Muzeum je tu pre vas

Poslanim muzea je - okrem zberatelskej a vedeckovyskumnej cinnosti v oblasti kulturneho dedicstva - spristupnovat vysledky svojej odbornej prace verejnosti. Deje sa tak roznymi formami kulturnovzdelavacej a prezentacnej cinnosti, cim muzeum ponuka navstevnikom moznost rozsirenia ich zaujmov a poznatkov.
Tradicnymi formami su predovsetkym expozicie a vystavy. Pocas svojej cinnosti muzeum pripravilo pre verejnost okolo 400 vystav zameranych na propagaciu svojho zbierkoveho fondu, kulturnych tradicii regionu, alebo k roznym vyrociam vyznamnych osobnosti a udalosti. Vystavy sa pravidelne striedaju vo vlastnych vystavnych priestoroch (v nedavnej minulosti este v dvoch budovach; vtedy bolo kazdorocne instalovanych okolo 24 vystav), v sucasnosti pouziva len jeden priestor “na 13-ke”, a tak pocet vystav je obmedzeny. Nemoze byt uspokojeny najma zaujem vytvarnych umelcov o instalacie vlastnych autorskych vystav a tiez snaha roznych tvorivych skupin alebo jednotlivcov, ci zberatelov o vystavovanie ukazok svojej cinnosti. Okrem vystav vo vlastnych objektoch muzeum vystavy vyvaza aj na ine miesta v regione alebo mimo neho. Pravidelnou sucastou Horehronskych dni spevu a tanca v Helpe sa stala prezentacia narodopisneho zbierkoveho fondu prostrednictvom kratkodobej vystavy pocas ich trvania. Velkorozmerne drevene sochy, ktore su vysledkom atraktivneho, opakovaneho podujatia Dielna ludovych rezbarov (v poslednych rokoch v ramci Dni mesta) su trvalo umiestnene v zahrade muzea na Nam. gen. M. R. Stefanika 13 a ludovy betlehem zas pocas vianocnych sviatkov v parku pred rimskokatolickym kostolom.
Svoje zbierkove a dokumentacne fondy muzeum nepredstavuje len vystavami a expoziciami. Medzi dalsie aktivity patria aj vyucovacie hodiny pre breznianske stredne skoly, na ktorych prostrednictvom muzejnych zbierok maju ziaci moznost spoznavat hmotne a duchovne kulturne dedicstvo vlastneho prostredia a jeho specifika. K dalsim zauzivanym formam patria prednaskove podujatia (casto v spolupraci s miestnym odborom Matice slovenskej), ktorymi pripomina verejnosti vyznamne osobnosti posobiace v meste i v regione.
Muzeum sa tiez pravidelne podiela na priprave a realizacii roznych kulturno-spolocenskych podujati organizovanych inymi subjektami v meste (Chalupkovo Brezno, Francuzske dni, Dni mesta, Podstavekova heligonka), ale aj pri podujatiach, ktore sa uskutocnuju v priestoroch muzea (uvadzanie publikacii breznianskych autorov, vecery poezie a prozy poriadane DSJCH a ine). Tradiciou sa stali vystavy ludovoumeleckych vyrobkov pripravovane v spolupraci s MO Ziveny Sviatky jari a Caro a krasa Vianoc, ktore uz niekolko rokov obohacuju cukrarenske vyrobky Hotelovej akademie v Brezne, ale aj majovy Dvor remesiel, ktory sa zacal v rolnicko-remeselnickej usadlosti s drevenym manglom na Razusovej ulici c. 20 a neskor pokracoval v mestianskom dome na namesti.
V skromnych podmienkach sa uskutocnuje publikacna a edicna cinnost. Po vydani zbornikov z vedeckych konferencii na zaciatku posobenia muzeum tuto cinnost obmedzilo; v poslednych rokoch vsak coraz viac odborni pracovnici publikuju v specializovanych casopisoch vysledky vyskumov a clanky prezentujuce zbierkovy a dokumentacny fond muzea. Pracovnici muzea sa v sucasnosti znacnou mierou podielaju na vydani monografie o Brezne, tiez spolupracuju na tvorbe monografii inych obci a roznych tlacenych materialov vydavanych k vyrociam podnikov, organizacii, umeleckych suborov ci inych subjektov. V poznatkoch a skusenostiach pracovnikov, ako aj vo fondoch muzea sa ukryva znacny potencial informacii o historickom bohatstve nasho regionu, ktore muzeum chce sprostredkovat co najsirsiemu okruhu zaujemcov. Tento ciel realizuje aj prostrednictvom pocetnych konzultacii poskytovanych badatelom a najma studentom pri seminarnych a diplomovych pracach.
Na studijne ucely pracovnikov a spolupracovnikov muzea sluzi odborna kniznica s vyse 10 000 kniznymi jednotkami spolocenskovedneho zamerania. Pozoruhodnou castou kniznice je historicky knizny fond obsahujuci viac ako 500 zvazkov starych tlaci, ziskanych z pozostalosti, ktorych cena nespociva len v samotnej “kniznej” hodnote. Muzeum opatruje aj torza sukromnych kniznic niektorych osobnosti, v minulosti posobiacich v meste a okoli (napr. L. Horskeho, E. Kanderu, A. Schustera). Zaujimavostou medzi nimi su napriklad knihy s venovanim (M. Razusa) alebo knihy s exlibrisom (A. Schustera od maliara M. Benku). Kniznica obsahuje aj fond regionalnej literatury dokumentujucej cinnost vzdelavacich a kulturnych institucii - skol, spolkov, divadelneho suboru a tiez diela regionalnych spisovatelov.

Hana Peterajova

Strucnou retrospektivou vzniku a vyvoja Horehronskeho muzea sme sa pokusili vykreslit breznianskej verejnosti obraz styridsatpatrocnej existencie tohto pracoviska. Nacrtli sme zlozitost jeho vyvoja, ked sa v jednotlivych etapach postupne utvarali - raz, viac, inokedy menej jasnejsie - tvar i tvar muzea. Na kazdom z tychto usekov vyvinu sa vsak podarilo zmobilizovat potencial muzea, skusenosti a znalosti pracovnikov a priblizit sa tak k vytycenemu idealu. Nakolko to bolo uspesne, ponechavame na posudenie inych.

Stretnutie jazykarov

Vedenie Zakladnej skoly vo Valaskej v spolupraci s predmetovou komisiou spolocenskovednych predmetov a jazykov pripravilo spolocne stretnutie ucitelov cudzich jazykov zakladnych a strednych skol.

Zrastanie Europy, svet techniky, moznost cestovania, to vsetko poukazuje na nutnost ovladat aspon jeden cudzi jazyk. Ucitelom cudzich jazykov preto nie je lahostajne, aku uroven vedomosti a zrucnosti ziaci dosiahnu. Aj preto zorganizovali toto podujatie, ktorym reagovali na nedostatok spolocnych stretnuti a seminarov pre jazykarov, aby si mohli vymenit skusenosti a postrehy z vyucovania.
A tak patnast ucitelov zakladnych a traja ucitelia strednych skol spolocne hodnotili uroven cudzojazycnej pripravenosti deti prichadzajucich na stredne skoly a zaroven priblizili sposob vyucovania cudzich jazykov na strednych skolach. Diskutovali o vyhodach i nevyhodach pouzivania roznych alternativnych ucebnic, o metodach a sposobe vyucby cudzich jazykov na prvom stupni, o priprave ziakov na olympiady. Kolegyne, ktore sa zucastnili na jazykovych pobytoch v NSR, sa podelili so svojimi postrehmi a skusenostami. Vymenili si internetove adresy, na ktorych moze ucitel najst mnoho informacii tykajucich sa problematiky vyucovania cudzieho jazyka.

(eh)

Rodicia s detmi pred publikom

Osemnasty maj sa v Zakladnej umeleckej skole v Brezne niesol v znameni hravosti, vzajomnej spolupatricnosti a ucty dvoch generacii. K 40. vyrociu zalozenia uskutocnila breznianska “zuska” vo svojej historii ojedinely projekt. Na dosky podia v koncertnej sale si totiz zastali vedno s detmi ich rodicia, aby sa s nimi vratili do vlastnych detskych rockov. A tak v tento pekny majovy vecer sa stali svojim ratolestiam kamaratmi v spolocnom muzicirovani pred publikom. Kazde cislo sprevadzal spontanny potlesk, ale tiez tu i tam sentimentalna spomienka ci slzicka dojatia.
Koncert, ktory bol oslavou Dna matiek, presvedcil, ze vychova deti umenim je zaiste prinosom do formovania a ziskavania nielen ludskeho IQ ci myslenia, ale aj EQ - emocneho kvocientu. Ten zahrna sposobilost prezivat hlboke a roznorode ludske pocity i schopnost vcitit sa do myslenia a duse druheho cloveka, ci v neposlednom rade aj dolezitu vlastnost ludskej tolerancie.

(ml)

Divadelnici zo Spisa v Brezne

V ramci Dni mesta Brezna zavita na nase javisko divadelny subor Hviezdoslav zo Spisskej Novej Vsi, ktory patri medzi popredne amaterske divadelne subory a v tomto roku vstupil uz do svojej 73. divadelnej sezony.
Subor Hviezdoslav je znamy svojou progresivnou dramaturgiou, vynikajucimi hercami (niektori z nich ucinkuju ako hostia aj na profesionalnej scene Spisskeho divadla). Je pravidelnym ucastnikom celostatnej prehliadky amaterskeho divadla Divadelna Spisska Nova Ves a v dobrom slova zmysle “rivalom” Divadelneho suboru Jana Chalupku.
Hviezdoslavovci prichadzaju s dramatizaciou romanu Jozefa Cigera-Hronskeho Jozef Mak v rezii Ivety Luptakovej. S pribehom, ktory je mnohym z nas (ale i dnesnej generacii) znamy hlavne z povinneho citania. Tema, ktora je aj dnes vysoko nadcasova, urcite zaujme aj breznianske publikum.
Predstavenie sa uskutocni v piatok 3. juna o 19. hodine v sale mestskeho domu kultury. Predpredaj vstupeniek bude hodinu pred predstavenim.

(lv)

Polomska hudobna jar

Dvadsiateho maja sa po druhykrat otvorili dvere koncertnej saly Zakladnej umeleckej skoly v Polomke vsetkym, ktori miluju hudbu. V tento den sa totizto konal druhy koncert v ramci Polomskej hudobnej jari, na ktorom sa predstavili ziaci. V pestrej palete vystupili nielen starsi, skusenejsi, ale aj prvacikovia, ktori nemali problem zaradit sa medzi nich. Koncertnou salou sa ozyvali jemne tony gitary, nezny hlas husli a flauty, veselo zaspieval akordeon, mohutne zaznel klavir, nechybal ani moderny keyboard. Vsetky tieto nastroje prijemne spajal spev. Zaverecnu bodku za koncertom dala v sucasnosti velmi popularna piesen Kym vies snivat.

(ou)

Hoci Medzinarodny den deti oslavime 1. juna, na mnohych miestach sa veselili uz pocas tohto vikendu. Lesne hry vo vydrovskom skanzene potesili deti v sobotu 28. maja.

Foto: Stefan Vozar