|
Horehronski morski vlci
 Siestich
horehronskych chlapov spaja nezvycajna zaluba, za ktorou su ochotni precestovat stovky
kilometrov. Kapitan Svetozar Slivka, bocman Jozef Slivka, obaja z Valaskej, kuchar
Pavol Haasz z Bystrej, potapac a zdravotnik Milan Petrla, fotograf
a kameraman Andrej Mesiar a clen posadky Martin Obernauer, vsetci traja
z Brezna, sa zaciatkom oktobra vybrali do Grecka na medzinarodne preteky namornych
plachetnic.
Na lodi so staznom ako cinziak
Regata Po Odyseovych stopach
mala start na ostrove Lefkada, kde sa stretlo 24 posadok z Ciech a jedna nasa
slovenska na 2. rocniku pretekov krajin, ktore nemaju more. Namornici sutazili na
pozicanych lodiach v troch triedach podla velkosti plachetnic. Posadka sportoveho
klubu Dafne z Horehronia si sikovnost v zvladnuti piatich 30- az 50-milovych
etap za co najkratsi cas zmerala v najmensej triede s 36 stop dlhou lodou. Pre
lepsiu predstavivost Harmony, tak sa lod volala, bola 12,5 m dlha a stazen dosahoval
vysku 15 m vysokeho cinziaka. Plavili sa rychlostou 5 az 7 uzlov za hodinu a morsku
chorobu zahanali namornickou palenkou - rumom. Zvysenu davku potrebovali pocas nocnej
plavby, kedy sa pred nimi objavila cierna stena. Bol to utes, ktoremu sa museli vyhnut
tak, ze otocili lod.
Ostrielani vlci, i novacik
Jozef Slivka sa jachtarceniu venuje
30 rokov, takze uz ma za sebou skusenosti stareho namornickeho vlka. Brazdil vody
Egejskeho, Stredozemneho, Ionskeho a Jadranskeho mora, jeho syn Sveto oboplaval
Europu. Milan Petrla prepadol jachtarskej vasni pred 7 rokmi a kapitanske skusky
spolu s Jozefom absolvoval v Chorvatsku. Slivkovci maju vlastnu jachtu Dafne,
podla nej je pomenovany aj klub, ktora kotvi na ostrove Pag v Jadranskom mori.
Namornickym krstom novacika presiel na sutazi Pavol Haasz, ktory posadke pripravil
kulinarsku specialitu japonske susi. Vsetci sa priznali, ze toto jedlo mali po prvykrat na
stole.
Krojovani namornici
Mapa, kompas a majaky - to boli navigacne pristroje, ktore ich doviedli
vo svojej triede na 1. miesto a celkove na stvrtu priecku. Urcite by boli adepti na
bronz, ale na prvy start prisli neskoro, neuvedomili si hodinovy casovy posun. Posadka
Dafne urcite zaujala aj na vyhlasovani vysledkov, na zaverecny ceremonial prisli
v horehronskych krojoch, aby si ich superi zapamatali, pretoze na buduci rok chcu
zabojovat na tretom rocniku so startom v Atenach.
Maria
Sajgalikova
Foto: Milan Petrla
Vona benzinu ostala v jeho zilach
 Uz ako chlapec mal vztah k motocyklom.
Vlastnil prvy motocyklovy bicykel S-Velo Moped Stadion (kubatura 49 ccm3), potom Jawu 175
ccm3 panelovu, Jawu 175 ccm3 Sport a Jawu 350 ccm3. Rec bude o technickom komisarovi
Slovenskej motocyklovej federacie a Slovenskej asociacie motoristickych
sportov Ivanovi Duhanovi z Myta pod Dumbierom, kde ako rodak z Brezna zije
uz devatnast rokov. Svoj zivot zasvatil dvom sportom: hlucnemu motorizmu a tichemu
rybarstvu.
„Ako dvanastrocny som zobral bez
vedomia mojho otca NSU 250 ccm3 - stvortaktny motor, na ktorom som vletel do regulovaneho
potoka oproti evanjelickemu kostolu,“ priznava sa I. Duhan. Zranene prsty mu museli
na chirurgii v Podbrezovej zasivat. Take boli jeho prve „dotyky“
s motorizmom.
Pocas studia na Zahradnickej skole v Hrachove povinne robil
skusky na vodicske opravnenie motocykel - traktor a na vojenskej zakladnej sluzbe
vodicsky preukaz skupiny C. Ako vojak jazdil na Tatre 805 a na vojenskom motocykli
Jawa 350. Vela rokov bol vodicom sanitky v breznianskej nemocnici a desat rokov
reprezentoval ako sutazny jazdec Automotoklub Mostaren Brezno. Vona benzinu ostala
v jeho zilach dodnes, aj ked v roku 1999 odisiel do dochodku.
Po zraneni chrbtice v roku 1972 skuskami a skolenim obhajil
funkciu technickeho komisara, ktoru vykonava uz 33 rokov. „Su to stovky hodin
v motoristickych podujatiach, ci je to uz motocyklovy sport (enduro, motokros, cestne
preteky a plocha draha) alebo preteky automobilov do vrchu, rallye, autokros
a motokary - karting. Pomaham tiez pri organizovani krnohovych pretekov. Skratka,
treba zit v sporte, co odporucam hlavne mladezi. Mojim zelanim je, aby sa nevenovala
fajceniu, alkoholu a drogam. Mladez mam rad a nic zle jej neprajem. Treba sa
drzat porekadla: Ako si ustelies, tak si lahnes,“ tvrdi I. Duhan.
Nezabudol spomenut Ing. Jaroslava Ridzona, hlavneho aktera PAV Cierny
Balog (desat rocnikov bol riaditelom pretekov) a jeho tim, Jozefa Danisa
s manzelkou (dva rocniky PAV C. Balog), Petra Belka, reprezentanta v enduro
pretekoch, ktori podla jeho slov nedovolia, aby automobilovy a motocyklovy sport
v Brezne zahynul.
Zvlast vyzdvihol podujatie v Rohoznej, preteky terennych vozidiel, na
ktorych sa 26. a 27. augusta na poziadanie firmy Sajgail-oil zucastnil vo funkcii
technickeho komisara: „Skratka zazitok na cely moj zivot. Krasne pocasie na letisku
Krticna, pekna noc, velkoplosna obrazovka, country skupina, ohnostroj, to bola atmosfera,
na ktoru nikdy nezabudnem. Nieco podobne som zazil len raz na Pezinskej babe u mojho
priatela Doda Studenica na majstrovstvach Europy.“
(r)
Neskutocne
farby jesene
 Uz
niekolko tyzdnov je nadherne pocasie, ktore praje turistom. Idealna viditelnost a
neskutocne nadherne sfarbene lesne porasty, ktore hyria farbami od citronovo zltych
smrekovcov opadavych, cez zlte brezy a pestrosfarbene oranzovo-cerveno-hnede
bukove porasty obdivuju kazdy tyzden clenovia KST-OT MsU Brezno.
Osmeho oktobra to boli Rohacske plesa a huciaci Rohacsky vodopad, 15. oktobra
Breznianska skalka, 22. oktobra nezabudnutelna Prosiecka a Kvacianska roklina,
29. oktobra Breznianske lazy III. - Kiare - Diel - Skalka a v sobotu 5. novembra
vystup z Osrblia cez Stomp a Hajny grun do Hronca:
Rano vystupujeme z autobusu v
Osrbli, vysvietenom zubatym slnieckom, ktore sa prediera cez barancami pokrytu
oblohu. Na 5. novembra je pomerne velmi teplo. Sedemnast clenov uz novozalozeneho
obcianskeho zdruzenia KST Brezno kraca hore Osrblim, obdivujuc architekturu
priemyselno-rolnickych domov. Prechadzame popod dva mostiky, ktore sluzia biatlonistom.
Maly Maros na kazdy vylezie, aby sa pozrel dookola a zoznamil sa s konstrukciou. Za druhym
mostikom sa zastavujeme. Zhadzujeme prebytocne oblecenie, obdivujeme kriz na skale. Tento
postavili ako spomienku na veternu smrst, ktora oholila okolite kopce od lesnych porastov.
Fotoaparaty su v plnej permanencii. Fotografujeme pekne pohlady na horaren Tri vody a
kopce, ktore su uz znovu zalesnene a sadenice ukazuju, ze o niekolko rokov sa na kalamitu
asi zabudne.
Vychadzame na Stomp
(841 m n. m.), na byvalych pastvach je postavenych priblizne 50 rekreacnych chatiek.
Nedaleko jednej z nich si kladieme ohnik, opekame slaninku, spekaciky, ale aj jablka.
Kochame sa pohladmi na Klenovsky Vepor, Korenovu, ale aj na Kralovu holu. Po
dvoch hodinach odpocinku stupame popod Kraklovu na Hajny grun. Z vrcholu
Hajneho gruna je uchvatny pohlad na cely 110-kilometrovy hreben Nizkych Tatier. Pomenuvame
jednotlive vrcholy, aby si ich mladi turisti zapamatali.
Uz na nas caka len strmy zostup okolo hroncianskeho
lyziarskeho vleku. Pod zamracenou oblohou vchadzame za zvonenia zvonov do Hronca.
Obligatne pivko a kava vo Vtacniku, cesta autobusom domov do Brezna uzatvara dalsi
nadherny turisticky den.
V sobotu 12. novembra ideme na turu Certovica - Bachlac -
Vartovka - Zubra - Sanske, 3. decembra bude Mikulassky vecierok. Treba sa prihlasit!
Ing. Anton
Jursa |
