Spomienkove zrno

V nedelny den sarmantna Zofia, ktora svojou zosobnujucou mudrostou obnovy zivota prevysuje troch mocnych v mraze, nedopriala breznianskym maticiarom (asi zo zavisti) vychadzku do prirody, Tam, v lone zelene puciacej zo zeme, chceli si zaspominat na botanika, versovnika a ucitela, breznianskeho rodaka Samuela Kupcoka (21. 4. 1850 - 26. 7. 1914). Den bol placlivy. Aj jeho priatel od severu prinasal zimomriavky. Chodnicky prirodou slubovali korculovanie.
A tak v maticnej miestnosti si pripomenuli zivotnu cestu nie jedneho, ale dvoch Kupcokovcov. Otca a syna Teodora. Obidvaja zbierali, vyhladavali nepoznane rastliny, ruze, kriky. Samuel bol ucitelom v Pukanci. Teodor lekarom, naposledy v Banskej Stiavnici.
Samuel Kupcok skoly navstevoval v rodnom meste a v Revucej, v Pukanci uciteloval styridsattri rokov (1870 - 1913). Botanizovat zacal ako revucky student, najma po zoznameni sa s vynikajucim slovenskym vedcom Andrejom Kmetom. Venoval sa predovsetkym studiu rodov ostruzina, mata a ruza. Viacere rastliny z tychto rodov pomenoval, ine zasa pomenovali jeho menom. Svoj plodny zivot zasvatil poznavaniu flory v okoli Brezna, Pukanca, v teritoriu Nizkych Tatier a v slovenskej obci Kovacica v juhoslovanskej Vojvodine. Spolupracoval s nasimi poprednymi botanikmi - A. Kmetom, J. L. Holubym, V. Vranym i G. K. Zechenterom-Laskomerskym. Znamy bol aj v zahranicnych odbornych kruhoch.
Samuel Kupcok bol aj verejnoprospesne cinny. V roku 1873 zalozil v Pukanci Spevokol, ale v prouhorskej tlaci ho obvinovali, ze prave cez Spevokol siri panslavisticke myslienky. Aj clanky do novin podpisoval menami - pseudonymami, napr. Cesnak, Veternicky, y + x. Nezabudal ani na maticnu pracu. Pred sto rokmi vysla v Martine jeho skromna knizocka s jednoznacnym nazvom Novy vinsovnik. Obsahovala vinse “sviatkove, mendicne a svadobne”.
Najvacsou zasluhou, ci celozivotnym uspechom narodneho buditela Samuela Kupcoka bol jeho herbar, ktory obsahoval vyse 27 tisic rastlin a ktory v roku 1933 kupil Zemsky vybor cesky. Od tohto roku je pod nazvom Herbarium Kupcokianum v majetku Narodneho muzea v Prahe.
V maticnej miestnosti sa o breznianskom rodakovi povedalo ovela viac. Staci aj toto male spomienkove zrno, ktore potvrdzuje, ze na neho nezabudli.

(sg, pmk) Kresba: Pavol M. Kubis

Droga

Po dvoch rokoch sa vraciam z ciest po Australii, uz len dvadsat kilometrov a som doma. Stojim na zastavke autobusu, ked vtom mi zazvoni mobil. Priatelka Cindy sa zaujima, ci som stastne docestoval a ja jej radostne odpovedam, ze som uz pomaly na prahu rodneho domu. Vtom zastane predo mnou policajne auto, vyskocia z neho dvaja kuklaci, vytrhnu mi mobil z ruky, tresknu s nim o zem a este ho dokladne rozslapu. Potom ma obaja schytia a nasilim ma supnu do auta.

“Co to ma znamenat?” spytujem sa, lebo nie som si vedomy nicoho zleho.
“Nespytujte sa tak hlupo, dobre to viete.”
Ani neviem ako, ocitol som sa vo vazeni. Hladim spoza kovovych tyciek ako vyorana mys, ked tu z kuta sa ozve zoslabnuty hlas:
“Nazdar, kamo! Aspon tu nebudem sam.”
“Budes, priatelko, lebo ja som tu omylom. To sa rychlo vysvetli, nic zleho som predsa neurobil.”
“A za co ze si tu?”
“Ved to, keby som vedel,” hovorim.
“Nuz, ale volaco si uz len musel vykonat, len tak nyrnyx – dyrnyx sa u nas predsa nezatvara.”
“Cakal som na autobus, ked ma dvaja policajti zbalili.”
“Len tak, bez vsetkeho?”
“Len tak.”
“Popis mi to, ako to prebiehalo,” vyzval ma spoluvazen.
“Prave som telefonoval priatelke...”
“Chces povedat, ze z mobilu? Teda, ty si ale trkvas! Ked uz porusujes predpisy, aspon to rob tajne!”
“Ake predpisy, co to taras?”
“Kamarat moj, co si prisiel z inej planety, ked nevies, ako to u nas chodi?”
“Vratil som sa po dvoch rokoch z Australie, bol som tam vyslany kvoli reportazam.”
“Aha, uz tomu teda rozumiem, preto o nicom nevies.”
“A co by som mal vediet?”
“Nuz, ako by som ti to... Zacalo to pred dvoma rokmi. Ista spolocnost vyhlasila akciu, kedy mohli ludia telefonovat zadarmo, ako oni hovorili – do bezvedomia. A nasinci sa toho chytili a plnili reklamny sot do bodky. Nikto na nic nemal cas, zvonenia roznych druhov sa ozyvali z roznych kutov a v rozny cas. Bolo vzacnost stretnut cloveka, ktory by nemal na uchu mobil. Kto si ho raz kupil, bol strateny, tejto droge nacisto prepadol. Aj po skonceni akcie bol kazdy ochotny obetovat vsetky svoje dlhorocne uspory, len aby neprisiel o potesenie z telefonovania. Ludia sice so sebou hovorili, ale nemali vobec na nic cas. Ked hovorim na nic, myslim to doslova. A tak sa stalo, ze za rok sa nenarodilo ani jedno dieta. Skratka, hrozila nam demograficka katastrofa. Preto zopar drogovo nezavislych sa chytilo rozumu a vyhlasilo mobilomaniu za najtvrdsiu drogu, daleko predciacu heroin, ci LSD. A tak v parlamente odsuhlasili zakon, ktory pod trestom smrti zakazoval pouzivat tuto sebaznicujucu pomocku, povolene su len pevne linky. Teraz uz chapes?”
“Ale, ako som to mohol vediet, ked som tu dva roky nebol?”
“Neznalost zakona neospravedlnuje.”
“A za co si tu ty? Prichytili ta tiez?”
“Horkyze! Medzi hrackami mala moja dcerka detsky mobil – atrapu, s ktorou sa hravala a tu jej uvidel policajt a mam to dozivotne. Odovodnili to navadzanim maloletych deti na navykovu latku. A ty sa netes, v tvojom pripade neexistuju ziadne kompromisy, ja to vidim tak, ze do tyzdna nabeton odvisnes!”

Emilia Molcaniova

Drobnostky

Mudry clovek to musel byt, ktory vyslovil myslienku, ze na tomto svete sme len chvilku, ale v knihach potvrdena teoria praxou zije velmi dlho.
V dnesnych drobnostkach drobnostrucne si to overime na troch osobnostiach so slovenskym gruntom – povodom, a tak...

Nacrieme az do 16. storocia. Tam vynikol knihtlaciar Bakalar Stetina Mikulas. Jeho prvenstvo v oblasti tlaciarenskej sa objavuje v Cechach, ale kmenovy privlastok “slovensky Guttenberg” mu tam v praci neprekazal. Naopak. Bol nan hrdy. A ze pravom, potvrdzuje to aj jeho knihtlaciarsky znak (signet) a to stit s troma lipovymi listami nad troma vrchmi. Signet sa objavil v kalendari na rok 1507. S. M. Bakalar zomrel v Plzni v roku 1520.

...

Dalsiu malickost ponukam aj preto, lebo sa po pracovnej pedagogickej praslici dotyka nielen mna, ale i dalsich pedagogov. Ide o klenovskeho rodaka Ladislava Bartholomaeidesa (1754 – 1825). Nadany to bol clovek, nielen v pedagogike, ale aj v historii, v zemepise a vlastivede. Spod jeho ruk vysla prva ucebnica prirodopisu a prvy slovensky skolsky zemepis a... Pridal este velku monografiu o Gemerskej stolici. Kedze s Gemerom susedime, isto – iste sa tam najdu udaje o nasom Horehroni.

...

Noviny Horehronie prinasaju ukazky, vylomky, z pripravovanej knihy o Brezna – 740. vyrocie. Kniha prinesie mnoho zaujimaveho citania. Objavia sa v nej, domyslam si, i osobnosti, rodaci Brezna. Jeden mi padol do oka. Je to Kmeth Daniel (1783 – 1825 – 180 rokov od umrtia). V knihe, v ktorej som ho objavil, sa pise, ze bol vynikajuci praktik v astronomii. Pozorovania robil v budinskej hvezdarni Urania. O jej vystavbu sa velmi zasluzil. Po prichode do Kosic chcel opat stavat hvezdaren. Zial ale, predcasna smrt mu to zabranila. Mal len styridsatdva rokov.

Tri osobnosti, ktore koliska vykolisala. Po vymeranom case zitia, ako sa hovori, motyka ich zahrabala. A predsa len zapalili sviecocku pre jasnejsie svetlo slovenskeho porozumenia.

(li)