Sobotnajsi country vecer so skupinou Vodopad, francuzskym harmonikarom Philippom Naudotom a ich ceskymi a slovenskymi priatelmi ukoncil 13. rocnik Francuzskych dni v Brezne.

Foto: Stefan Vozar

Oslavovali patdesiatku

Dalsimi zo serie podujati, venovanych 50. vyrociu zalozenia folklorneho suboru Mostar, boli vystupenia 4. a 5. novembra

v Mestskom dome kultury v Brezne. Piatkove patrilo sirokej verejnosti. Na sobotnajsie „mostarenci“ pozvali nielen vyznamnych hosti, zastupcov folklornych suborov z celeho Slovenska, ale aj generacie folkloristov, ktori patdesiat rokov formovali toto umelecke teleso. Za vsetkych jubilantovi slova vdaky vyjadril primator Brezna Ing. Jaroslav Demian. Uz dnes sa priaznivci folkloru mozu tesit na reprizu tohto vynikajuceho programu, ktora bude v piatok 16. decembra.

Foto: Peter Bercik

Vo Főldvariho „Patadvadsiatke“ troni aj Breznan

   V prvej polovici oktobra sa v chyrnom bratislavskom V-klube uskutocnila nezvycajne pestra a na rozmanite umelecke zanre bohata kulturno-spolocenska akcia nazvana Literarny cirkus Kolomana Kertezsa Bagalu. Ambiciozny, znamy a uz aj uspesny vydavatel, predovsetkym povodnej slovenskej tvorby, v pritomnosti autorov, recitatorov, spevakov, kapiel, kuzelnikov, fakirov, brusnych tanecnic, superstar a pocetneho publika od praveho poludnia az do neskorej noci krstil niekolko pozoruhodnych knih zo svojej produkcie. Jednou z nich, zhodou okolnosti poslednou v poradi, bola publikacia znameho literata Kornela Főldvariho s nazvom Patadvadsat o dvadsiatich piatich najvyraznejsich osobnostiach slovenskej karikatury, ktoru tvoril bezmala desat rokov. Kedze zastupenie v nej ma aj Breznan Ernest Svrcek, poziadali sme ho o rozhovor.

   o Co pre vas znamena zaradenie medzi legendy a najvacsie osobnosti slovenskej karikatury?
   - Je to pre mna nevyslovitelna pocta, o ktorej sa mi donedavna ani len nesnivalo. Tu sa zrejme ziada nezasvatenym podotknut, ze slovenska karikatura je v poslednych rokoch sucastou nielen uzsej europskej spicky. A ked vam poviem, ze do Főldvariho Patadvadsiatky sa nedostal trebars Lubo Kotrha, mimochodom vlanajsi vitaz najvacsej karikaturistickej sutaze sveta vobec - The Yomiuri Shimbun v Tokiu, ktoru rok co rok uz takmer tri desatrocia obsadzuje 600 - 800 autorov, ze sa do nej nezmestil ani Ivan Kovacik, ktory minuly rok vazne zabodoval v druhej „nasej“ najprestiznejsej sutazi Aydin Dogan International v Istambule, tiez skvely Stevo Banas, Svetozar Mydlo a mnoho dalsich renomovanych majstrov svojho kumstu, potom iste uznate, ze moje vyjadrenie nie je formalne.

   o Ako hodnotite Patadvadsiatku vy, jej neprehliadnutelna sucast?
   - Myslim, ze takto erudovane, navyse s obrovskym nadhladom, zavideniahodnym intelektom a taktom nemoze snad uz nikto iny, a nielen v tychto zemepisnych polohach, zhodnotit cinnost patadvadsiatich ludi, snaziacich sa v podstate o to iste, aj ked, samozrejme, kazdy uplne inac. Je az neuveritelne, ake je to vsetko z pera tohto fenomena aktualne, vecne, trefne, mudre a predsa o kazdom z nas ine. V jeho Patadvadsiatke si mozete nalistovat lubovolneho karikaturistu, „pokec“ o nom si precitat niekolkokrat a stale vas bude mat cim oslovovat. A keby ste toho jedinca poznali osobne, uverili by ste, ze Kornel Főldvari ma schopnost dotykat sa dusi tych, ktorych sa rozhodol vziat si na paskal. On nepochybne vie, preco kazdy z nas robi prave to, o com sa tu zmienujeme. Tak ako vestica z dlane, z karat ci z usadeniny kavy, vie on z nasich prac vycitat snad aj to, co pri ich tvorbe prezivame. Domnievam sa, ze keby obrazky nas vsetkych mali umelecku hodnotu jeho textov, tak by s touto epopejou, ktorej zasvatil kusisko zivota, mohol zozat mnohe velke ceny a spolocenske uznania.

   o Tento rok vas na Kremnickych gagoch nominovali na udelenie Zlateho gunara, cize titulu slovensky karikaturista roka. Ako ste tam pochodili?
   - Novozniknutou Akademiou humoru na Slovensku (prezident Stanislav Stepka, predseda nominacnej komisie Jan Fakla) nas bolo na tento titul nominovanych sest, styria Bratislavcania, jeden z nich zial in memoriam, jeden Presovcan, nuz a ja, reprezentant okresneho mestecka. Mimochodom, od Bratislavy, Pezinka, Piestan a Trencina az po metropolu Sarisa, jedineho z ostatneho uzemia Slovenska. No a to je asi vsetko. K ostatnemu nemam co viac dodat. Iba ak, ze humor nie je vzdy sranda ...

   o Kedy uz konecne budete krstit svoju vlastnu knizku?
   - Keby len o to slo ... Isty vydavatel z Bratislavy mi uz v lete roku 1999 prisahal, ze moja knizka bude do Vianoc na trhu. Kornel Főldvari, s ktorym som na knizke spolupracoval, ju nazval Ocami noznic. Dodnes vsak neuzrela svetlo sveta. Odvtedy ma oslovili aj ini vydavatelia, ibaze tlac mojich plnofarebnych obrazkov je nekrestansky narocna na financie, takze mi ako Popoluske na princa prichodi netrpezlivo cakat na nejakeho solventneho, hlavne vsak ochotneho sponzora. Alebo zmenit chotar.

(ng)