Diagnoza

Ked Florian vychadzal z ambulancie, bolo na nom zjavne vidno, ze je roztrpceny. To, co mu lekar oznamil, ho uplne vyviedlo z rovnovahy. Podla neho nemusel byt k nemu az natolko kruty a povedat mu pravdu rovno do oci. Ako sa ma teraz zachovat?
Ked sa to dozvedia jeho dobri kamarati, vsetci do jedneho ho opustia. Taka abnormalita nie je v nasich koncinach bezna a pre ich dalsie priatelstvo ani pripustna. Budu od neho bocit, az nakoniec ich strati. Uplne ho v takomto zdravotnom stave vylucia zo svojich radov. Je spolocensky znemozneny. Nie, nepovie im to ... No urcite sa ho budu na to pytat. Vedia, ze bol u lekara a on klamat nevie. Z toho vsetkeho mu zacalo byt nanic. Budu ho obchadzat ako nakazeneho morom a krutit nad nim hlavou. Sepkat si budu o nom i male deti a obzerat ako exemplar v muzeu.
“Preco mi to len ten lekar urobil?” rozdumoval Florian. “Zaplatil som mu poctivu dvadsatkorunacku, aj vsimne som mu dal, ma za mna i honorar od socialnej poistovne. Nemohol byt teda taktnejsi? Snad si ani neuvedomil, ze rozvratil moj zivot od zakladov a ja som mu tak doveroval ... V cakarni u lekara viac nezazijem krasne chvile so svojimi spolutrpitelmi. V spolocnosti som totalne odpisany. Uz vidim, ako viazne moja konverzacia, kedze nemam temu. Uz nebudem moct argumentovat, zanadavat si, ani si vzdychnut ci postazovat sa. Preco mi len povedal, ze som absolutne zdravy???”

Emilia Molcaniova

 Osirel svet, i chata na Jergaloch

Vystavy o zivote a tvorbe spisovatelov nebyvaju na Slovensku tradiciou. Toboz nie o zijucich autoroch. No, rozpamatal som sa na jednu svetlu vynimku. V roku 1992, v jarnych dnoch, v priestoroch Univerzitnej kniznice v Bratislave, nainstalovali malu expoziciu o tvorivom zivote vyznamnej spisovatelky pre mladez, Klary Jarunkovej – k jej sedemdesiatinam. Rodacka z Cervenej Skaly, uprostred tohtorocneho leta, vo veku osemdesiattri rokov nas opustila... Nikdy nezabudnem, napriklad, na niekolko stretnuti v jej chate, ci letnom dome na Jergaloch pri Banskej Bystrici.

...Bol to rok cudny. Dvadsiaty druhy minuleho storocia. Zima nie a nie odist z horehronskej osady Cervena Skala. Uz bol koniec aprila, ba i maj sa pomaly minal a od Kralovej hole ako v strede zimy tiahli tmave snehove oblaky, bielym cukrom posypali neprebudene horske dedinky. Ked starostlive tetky niesli novonarodene dieta z posty do dedinskeho kostolika, vyse kolien sa brodili majovym snehom. “Ech, co to len bude za dieta, mozbyt daky cudak z neho vyrastie...”

Dieta to bolo
ako kazde ine, len hadam s osudom o volaco tvrdsim – v osmom roku osirelo. A “cudactvo”, ktoreho sa tak obavali starostlive tetky, bolo azda v tom, ze Klara Jarunkova – spisovatelka sa vzdy vedela vratit do slnecnej krajiny detstva a mladosti.
Na jednej z jej mnohych besied sama zaspominala: “...V Banskej Bystrici som studovala na dievcenskom gymnaziu, prezila som tu krasne chvile dospievania. Vzdy bude pre mna znamenat toto mesto, obkolesene vencom hor, kde uzrievali moje mlade tuzby a zelania, velmi vela. Po ukonceni gymnazia som tri roky ucila na lazoch Korytarky pri Detve...

Poznal ju svet
Knihy Klary Jarunkovej putuju po Japonsku, Anglicku, Taliansku, Francuzsku, Holandsku, Litve, Polsku; jej pribehy cita 39 narodov sveta vo viac ako 150 vydaniach.
Prva kniha pre deti Hrdinsky zapisnik je z roku 1960 a pocas jej tvoriveho zivota pribudlo dalsich 22 – pre dospelych, mladez i deti. Diela ako Jedina a Brat mlcanliveho Vlka sa vdaka 70 prekladom stali sucastou Zlateho fondu svetovej literatury pre deti a mladez.
Bola najpredavanejsou autorkou, o com svedcia nielen obnovene vydania, ale i ceny a uzania z celeho sveta. Ktore z nich su najvzacnejsie? Tazko povedat. Spisovatelku Klaru Jarunkovu tesili vsetky. Ci to bol zapis na Medzinarodnu cestnu listinu Ceny Hansa Christiana Andersena, Europska cena mesta Caorle, talianska narodna cena Bancarellino, nemecka narodna cena za diela pre mladez alebo i domaca Cena Frana Krala za pozoruhodny podiel na rozvoj slovenskej literatury pre deti a mladez. Po spisovatelke nam zostal uctyhodny rad knih, ktore mali a maju dvojakeho adresata: raz su to deti, inokedy dospeli, ale problematika je jednotna, ako aj zakladny, protikonvencny postoj.

Pavol M. Kubis.

 Pedagog a autor ucebnic z Predajnej

(sto rokov od narodenia Michala Foltina)

Uplynulo sto rokov od narodenia Michala Foltina, ucitela, plodneho autora ucebnic a vyznamneho priekopnika modernej metodiky vyucovania.

Michal Foltin sa narodil 23. septembra 1905 v Predajnej ako syn zeleziarskeho robotnika Ondreja Foltina a matky Marie, rodenej Kubinovej. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, mestiansku v Banskej Bystrici, kde v rokoch 1921 – 1926 studoval aj na Ucitelskom ustave. Po maturite ucil v Sali a v rokoch 1930 – 1931 vo Vahovciach.
Novu etapu v zivote Michala Foltina znamenal prechod do Bratislavy, kde ziskal kvalifikaciu pre mestianske skoly, posobil ako odborny ucitel a v zavere svojej cinnosti na Pedagogickom institute.
Uz v obdobi predmnichovskej republiky venoval velku pozornost pedagogickemu dianiu vo vtedajsom Ceskoslovensku, ktore zacalo nadobudat na intenzite a Foltin sa stal propagatorom novych metod vyucovania. Venoval sa teorii a praxi elementarneho vyucovania a osobitne sa orientoval na prvy rocnik. Jeho prispevky sa zacali objavovat v casopisoch Dieta, Nova skola a v roku 1940 sa stal odbornym redaktorom casopisu Nasa skola. Postupne, na zaklade studia a skusenosti prechadza k vytvaraniu samostatnych prac i prac v spoluautorstve. V roku 1940 vydal publikaciu Kniha maluckych, Citanka pre 1. postupovy rocnik a v roku 1943 vydal knihu Prvouka. Casto prednasal nielen pre ucitelov elementaristov, ale aj pre siroku verejnost. Vystupoval i v rozhlase v Bratislave v ramci rozlicnych relacii, adresovanych rodicom.
Michal Foltin plne rozvinul svoju aktivitu po oslobodeni v roku 1945. Podielal sa na tvorbe novych ucebnych planov a osnov. Prispieval do casopisov Jednotna skola, Ucitelske noviny, Slovensky jazyk a literatura v skola a Za socialisticku skolu, kde bol clenom redakcnej rady. Od roku 1948 bol aj redaktorom Zornicky.
Velke dielo vykonal v oblasti tvorby ucebnic, ako autor, spoluautor a prekladatel ucebnic pre zakladne skoly, autor metodickych priruciek a pedagogickych citaniek. Bol jednym z najproduktivnejsich autorov ucebnic.
Z velkeho poctu vydanych publikacii uvedieme: Citanie a pisanie maluckych /1949), Citanka pre 2. rocnik vseobecnovzdelavacich skol /1954), Ziva abeceda (1957), Slabikar, Citanka pre 1. rocnik ZDS (1957), Citanka pre 2. rocnik ZDS (1961), Skladacka slov a obrazkov k slabikaru (1967), Individualna starostlivost o ziakov (1956), Metodika poctov v 1. - 5. postupovom rocniku zakladnych skol (1958), Doplnujuce texty pre citanie a pisanie v 1. postupnom rocniku zakladnych skol, Prva seria (1960), Doplnujuce texty pre citanie a pisanie v 2. rocniku ZDS, Druha seria (1961), Vecne ucenie pre 1. rocnik ZDS (1961) a Doplnujuce texty pre citanie a pisanie v 1. rocniku ZDS (1963). Niektore jeho ucebnice prelozili do cestiny a madarciny.
Michal Foltin svojou aktivnou a obetavou cinnostou v pedagogickej i organizacnej oblasti ucinne prispel k rozvoju zakladneho skolstva u nas. Zomrel vo veku sestdesiatstyri rokov 1. decembra 1969 v Bratislave.

Jaroslav Cervinka

Zo septembroveho literarneho kalendara:

Pred devatdesiatimi rokmi, 18. septembra 1915 sa v Suchej nad Parnou narodil skvely prekladatel, sebavedomy Slovak a dobry clovek Dr. Blahoslav Hecko, brat autora Cerveneho vina, Frantiska Hecka. Bol redaktorom ceskoslovenskeho rozhlasu, pracoval v Matici slovenskej, na poverenictve skolstva z romanskych literatur (napr. Boccaccio, Moravia, Balzac, Chevalier a ini – asi tristo titulov). Napisal vynikajuce esejisticke dielo Dobrodruzstvo prekladu, Nehadzte perly sviniam, prelozil knihu talianskeho autora o Petrovi Dvorskom a vynikajuce dielo R. Rollanda Dobry clovek este zije... Bol mu udeleny Pribinov kriz l. triedy (1977), Narodna cena, ktoru mu udelil taliansky prezident a v roku 1992 z ruk talianskeho velvyslanca dostal aj Rad talianskej hviezdy solidarity. Blahoslav Hecko zomrel 22. decembra 2002.
Osemnasteho septembra 1935 tragicky zahynul na Dumbieri slovensky maliar Zoltan Palugyay. Spolupracoval so zakladatelmi slovenskej maliarskej moderny Milosom Bazovskym a Jankom Alexym. Vytvoril bohatu paletu vytvarnych diel, v ktorych zobrazoval svojraz krajiny Nizkych Tatier, Horehronia a Oravy. Jeho dielo – to su hlavne expresivne, tvarovo i farebne bohate, kultivovane zaznamy slovenskej krajiny a dediny vo vsetkych maliarskych technikach. Zolo Palugyay sa narodil v roku 1898 v Bodiciach pri L. Mikulasi.
Dvadsiateho tretieho septembra uplynie desat rokov odvtedy, co sa so svetom rozlucil slovensky prozaik Jan Pohronsky, obcianskym menom Jan Pemer. Je autorom romanov Niet cesty dalej, Serpentiny, Dievca z Polska, Ohne nenavisti, Strmy vietor a knih poviedok Santive roky a Kruta neha, v ktorych sa spomienkami vracia do rodneho kraja. Jan Pohronsky sa narodil v Brezne 2. juna 1908 a zomrel v Ziline.
Pred sto rokmi, 25. septembra 1905 v Revucej zomrel brat Gustava Reussa – Ludovit Reuss. Pocas studii v Bratislave na protest proti zosadeniu L. Stura z katedry spolu s ostatnymi spoluziakmi odisiel do Levoce, kde patril k najaktivnejsim clenom Jednoty mladeze Slovenska. Po studiach sa stal kaplanom v rodisku. Ako literat sa venoval zbieraniu ludovej slovesnosti a stal aj pri koliske slovenskeho revuckeho gymnazia. Venoval sa aj studiu hudby, jazyka a mytologie a zucastnil sa aj na tvorbe Revuckeho kodexu. Narodil sa v Revucej 18. aprila 1822.

(ap)