Predseda Narodnej rady Slovenskej
republiky Pavol Hrusovsky vyhlasil volby do zastupitelstiev samospravnych
krajov a volby predsedov samospravnych krajov a den ich konania urcil na
sobotu 26. novembra od 7. do 22. hodiny. V Banskobystrickom samospravnom
kraji budu obcania volit predsedu a 49 poslancov regionalneho parlamentu.
Kandidatne listiny na poslancov odovzdalo 17 stran a koalicii a 52
nezavislych. Pocet kandidatov na poslancov zastupitelstva je 362 a na
predsedu kandiduje sedem. Vo volebnom obvode c. 3 - Brezno bude
z tridsiatich kandidatov volenych pat. Viete, ake volby sa blizia?
Zucastnite sa na nich? Pytali sme sa v nasej ankete. |
S anketovym mikrofonom
|
Mgr. Alzbeta Kalamarova,
doktorandka, Brezno:
- Blizia sa volby do vyssich uzemnych celkov. Volit
budeme zupana a poslancov zastupitelstva. Volit urcite pojdem, zatial som sa
este nerozhodla koho. Precitam si predvolebne letaky, ale nazor si urobim
sama, nedam sa ovplyvnit nejakou kampanou. Myslim si, ze regionalne volby su
dolezite. Kompetencie statu sa prenasaju na samospravu, takze vlastne
rozhodujeme o sebe, o tom, ake budu cesty, skolstvo, kultura a vsetko.
Ivan Kurek, dochodca, Michalova:
- Budu to volby do Vyssieho uzemneho celku v Banskej
Bystrici. Mozno, ze sa na nich zucastnim. Uvidime. Uz nam prisla pozvanka,
ale zatial som si to nestihol pozriet. Nemam este prehlad.
Marian Koral, dochodca, Brezno:
- Ide o volby do Banskobystrickeho samospravneho kraja
a mali by byt koncom novembra. Oznamenie o volbach mam doma, lenze
o kandidatoch neviem nic. Este neviem, ci pojdem volit. Snad, ak na
kandidatnej listine bude nejaky cestny a spravodlivy clovek.
Igor Brozman, vodic, Brezno:
- Pravdaze viem, su to volby do regionalneho
parlamentu. Pojdem volit, aby sa v nasom kraji daco zmenilo. Mala by sa
zlepsit zivotna uroven horehronskych ludi a kadeco ine, lebo je to dost
biedne. Uz viem, koho budem volit.
Marek Nepsinsky, obchodny zastupca, Pohronska
Polhora:
- Na volbach do vyssich uzemnych celkov sa urcite
zucastnim, pretoze to ma vyznam pre rozvoj regionu. Kedze byvam a pracujem
v tomto regione, sledujem cinnost Banskobystrickeho samospravneho kraja.
Velmi ma to zaujima, pretoze ma dosah na cely region, aj na zamestnanost.
Mario Kalinec, zeriavnik, Horna Lehota:
- Budu to volby
do vyssieho uzemneho celku. Zatial neviem, kto kandiduje. Zucastnim sa na
nich, ved je to povinnost kazdeho.
(ng, ma)
Nie je to privela?
V tyzdni od 17. do 23. oktobra sa na uzemi
Slovenskej republiky stalo 659 dopravnych nehod. Pri kazdej 164. zomrel
jeden clovek a desiatky obeti boli v kritickom stave. Nie je to trochu
privela na taku malu krajinu?
Vela ludi sa snazi nieco si dokazat za
kazdu cenu, ktora je velakrat az prilis vysoka. Ale ked si to uvedomia,
zvycajne je uz neskoro. Na cestach sa prehanaju rozne typy vodicov. Skuseni
soferi s dlhorocnou praxou, ktori si myslia, ze uz vsetko zazili a ze im sa
uz nic stat nemoze, ale aj „deti“ s este „teplymi“ vodicakmi, ktore si chcu
nieco dokazat... Predstavte si mladeho cloveka, ktory prave spravil skusky
a bohateho otecka. Aky by bol najkrajsi darcek? No predsa krasne a rychle
auto, vsak? Ved nech to stoji za to. Ale co z toho, ked sa jeho dieta pri
prvej zakrute zabije. Na silnych autach sa predsa pomaly jazdit neda, nie?
Takychto pripadov vsak nebolo a stale nie je malo. Pri mnozstve dopravnych
nehod bol velmi „dobrym“ spolujazdcom aj alkohol a tiez bezohladnost
soferov voci „slabsim“ vodicom. Malokto z nich si vsak uvedomi, ze ti
„pomalsi“ su v skutocnosti opatrnejsi a dovolim si tvrdit, velakrat aj
rozumnejsi.
Ale ako toto vsetko riesit? Sami to urcite
nezvladneme, pretoze ludsky rod je nepoucitelny. Mozno by pomohli zakony,
ale aj tie sa vzdy budu dat obist a aj tak, politici maju ine (dolezitejsie)
problemy, ako je zachrana ludskych zivotov. Z toho sa predsa az tak
zbohatnut neda. Od 1. maja 2004 vstupil do platnosti novy zakon NR SR
ohladom vodicskych opravneni na motocykle.Ten, kto sa stihol zapisat do
kurzu este pred tymto terminom, po uspesnom zlozeni skusok dostal vodicak na
neobmedzenu kubaturu. Dost nezodpovedne, aby si 18-rocne dieta sadlo na CBR
1000, nie? Tato vymozenost je po prijati zakona mozna az vo veku 21 rokov.
Zvlastne vsak je, ze auta sa tejto podmienke uspesne vyhli. Akoby bol
200-konovy krasavec menej nebezpecny ako motorka. Keby vsak este vzrastla
nehodovost, mozno by pouvazovali aj nad prijatim takehoto druhu obmedzenia.
Mne sa vsak nuka otazka, ci este bude niekto, kto tento zakon bude plnit.
A preco? Odpoved je jednoducha: 659 dopravnych nehod za tyzden na 5 milionov
obyvatelov...
Ivana Busniakova
K tomu netreba komentar
Neda mi nezmienit sa o prestreseni zimneho
stadiona v Brezne, kedze som v minulosti pracoval v tomto rangu (montaze),
ale najma o ludoch a firmach, ktori maju podiel na samotnej montazi.
K 28. oktobru bola ukoncena postupna
montaz drevenych vaznikov na zemi, ako aj samotny presun do miesta medzi
betonove zaklady, montaz kliestin a zavetrovania, zdvih drevenych vaznikov
autozeriavmi Grove 90 t, Kato 70 t, AD 28 t. Chcem podakovat
autozeriavnikovi breznianskej s. r. o. J. Stulajterovi, posadke autozeriavu
banskobystrickej s. r. o., montaznikom firmy z Dolneho Kubina pod vedenim P.
Paucu za ich odborny a zodpovedny pristup pocas realizacie tejto stavby
takeho potrebneho sportoveho stanku pre mesto Brezno. Sucasne prebieha a do
konca novembra ma byt ukoncena montaz strechy ako vaznic, samotne vydrevenie
a pokrytie lepenkou.
K samotnej vyuzitelnosti tejto sportovej
haly len tolko: Nesplna poziadavky pre siroku sportovu verejnost. Po vstupe
Slovenska do Europskej unie v roku 2004 som mal moznost vycestovat za velku
mlaku, t. j. do Kanady, kde som pobudol skoro pol roka. Chcem podotknut, ze
som navstivil provinciu Of Alberta, mesto Calgary a hlavne mesto provincie
Edmonton. V meste Calgary, kde som vacsiu cast pobytu prezil, som navstivil
sportove haly. Musim povedat, ze kazda takato hala bola vybavena hokejovym
klziskom, plavarnou, fitnes centrom, atletickou drahou, restauraciou
a, cuduj sa svete, este aj svetovou kniznicou vybavenou knihami nasich
autorov. Myslim si, ze k tomu netreba komentar. Hovori sa, ze staci
jedenkrat vidiet ako desatkrat pocut.
Oto Sagat
Den boja za slobodu a demokraciu
Co predchadzalo 17. novembru 1989, co sme
od neho ocakavali a aka je realita? Odpovedat na tieto otazky znamena poznat
jednotlive etapy vyvoja slovenskej spolocnosti. Teda nie len prevziat
informacie, ale prezit dobu, o ktorej chceme hovorit a na zaklade vlastnych
poznatkov robit hodnotenie a zavery. Ani v takomto pripade sa vsak nevyhneme
subjektivnym nazorom a hodnoteniam. Toto plati hlavne o niektorych
historikoch, ktorych vyroky skor pripominaju neslavnu demagogiu obdobia
predchadzajucich desatroci.
Vratme sa vsak do obdobia „neznej
revolucie“. Tento nazov je skor vysmechom, ako oznacenim obdobia velkych
politickych zmien v nasej domovine. Mnohi sme vo svojej naivnosti ocakavali
pozitivne kroky tych, ktori riadili osudy nasej spolocnosti. Na takto
nastolenu otazku vsak dodnes ocakavame odpoved. Bohuzial, odpoved prichadza,
ale vo forme televiznych relacii, ako Big Brother alebo VyVoleni. Takto
a podobne naznacovanu ritualnu sexualitu sme tu nechceli. Co nas najviac
mrzi, je, ze prave autori niektorych takychto programov davali uz o sebe
vediet aj na slovenskych namestiach 17. novembra 1989. Ak niekto povazuje za
demokraciu drazdenie pudov, prosim! Ale nech sa potom aj prihlasi
k zodpovednosti za narast zlocinnosti, ktoru takymto sposobom vyvolava
v prostredi „zatial“ civilizovanej spolocnosti. Ak sa hlasime k spomienke na
novembrove udalosti v roku 1989, tak to robme dostojne tak, aby tento den
niesol pozitivnu spomienku na vsetkych, ktori sa zasluzili o duchovny
a humanny rozvoj v nasej krajine.
F. Zsolnai
Jesenny vylet
Jesenna priroda je na pozorovanie a
obdivovanie ako stvorena. Ponuka siroku paletu farieb, ako aj mnozstvo
prirodneho materialu, ktory je mozne vyuzit na vyrobu roznych ozdob, pomocou
ktorych si jesen vychutnavame aj v nasich domovoch.
Deti z materskej skoly v Hronci preto s
radostou privitali, ze pojdu na celodenny jesenny vylet na Tri vody. Po
niekolkodnovych pripravach konecne nastal den D. Pre deti sme pripravili
rozne hry a cinnosti, ktore im poskytli nove poznatky o prirode a
zvieratkach. Mali samozrejme moznost naplno prejavit aj svoju pohybovu
aktivitu. Na posilnenie sme detom opiekli spekaciky a po vydatnej strave si
mohli v prirode vychutnat bylinkovy caj. Po oddychu sme spolocne nazbierali
rozny prirodny material, ktory vyuzijeme v materskej skole.
Riaditelka materskej skoly chce v mene
deti a kolektivu podakovat za spolupracu rodicovi Ing. Kofirovi.
Lenka Fackova
|