Ing. Gabriela Rolkova, vyskumnicka, Benus:
- Informacie o vtacej chripke sledujem, pretoze pracujem v oblasti Alzheimerovej choroby, ale dost blizko mame aj k virusom. Vtacej chripky sa nebojim, lebo verim, ze opatrenia su take, ake su a ze su dostatocne. Hydinove maso jem v pohode.

Zdenka Kvackajova, ucitelka v materskej skole, Jasenie.
- V spravach sledujem vyvoj vtacej chripky. Konzumaciu hydiny sme zatial neobmedzili, pretoze doma mame este zasoby a chovame aj sliepky. Vtacej chripky sa bojime, ale myslim si, ze zatial este nie je blizko. Mozno, ze casom, neskor by sme sa dali aj zaockovat.

Eva Klimkova, dorucovatelka, Brezno:
- Sledujem spravy o vtacej chripke, citam o nej, dost sa zaujimam o toto ochorenie. Vtacej chripky sa obavam a akurat sa chcem ist dat zaockovat, kupila som si vakcinu. Rozhodla som sa tak, aby som sa vyhla pripadnym komplikaciam, ked chripka pride aj k nam. Myslim si, ze to moze prepuknut aj u nas, ved vtaky prilietaju aj k nam. Do hociktoreho dvora sa moze dostat.

Peter Murgas, konstrukter, Bravacovo:
- Vtacej chripky sa bojim. Podla mna pride aj k nam, bude vsade. My s tym nespravime nic. Na zaklade informacii o vtacej chripke nasa rodina uz hydinu vobec neje. Pracujem v Taliansku, kde kuracina cenovo nema ziadnu hodnotu.

Mgr. Gabriela Ruzinova, ucitelka, Michalova:
- Obavy nemame. Nemyslim si, ze u nas je to v takom rozsahu, zatial je vsetko pod kontrolou. Konzumaciu hydiny sme nejako neobmedzili. Zaockovat sa nedame, lebo ak by aj vtacia chripka prisla k nam, ockovanie by asi nepomohlo, urcite by to nebolo akurat proti tomu virusu. Radsej sa sustredime na vacsi prisun vitaminov.

Peter Turna, robotnik, Cierny Balog:
- Spravy o vtacej chripke dost sledujem, ale ja s tym problem nemam. Hydinu jem dalej a ako sportovec som kazdorocne povinne ockovany proti chripke. Nemam z nej strach. Myslim si, ze informacie zo sveta su dost nadnesene a vtacia chripka nie je v takom stadiu, aby presla aj na cloveka. Ved boli uz kadejake choroby, napriklad sialenych krav a nic sa nam nestalo.

(ng, ma)

Ako moze nasmu okresu pomoct cestovny ruch

   Horehronie este vzdy pocituje dopady zmeneneho rezimu po roku 1989. To, co bolo pred sestnastimi rokmi samozrejmostou a bol dostatok pracovnych prilezitosti, to dnes nie je. Mnohi z nas sa s tym tazko vyrovnavaju, pretoze nie kazdy si v okrese najde pracu, aby mohol zarabat na chlieb pre svoju rodinu.
   Moznosti, ako vyjst z tohto malicherneho stavu, nie je vela. Jednu vsak urcite predstavuje cestovny ruch. Pritomnost prirodnych podmienok a kulturneho a historickeho potencialu dava velke predpoklady na jeho efektivnejsie vyuzitie v prospech obcanov Horehronia.
   Cestovny ruch mozno rozdelit na kulturno-poznavaci cestovny ruch: historicke pamiatky, folklor, sportovo-rekreacny cestovny ruch: turistika, lyzovanie, kupanie, cykloturistika, vodna turistika - splav Hrona, kupelny cestovny ruch: modernizacia. Cestovny ruch sam o sebe sa vsak nespenazi a nevytvori tolko ocakavane nosne pracovne prilezitosti. Aby skutocne priniesol to, co pocitia obcania, t. j. zarobky, investicie, culejsi pohyb turistov na Horehroni, musi mat na to vytvorene primerane podmienky. Je to najma realna dan - DPH. Dnesna 19-percentna DPH je prilis vysoka a nerealna. Regiony s vyssou nez 20-percentnou mierou nezamestnanosti by mali mat DPH na sluzby v CR najviac 10 %. Druhou dolezitou podmienkou je znizenie odvodoveho zatazenia, napr. na polovicu. Vysvetlenie je tu celkom jednoduche. Podnikatel v CR by takto mohol zamestnat namiesto 3 pracovnikov 4 - 5 pracovnikov a dosiahol by zaroven vyssie vykony. Niemenej dolezitou oblastou je pristup k tzv. malym uverom pre subjekty, ktore posobia v CR. Zlozity a casovo zdlhavy proces vybavovania uverov pre malych a strednych podnikatelov v CR je azda najvaznejsou pricinou urovne poskytovanych sluzieb v CR. Aj napriek vyznamnym prirodnym a kulturnohistorickym podmienkam na CR na Horehroni je tu prave kvalita poskytovanych sluzieb a jej inovativne prvky, hlavne pocas letnej a zimne sezony.
Nemozno tiez zabudat na premysleny marketing a moznosti cerpat peniaze na CR zo strukturalnych fondov. Prave v tychto dvoch poslednych oblastiach moze vyrazne pomoct Urad BBSK. Je iba malo tych, ktory o tom vedia. Urad BBSK ma medzi mnohymi ulohami aj podporu CR v nasom okrese. Nemalo by nam byt preto lahostajne, ktori kandidati budu ochotni a schopni skutocne realne pomoct CR na nasom nadhernom Horehroni.

Jan Racak

Neprijemny zazitok

   Minuly tyzden som bola na nakupoch v Brezne a vzdy, ked mam trochu casu, kratim si ho v prijemnom prostredi na prizemi obchodneho domu pri kave, pripadne zakusku. Sedelo nas tam asi pat, ked zrazu medzi nas „vpalil“ mladenec s taskou na pleci. Na kazdy stol bez opytania polozil sosku so srdieckom a k tomu vizitku, kde bolo po slovensky a po polsky napisane, ze mame prispiet peniazmi. Jednoducho pomoct. Vacsina nereagovala, lebo si myslim, ze pre postihnutych ludi sa peniaze vyberaju inymi, serioznymi sposobmi. Mladenec tvrdil (gestikulaciou i vizitkou), ze je hluchonemy. Je mi luto, ale sposob ... To este nebolo vsetko. O chvilu sa vratil a pretoze nikto mu sto korun, ani menej (sto korun bolo napisane na vizitke) nedal, zacal byt agresivny. Pani, ktora sedela vedla s dietatom, sa zlakla a dala mu patdesiat korun. Podotykam, ze ostatnych zacal chytat za plecia a strkat. Vtedy tam nesedel ani jeden muz, iba v prvej casti pri barovom pulte.
   Bola som z toho rozcarovana. Drzost najhrubsieho zrna! Ako je mozne, ze si niekto dovoli obtazovat ludi v takomto zariadeni? Ked mladenec neuspel, sosky dal spat do tasky a s neprijemnou gestikulaciou odisiel. Potom som ho videla ist do pizzerie na namesti. Skusal dalej.

(va)

Literarne exkurzie

   Kazdorocne na jesen nasa skola organizuje literarne exkurzie. V 5. rocniku je to babkove divadlo, v 6. rocniku sme navstivili Oravu – Muzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubine, Jasenova. V 7. rocniku to bol Liptovsky Mikulas – Muzeum Janka Krala, Muciaren J. Janosika, Tatrin. Zasli sme aj do Vrbice, do rodneho domu Martina a Marie Razusovych. V 8. rocniku bola exkurzia zamerana na sturovcov. Navstivili sme historicke mestecko Modru. No a 6. oktobra uz ako deviataci, sme zavitali do mesta Martin. Martin ma bohatu historiu. Boli sme sa pozriet v Matici slovenskej, kde sa mi velmi pacilo. Vypoculi sme si vyklad o nasej minulosti od prichodu Cyrila a Metoda na Velku Moravu v 9. storoci az po sucasnost. Nasa dalsia zastavka viedla do Slovenskej narodnej kniznice. Tam sme mali moznost chytit do ruk 500-rocnu knihu Apocalypsu, ktora bola ilustrovana naozajstnymi zlatymi obrazkami. Bol to zvlastny pocit, ktory uz asi ani nezazijem.
   Z tychto exkurzii mam vela peknych zazitkov. Vdaka nim som si rozsirila vedomosti zo slovenskeho jazyka a dejepisu. Podakovanie patri ucitelkam, ktore tieto akcie zorganizovali. Spoznali sme take kulturne institucie a miesta, ktore by sme asi neskor nikdy nepoznali.

   Vdaka za vedomosti, vdaka za krasne zazitky.

Veronika Beraxova, ziacka 9. C, zakladna skola Pionierska 2

Motto dochodcov: „Zit medzi ludmi a s ludmi“

   S prichodom oktobra sa kazdorocne venuje viac pozornosti starsim ludom. Kazdy clovek s radostou preziva svoju mladost ako nieco uplne samozrejme. Po nej vsak nevyhnutne prichadza starobu, najprv nebadane, az zrazu zistime, ze sa blizi sestdesiatka. Aby clovek prezil dalsie roky v pohode, mal by zanechat samotu zit medzi ludmi a s ludmi.
   Preto i v tohtorocny oktober prezili dochodcovia v Bacuchu pekne piatkove popoludnie ako jedna velka rodina. Najprv sa zucastnili na spolocnej svatej omsi v Kostole sv. Jozefa, kde pan farar Ondrej Spisiak odsluzil sv. omsu za vsetkych starsich ludi obce. Velmi milym bolo prekvapenie, ked po omsi deti odovzdali pritomnym malicku pozornost, ale o to s vacsou laskou.
   Potom nasledoval v sale kulturneho domu takmer dvojhodinovy kulturny program, ktoremu sa v tomto roku potesilo viac seniorov nez vlani. Po uvodnej basni v podani Danky Bubelinyovej a slavnostnom prihovore starostu obce Stanislava Medveda prisli dochodcov pozdravit kytickou uvitou z basniciek, pesniciek a scenok ti najmensi – ziaci materskej a zakladnej skoly pod vedenim svojich vyucujucich. Hrou na gitare sa predstavil Janko Janco a vlastnu pracu o starom otcovi precital stredoskolak Peter Sandor. Clenovia spevackej skupiny JDS v Bacuchu zaspievali ludove piesne a pritomnych roztlieskalo aj humorne vystupenie senioriek Margity Olostiakovej a Rozalie Tomajkovej. Bacusskych seniorov prisla pozdravit aj spevacka skupina Jesen zivota z Bravacova, ktora si pripravila pre nich mile slova a niekolko starsich ale znamych slovenskych slagrov. Nalada bola vyborna.
   Na zaver zazneli slova moderatorky Mgr. Marie Cesnakovej: „Ak sa nam aspon trosku podarilo vyvolat vo vas pocit sviatku a uspokojenia, neslavili sme dnesne popoludnie zbytocne. Nech je vas zivot i nadalej naplneny dobrym zdravim, pohodou v kruhu svojich najblizsich a zivotnym elanom.“ Potom nasledovalo male obcerstvenie a posedenie pri zivej hudbe, ktore pripravil obecny urad v spolupraci s JDS v obci. Podakovanie patri vsetkym organizatorom aj ucinkujucim.

(mc)