Odborari za razantnejsi postup
V utorok 13. septembra sa v Banskej Bystrici uskutocnila tlacova konferencia na temu kampan OZ KOVO na podporu kolektivneho vyjednavania. Cielom odborarov je dosiahnut uzatvorenie kolektivnych zmluv vyssieho stupna a podnikovych kolektivnych zmluv na rok 2006. Ako zdoraznil predseda OZ KOVO Emil Machyna, zamestnanci by mali pri kolektivnych vyjednavaniach postupovat sebavedomejsie a neodmietat vyuzivanie natlakovych prostriedkov, vratane strajkov. Uviedol, ze vzhladom na produktivitu prace rast realnych miezd na Slovensku mal byt ovela vyraznejsi. Produktivita prace v sucasnosti je 54 percent z priemeru Europskej unie, ale mzdy iba 10 percent. “Je teda priestor minimalne 44 percent, o ktorych rozdeleni mozeme diskutovat. Cely vynos z toho ide pre zamestnavatelov. Slovenski manazeri uz dnes maju mzdy ako v Europskej unii,” dodal E. Machyna.

(r)

Tyzden srdca v lekarnach
Slovenska lekarnicka komora v dnoch 26. az 30. septembra organizuje osvetovu kampan s nazvom Tyzden srdca v lekarnach. Ide o aktivitu zameranu na prevenciu a liecbu srdcovo-cievnych ochoreni, do ktorej sa zapojilo vyse dvesto lekarni na Slovensku. V ramci kampane lekarne budu svojim navstevnikom ponukat poradenstvo o spravnom uzivani liekov na znizovanie krvneho tlaku a cholesterolu a rozdavat informacne a propagacne materialy o zdravom zivotnom style. V prvy den kampane sa uskutocni aj Den lekarni 2005 na Slovensku.

(tt)

Medzinarodny den bez aut
Dvadsiaty druhy september je vyhlaseny za Medzinarodny den bez aut, a tak zastancovia tichej a hlavne ekologickej premavky sa mozu tesit na tento den, ktory je vyvrcholenim Europskeho tyzdna mobility 2005. Jeho tohtorocnym heslom je Rozumne dochadzanie do prace s cielom obmedzit pouzivanie osobnych aut jednym clovekom a propagovat alternativne sposoby dochadzania do prace a do skol. Vyuzit treba “ciste” formy dopravy, kde patri napr. bicykel ci inline korcule, efektivne je aj spolocne cestovanie viacerych ludi jednym autom, zabudat netreba ani na pesiu chodzu.

(r)

Spomienka na Dr. Vladimira Clementisa

Mesto Tisovec a obce Pohorela a Zavadka nad Hronom v dnoch 16. a 17. septembra pripravili podujatie venovane spomienke na vyznamneho politika, pravnika a publicistu Dr. Vladimira Clementisa.
V piatok v obradnej sieni Mestskeho uradu v Tisovci za ucasti predstavitelov partnerskych miest a obci Vysehradskej stvorky podpisali deklaraciu o spolupraci pri cerpani prostriedkov z eurofondov. Na tomto vyznamnom akte bol pritomny aj europoslanec Vladimir Manka, poslanec NR SR Milan Murgas, primator Tisovca Ing. Peter Minac, prednosta Mestskeho uradu v Brezne Ing. Anton Jursa, poslanec Mestskeho zastupitelstva v Brezne a podpredseda SNS Ing. Dusan Svantner a dalsi hostia. Pozdrav od Hrona v koncerte venovanom obetiam represalii v patdesiatych rokoch priniesol spevokol zo Zavadky nad Hronom.
Sobotne uprsane pocasie sprevadzalo 24. rocnik turistickeho pochodu Clementisovou cestou na trase Pohorela – Tisovec. Jeho ucastnici, medzi ktorymi nechybal Milan Murgas, Peter Minac, moderator Brano Ondrus s bratislavskou mladezou, turisti z Brezna, Pohorelej, Pohronskej Polhory a z Tisovca sa stretli na sedle Burda, kde ich Pohorelcania a Zavadcania pohostili gulasom. Aj napriek dazdu sa rozprudila zabava, pocas ktorej spomienku venovali aj zakladatelovi Clementisovej cesty Milanovi Vojtkovi. Dolinou Rimavy zostupili do Tisovca, kde sprevadzani slnecnymi lucmi polozili vence k pomniku Dr. Vladimira Clementisa a navstivili jeho rodny dom. Spomienkovy vecer v mestskom kulturnom stredisku zavrsil podujatie venovane vyznamnemu dejatelovi.

Foto: Ing. Anton Jursa, Peter Laubert

V Brezne otvorili vysunute pracovisko odboru regionalneho rozvoja

Po okresoch Rimavska Sobota, Velky Krtis a Ziar nad Hronom uz aj v Brezne na Nalepkovej ulici c. 7 otvorili vysunute pracovisko odboru regionalneho rozvoja, cestovneho ruchu a zivotneho prostredia Uradu Banskobystrickeho samospravneho kraja. Poslanci BBSK za okres Brezno v zastupitelstve presvedcili svojich kolegov, aby schvalili zriadenie takehoto pracoviska aj v Brezne.

Na zaklade doterajsich skusenosti vyvstala potreba zintenzivnit kontakty vyssieho uzemneho celku s regionalnymi zdruzeniami miest a obci. Takuto moznost ponuka vysunute breznianske pracovisko, v ktorom bude posobit referentka odboru regionalneho rozvoja, cestovneho ruchu, zivotneho prostredia a uzemneho planu Uradu BBSK Silvia Polonyova. Prostrednictvom tejto pracovnicky bude moznost ziskat informacie priamo z prvej ruky.
Poslanec BBSK Ing. Slavomir Kupcok pri tejto prilezitosti vyjadril presvedcenie, ze vysunute pracovisko v Brezne sa rozrastie a bude pomahat jednak obcanom okresu Brezno, jednak starostom obci. Novovzniknutej kancelarii zazelal, aby dobre fungovala, aby v nej obcania nachadzali porozumenie a pomocnu ruku. “Mame snahu zriadit este detasovane pracovisko zastupcu samospravneho kraja, ktore umozni styk s radovymi obcanmi, aby nemuseli cestovat do Banskej Bystrice. Aj takymto sposobom chceme, aby sa Banskobystricky kraj priblizil do okresu Brezno,” zdoraznil Ing. S. Kupcok.

(ng)

Ocenenie pre Vydru a jej projekt

Obcianske zdruzenie Vydra - vidiecka rozvojova aktivita z Cierneho Balogu a jej projekt Lesnicky skanzen sa stala tohtorocnym vitazom Stredoeuropskej ceny za kulturne a prirodne dedicstvo 2005. Na slavnostnom stretnuti europskeho zdruzenia nadacii - Environmental Partnership v Brne ju v piatok 16. septembra zastupcovia Vydry prevzali z ruk ceskeho ministra zivotneho prostredia Libora Ambrozeka. Okrem toho ziskali aj financnu odmenu 5000 dolarov. Zmyslom tejto ceny je spolocensky a financne ocenit obcianske iniciativy a projekty zamerane na obnovu, zachovanie a zveladovanie kulturneho a prirodneho dedicstva v krajine.

(r)

 Opytali sme sa za vas

hovorkyne Krajskeho riaditelstva Policajneho zboru v Banskej Bystrici npor. PhDr. Marie Faltanyovej

o Lupezne prepadnutia dievcat a zien na ulici v dnesnych casoch nie su zriedkavostou. Co im odporucate, aby lupezne prepadnutie zvladli bez ujmy?

- Budte obozretna, najma ak mate pri sebe vacsi obnos penazi, nepodcenujte nebezpecenstvo. Predchadzajte rizikam. Pozor na tzv. inscenovane situacie, ktore maju spolocne to, ze sa akoby nahodou dostanete do kontaktu s cudzim clovekom, vrazi do vas, alebo vas oslovi na ulici pod zamienkou. Nedavajte sa s nikym do reci, ani ked vas poziada o pomoc. Mat strach je normalne, nehanbite sa za to, v takej situacii ho citi kazdy. Lupic chce obvykle len vase peniaze, nie vas zivot. Ak ste svedkom lupezneho prepadnutia v banke ci v obchode, je rozumnejsie zostat v anonymite. Pri poulicnej lupezi sa pachatelia spoliehaju na moment prekvapenia. Niekedy staci pevne drzat kabelku, hlasno kricat, alebo sa zachovat necakanym, pre pachatela prekvapivym, sposobom. Ak sa vam situacia zda beznadejna (ohrozuje vas zbranou), neriskujte. Snazte sa co najviac si zapamatat, aj detaily pomozu policii pri patrani po pachatelovi. Nehrajte sa na hrdinku. Prenasledovanie a zneskodnenie lupica prenechajte profesionalom. Ked uz ma korist v rukach, je viac nebezpecny. Niektore obete lupeznych prepadnuti trpia psychickymi problemami. Aj ked ste vyviazli bez zraneni a nepomoze vam bezne vyrozpravanie sa priatelom, pribuznym, vyhladajte odbornika.

o Ako predist lupeznemu prepadnutiu?
- Domov chodte len v sprievode znameho cloveka. Nechodte v blizkosti vchodov do domov, budte pozorna pri vstupe do domov a vytahov. Neskracujte si cestu tmavymi a opustenymi miestami. Ak mate pocit, ze ste sledovana, rychlo hladajte miesto, kde je viac ludi, pripadne poziadajte okoloiducich o pomoc. Majte pripraveny kluc na odomknutie a uzamknutie dveri. Ak mate pocit, ze ste sledovana, pri vstupe do domu volajte: “Ahoj, uz som doma!”, pokial je v byte zhasnute, kricte: “Vstavajte!”, a pod. Nikdy nestopujte. Utocnik ma vzdy naskok, cas ziskate tym, ze ho prekvapite reakciou, ktoru nepredpoklada (volajte Hori!, Hura!). Nikdy sa utocnikovi nevyhrazajte, ze jeho konanie oznamite policii. Ak sa rozhodnete pre fyzicku sebaobranu, konajte razantne a rozhodne. Nutna obrana proti utocnikovi je zakonom dovolena, ak obet odvracia priamo hroziaci alebo trvajuci utok, je opravnena sa branit a sposobit pachatelovi zranenie, ak je to adekvatne, aj smrt. Obrana vsak musi byt primerana utoku.