Dotkni sa mesta Brezna, podaj mu svoju ruku, pocit jeho 740-rocnu historiu, vnimaj ho celym svojim srdcom. Mesto, ktore otvorilo svoju naruc v podani Dni mesta, konanych pri prilezitosti 740. vyrocia prvej pisomnej zmienky o svojom uzemi, sa obliekalo pocas celeho uplynuleho tyzdna ozaj slavnostne. Jeho ozdobou neboli len delegacie priatelskych miest z Polska, Srbska a Ciernej Hory, Grecka, Francuzska ci Ceska, neboli to len hostia, navstevnici, programy, krasne vyzdobene namestie ... Jeho krasou boli rozosmiati ludia od tych najmensich po tych, ktori uz cosi pamataju. Jeho krasou bolo slnko, atmosfera a otvorene srdce. Pre vsetkych.
Tak, ako rastie strom, tak aj cely program Dni mesta podopierali pevne korene. Korene, ktore cerpali svoju zivotodarnu vlahu prave z miest, na ktorych stoji mesto Brezno. Korene, na ktore sme vsetci pravom hrdi, korene, ktore davaju stromu dost sil na to, aby rodil zdrave ovocie. Ano, vsetci sme sa dotkli svojich korenov i ochutnali to nase, aj ked pomyselne, ale chutne ovocie. Mozno prave preto, aby sme sa pocas Dni mesta mohli dotknut nielen svojho srdca, ale aj hviezd. Aj ked oblohu este nezasypali hviezdy, hviezdy zostupili na brezniansku zem, aby sa rozdali. Mozno i vo chvili velkolepeho ohnostroja. V tej chvili si isto kazdy nieco zelal. V galaprograme Brezno v mojom srdci zaznelo z ust majstra Ladislava Chudika tiez jedno zelanie. Zelanie, ktore moze byt mottom celeho nasho zivota. “Znasajme sa, Breznania.”
Nadherne, velkolepe ... Nase Dni nasho mesta su za nami. Poprajme si vsetci, aby zivot v Brezne bol rovnako krasny, ako boli cele prave skoncene Dni mesta Brezna.