

 

Stella Kocurova, ZS a MS MPCL 35

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT