8. NOVEMBER 2005 Strana 11

STRANA:

1

2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT


Horehronski morski vlci

   Siestich horehronskych chlapov spaja nezvycajna zaluba, za ktorou su ochotni precestovat stovky kilometrov. Kapitan Svetozar Slivka, bocman Jozef Slivka, obaja z Valaskej, kuchar Pavol Haasz z Bystrej, potapac a zdravotnik Milan Petrla, fotograf a kameraman Andrej Mesiar a clen posadky Martin Obernauer, vsetci traja z Brezna, sa zaciatkom oktobra vybrali do Grecka na medzinarodne preteky namornych plachetnic.

Na lodi so staznom ako cinziak
    Regata Po Odyseovych stopach mala start na ostrove Lefkada, kde sa stretlo 24 posadok z Ciech a jedna nasa slovenska na 2. rocniku pretekov krajin, ktore nemaju more. Namornici sutazili na pozicanych lodiach v troch triedach podla velkosti plachetnic. Posadka sportoveho klubu Dafne z Horehronia si sikovnost v zvladnuti piatich 30- az 50-milovych etap za co najkratsi cas zmerala v najmensej triede s 36 stop dlhou lodou. Pre lepsiu predstavivost Harmony, tak sa lod volala, bola 12,5 m dlha a stazen dosahoval vysku 15 m vysokeho cinziaka. Plavili sa rychlostou 5 az 7 uzlov za hodinu a morsku chorobu zahanali namornickou palenkou - rumom. Zvysenu davku potrebovali pocas nocnej plavby, kedy sa pred nimi objavila cierna stena. Bol to utes, ktoremu sa museli vyhnut tak, ze otocili lod.

Ostrielani vlci, i novacik
   Jozef Slivka sa jachtarceniu venuje 30 rokov, takze uz ma za sebou skusenosti stareho namornickeho vlka. Brazdil vody Egejskeho, Stredozemneho, Ionskeho a Jadranskeho mora, jeho syn Sveto oboplaval Europu. Milan Petrla prepadol jachtarskej vasni pred 7 rokmi a kapitanske skusky spolu s Jozefom absolvoval v Chorvatsku. Slivkovci maju vlastnu jachtu Dafne, podla nej je pomenovany aj klub, ktora kotvi na ostrove Pag v Jadranskom mori. Namornickym krstom novacika presiel na sutazi Pavol Haasz, ktory posadke pripravil kulinarsku specialitu japonske susi. Vsetci sa priznali, ze toto jedlo mali po prvykrat na stole.

Krojovani namornici
  Mapa, kompas a majaky - to boli navigacne pristroje, ktore ich doviedli vo svojej triede na 1. miesto a celkove na stvrtu priecku. Urcite by boli adepti na bronz, ale na prvy start prisli neskoro, neuvedomili si hodinovy casovy posun. Posadka Dafne urcite zaujala aj na vyhlasovani vysledkov, na zaverecny ceremonial prisli v horehronskych krojoch, aby si ich superi zapamatali, pretoze na buduci rok chcu zabojovat na tretom rocniku so startom v Atenach.

Maria Sajgalikova  Foto: Milan Petrla

Vona benzinu ostala v jeho zilach

   Uz ako chlapec mal vztah k motocyklom. Vlastnil prvy motocyklovy bicykel S-Velo Moped Stadion (kubatura 49 ccm3), potom Jawu 175 ccm3 panelovu, Jawu 175 ccm3 Sport a Jawu 350 ccm3. Rec bude o technickom komisarovi Slovenskej motocyklovej federacie a Slovenskej asociacie motoristickych sportov Ivanovi Duhanovi z Myta pod Dumbierom, kde ako rodak z Brezna zije uz devatnast rokov. Svoj zivot zasvatil dvom sportom: hlucnemu motorizmu a tichemu rybarstvu.

   „Ako dvanastrocny som zobral bez vedomia mojho otca NSU 250 ccm3 - stvortaktny motor, na ktorom som vletel do regulovaneho potoka oproti evanjelickemu kostolu,“ priznava sa I. Duhan. Zranene prsty mu museli na chirurgii v Podbrezovej zasivat. Take boli jeho prve „dotyky“ s motorizmom.
   Pocas studia na Zahradnickej skole v Hrachove povinne robil skusky na vodicske opravnenie motocykel - traktor a na vojenskej zakladnej sluzbe vodicsky preukaz skupiny C. Ako vojak jazdil na Tatre 805 a na vojenskom motocykli Jawa 350. Vela rokov bol vodicom sanitky v breznianskej nemocnici a desat rokov reprezentoval ako sutazny jazdec Automotoklub Mostaren Brezno. Vona benzinu ostala v jeho zilach dodnes, aj ked v roku 1999 odisiel do dochodku.
   Po zraneni chrbtice v roku 1972 skuskami a skolenim obhajil funkciu technickeho komisara, ktoru vykonava uz 33 rokov. „Su to stovky hodin v motoristickych podujatiach, ci je to uz motocyklovy sport (enduro, motokros, cestne preteky a plocha draha) alebo preteky automobilov do vrchu, rallye, autokros a motokary - karting. Pomaham tiez pri organizovani krnohovych pretekov. Skratka, treba zit v sporte, co odporucam hlavne mladezi. Mojim zelanim je, aby sa nevenovala fajceniu, alkoholu a drogam. Mladez mam rad a nic zle jej neprajem. Treba sa drzat porekadla: Ako si ustelies, tak si lahnes,“ tvrdi I. Duhan.
   Nezabudol spomenut Ing. Jaroslava Ridzona, hlavneho aktera PAV Cierny Balog (desat rocnikov bol riaditelom pretekov) a jeho tim, Jozefa Danisa s manzelkou (dva rocniky PAV C. Balog), Petra Belka, reprezentanta v enduro pretekoch, ktori podla jeho slov nedovolia, aby automobilovy a motocyklovy sport v Brezne zahynul.
   Zvlast vyzdvihol podujatie v Rohoznej, preteky terennych vozidiel, na ktorych sa 26. a 27. augusta na poziadanie firmy Sajgail-oil zucastnil vo funkcii technickeho komisara: „Skratka zazitok na cely moj zivot. Krasne pocasie na letisku Krticna, pekna noc, velkoplosna obrazovka, country skupina, ohnostroj, to bola atmosfera, na ktoru nikdy nezabudnem. Nieco podobne som zazil len raz na Pezinskej babe u mojho priatela Doda Studenica na majstrovstvach Europy.“

(r)

 Neskutocne farby jesene

    Uz niekolko tyzdnov je nadherne pocasie, ktore praje turistom. Idealna viditelnost a neskutocne nadherne sfarbene lesne porasty, ktore hyria farbami od citronovo zltych smrekovcov opadavych, cez zlte brezy a pestrosfarbene oranzovo-cerveno-hnede bukove porasty obdivuju kazdy tyzden clenovia KST-OT MsU Brezno.
Osmeho oktobra to boli Rohacske plesa a huciaci Rohacsky vodopad, 15. oktobra Breznianska skalka, 22. oktobra  nezabudnutelna Prosiecka a Kvacianska roklina, 29. oktobra Breznianske lazy III. - Kiare - Diel - Skalka a v sobotu 5. novembra vystup z Osrblia cez Stomp a Hajny grun do Hronca:

     Rano vystupujeme z autobusu v Osrbli, vysvietenom  zubatym slnieckom, ktore sa prediera cez barancami pokrytu oblohu. Na 5. novembra je pomerne velmi teplo. Sedemnast clenov uz novozalozeneho obcianskeho zdruzenia KST Brezno kraca hore Osrblim, obdivujuc architekturu priemyselno-rolnickych domov. Prechadzame popod dva mostiky, ktore sluzia biatlonistom. Maly Maros na kazdy vylezie, aby sa pozrel dookola a zoznamil sa s konstrukciou. Za druhym mostikom sa zastavujeme. Zhadzujeme prebytocne oblecenie, obdivujeme kriz na skale. Tento postavili ako spomienku na veternu smrst, ktora oholila okolite kopce od lesnych porastov. Fotoaparaty su v plnej permanencii. Fotografujeme pekne pohlady na horaren Tri vody a kopce, ktore su uz znovu zalesnene a sadenice ukazuju, ze o niekolko rokov sa na kalamitu asi zabudne.
     Vychadzame na Stomp (841 m n. m.), na byvalych pastvach je postavenych priblizne 50 rekreacnych chatiek. Nedaleko jednej z nich si kladieme ohnik, opekame slaninku, spekaciky, ale aj jablka. Kochame sa pohladmi na Klenovsky Vepor, Korenovu, ale aj na Kralovu holu. Po dvoch hodinach odpocinku stupame popod  Kraklovu na Hajny grun. Z vrcholu Hajneho gruna je uchvatny pohlad na cely 110-kilometrovy hreben Nizkych Tatier. Pomenuvame jednotlive vrcholy, aby si ich mladi turisti zapamatali.
      Uz na nas caka len strmy zostup okolo hroncianskeho lyziarskeho vleku. Pod zamracenou oblohou vchadzame za zvonenia zvonov do Hronca. Obligatne pivko a kava vo Vtacniku, cesta autobusom domov do Brezna uzatvara dalsi
nadherny turisticky den.
     V sobotu 12. novembra ideme na turu Certovica - Bachlac - Vartovka - Zubra - Sanske, 3. decembra bude Mikulassky vecierok. Treba sa prihlasit!

Ing. Anton Jursa


STRANA: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT