Na ustanovujucom zasadnuti novozvoleneho zastupitelstva

   Za ucasti vyse desiatky hosti - europoslanca Vladimira Manku, poslancov NR SR, predsedu NKU Jana Jasovskeho, zastupcov podnikatelskej obce a dalsich z verejno-spolocenskeho zivota sa v Banskej Bystrici v pondelok 9. januara uskutocnilo ustanovujuce zasadnutie novozvoleneho Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja, v ktorom okres Brezno budu zastupovat poslanci Ing. Jaroslav Demian, Ing. Dusan Svantner, Ing. Janka Mihalovicova, Mgr. Tatiana Stulrajterova a Jan Racak.

   Novozvoleny predseda Milan Murgas zlozil slavnostny slub do ruk odchadzajuceho predsedu Milana Marcoka. Po zlozeni slubu novozvolenych poslancov do ruk uz noveho predsedu doterajsi predseda BBSK v kratkosti zhodnotil  prve volebne obdobie v historii. Pripomenul nelahke zaciatky, vznik Uradu BBSK, vytvorenie organizacnej struktury, prechod kompetencii, kupu novej budovy ako reprezentacneho sidla BBSK, zavedenie leteckej linky Sliac - Praha, zmeny tykajuce sa zdravotnickej starostlivosti neziskovymi organizaciami, zrusenie, spajanie alebo zdruzovanie skol a zriadenie Domu slovenskych regionov v Bruseli. Zdoraznil orientaciu na medzinarodnu spolupracu, coho vysledkom je sedem medzinarodnych dohod a jedno memorandum. Poukazal aj na schvalenie dolezitych dokumentov: socialneho, ekonomickeho a kulturneho rozvoja a koncepcii odvetvi. BBSK bol uspesny aj pri cerpani financii zo strukturalnych fondov. V ramci vsetkych operacnych programov BBSK ziskal vyse 14, 5 mld. korun, co je najviac zo vsetkych krajov. Aj napriek snahe vedenia BBSK absentoval v regione prilev investicii aj pre nedostatocnu infrastrukturu, slabu priebojnost samosprav a marketingovu propagaciu uzemia.
   V prihovore noveho predsedu  BBSK Milana Murgasa  rezonovala vysoka miera nezamestnanosti v juznych okresoch kraja a nizky prilev investicii. Podla jeho mienky ma BBSK vsetky predpoklady na to, aby sa stal dynamicky sa rozvijajucim regionom a aby sa podmienky obyvatelov neustale zlepsovali. „Dnes je sanca dokazat, co nasmu kraju mozeme dat,“ uviedol. Ide o narocnu ulohu, nastartovanie najma ekonomickeho rozvoja, podmienok na prichod investorov, financii z EU. Zdoraznil, ze vsadi na odbornost, otvorenie uradu obcanom. System prace, ktory chce v urade zaviest, je narocny. Predpokladom na splnenie cielov je zasadna zmena stylu riadenia a systemu prace UBBSK. Za dolezitu povazuje aj temu nehospodarneho nakladania s majetkom kraja. „Jedine, co slubujem, je tvrda praca a spajanie sil, ktore po case prinesie pozitivne vysledky,“ povedal na zaver novozvoleny predseda M. Murgas.

(eb)

Samosprava rok 2005 prezila, aj ked s problemami

   Zdruzenie miest a obci Slovenska vzniklo na jar v roku 1990 a jeho ulohou je obhajovat a presadzovat zaujmy miest a obci vo vztahu k Narodnej rade SR, vlade, ustrednym organom statnej spravy a inym instituciam. S predsedom Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Mgr. Jaroslavom Bercikom sme hovorili o tom, ako sa im dari v nasom okrese.

Co priniesol rok 2005 mestam a obciam?
   - Rok 2005 bol rokom, v ktorom mesta a obce na Slovensku zacali hospodarit podla novych rozpoctovych pravidiel. Boli zrusene niektore prijmy, ako napr. cestna dan a poplatky z tabaku a alkoholu. Na druhej strane boli navysene prijmy z podielovej dane z prijmu fyzickych osob. Z mojho osobneho pohladu toto prerozdelenie podielovej dane prinieslo viac poriadku do prijmov miest a obci, pretoze boli zrusene rozne dotacie a transfery zo strany statu a mesta a obce maju takto lepsi prehlad o svojich prijmoch. Ministerstvo financii prostrednictvom danovych uradov poukazuje potom podielovu dan z prijmu fyzickych osob na zaklade skutocneho vyberu tejto dane, takze su mesiace, kedy mesta a obce dostavaju viac financnych prostriedkov a su aj slabsie mesiace, kedy je tychto prostriedkov menej. Takato danova reforma okrem zjednodusenia vyberu a poukazovania podielovej dane na mesta a obce priniesla aj viac financnych prostriedkov do ich prijmov, za rok 2005 v priemere o 6,4 percenta. Okrem noveho rozpoctoveho hospodarenia s financnymi prostriedkami sme v roku 2005 riesili dalsie dve velmi dolezite veci. Bola to oblast komunalnej reformy a oblast socialnych sluzieb. Splnomocnenec vlady pre reformu verejnej spravy Viktor Niznansky navrhoval, aby sa obce do 1000 obyvatelov spajali. S takymto navrhom obce nesuhlasili, pretoze niektore v tom videli aj svoj zanik. Takouto reformou by vsak bola porusena aj Ustava Slovenskej republiky, kde je v stvrtej hlave presne vymedzena uzemna samosprava a boli by porusene niektore zakony, najma zakon c. 369 z roku 1990 o obecnom zriadeni. Takze zastavenie tejto reformy povazujem za velky uspech samospravy aj napriek tomu, ze sa niektori primatori, a to predovsetkym z vacsich miest, urazili a nezucastnuju sa na rokovaniach rady ZMOS. Podla ustavy a zakonov tohto statu je vecou kazdej obce na Slovensku, ako a za akych podmienok sa zluci s inou obcou a ci sa vobec bude chciet zlucit do jednej obce. To vsetko je na obyvateloch prislusnej obce a jej volenych organoch. Uspechom ZMOSu je aj zastavenie prechodu kompetencii v socialnej oblasti, ktore navrhovalo ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny od 1. januara 2006. Tato oblast by sa mala presuvat na obce od 1. januara 2008. Dovody samospravy boli najma v tom, ze po danovej reforme zacina samosprava hospodarit po novom. Okrem toho prechadzalo v roku 2005 po novom aj financovanie skolstva v originalnych i v prenesenych kompetenciach a dalsi prenos kompetencii v socialnej oblasti by bol pre samospravu neunosny. Preto tieto dovody prislusne ministerstvo uznalo a byvaly minister dal na sneme v Bratislave samosprave prislub, ze socialna oblast sa na obce zacne prenasat od roku 2008.

V regionalnom zdruzeni ste sa stretavali kazdy mesiac, aby ste niektore problemy prekonzultovali, naformulovali a odoslali do ZMOSu, ktoreho predsednictvo rokovalo s ministerstvami o dalsej podobe reforiem na Slovensku. S akym vysledkom?
   - Na stretnutia sme kazdy mesiac pozyvali zastupcov firiem a organizacii posobiacich na uzemi nasho regionalneho zdruzenia, s ktorymi sme riesili najvaznejsie zalezitosti. A tak so zastupcami Stredoslovenskej vodarenskej spolocnosti sme prerokovali plan investicii na roky 2007 - 2013, kedy by sa mali cerpat strukturalne fondy z EU. Schvaleny bol strednodoby plan riadenia do roku 2010. Na verejny vodovod by malo byt napojenych 91 percent obyvatelov a mesta nad 10 000 obyvatelov budu mat kanalizacie a cistiarne odpadovych vod. Obce do 2000 obyvatelov su zatial od kanalizacii a COV oslobodene do roku 2015. Po tomto roku budu musiet mat vybudovane kanalizacie a napojenie na COV aj obce do 2000 obyvatelov. Obsahom planu investicii je aj rekonstrukcia kanalizacie v Brezne a napojenie na COV v Brezne aj kanalizacie z obci Valaska, Podbrezova, Lopej, Predajna a Jasenie. Vodarenska spolocnost pripravuje rozsirenie COV v Polomke, Pohorelej a v Ciernom Balogu, rekonstrukciu vodovodneho potrubia v Ciernom Balogu, rekonstrukciu potrubia pri IBV v Brezne, rekonstrukciu potrubia v Pohorelej, Sihle, Lome nad Rimavicou, Mazornikove, Chvatimechu, Myte pod Dumbierom a v Zavadke nad Hronom. Stredoslovenska vodarenska spolocnost sa ma transformovat a mala by vzniknut nova spolocnost, ktora bude spravovat majetok akcionarov Stredoslovenskej vodarenskej spolocnosti, s cim starostovia nesuhlasia, pretoze tu vidia priestor na zvysovanie ceny vody. Na dalsom stretnuti nas zastupcovia SAD BBDS informovali, ze do vozoveho parku v Brezne investuju okolo 140 milionov korun a zabezpecia nove autobusy. Ci sa im to podari, je podla mna velmi otazne, pretoze problemy, ktore ma SAD BBDS s mestskou hromadnou dopravou v Banskej Bystrici, mozu tuto investiciu umrtvit. Nasimi poslednymi hostami v roku 2005 boli zastupcovia Regionalnej spravy ciest z Banskej Bystrice, s ktorymi sme prerokovali pripravenost a zabezpecenie zimnej udrzby ciest, ktore spravuju. Ubezpecovali nas, ze su na zimu pripraveni a podla mna cesty su zatial dobre udrziavane a posypane. Problemy vznikaju hlavne pri hromadeni snehu ich technikou na komunikacie a chodniky v obciach, co sa nam napriek viacerym rokovaniam nepodarilo vyriesit. Najrozumnejsim sposobom by bolo odvazanie snehu z ciest, ktore spravuje RSC, na co vsak nie su financne prostriedky. Takze je to zacarovany kruh. Cestari odhrnu sneh na chodniky a do predzahradiek a obcania v obciach, kde chodniky su, sneh odhadzuju naspat na cestu. Cestari tvrdia, ze cesty musia byt odpluhovane, s cim suhlasime, a my nutime obcanov, aby dodrziavali nariadenia obce a chodniky cistili. Najlepsim riesenim by bolo, keby nepadal sneh.

Co caka samospravu v roku 2006?
   - V roku 2006, ako nas ubezpecuje ministerstvo financii, mesta a obce by mali hospodarit s rozpoctom, ktory by mal byt navyseny o 10,5 percenta. Cize proti garantovanemu minimu z roka 2005 by to malo byt dokopy o 17 percent viac financnych prostriedkov. Co je pozitivne. Na druhej strane vsak ministerstva pripravuju zmeny, ktorymi chcu presunut niektore zodpovednosti na mesta a obce. Tyka sa to najma mzdovej oblasti pedagogickych pracovnikov i zamestnancov vo verejnej sprave, ktorych platy maju podla podpisanej kolektivnej zmluvy v tomto roku narast o sest percent. Na ministerstve skolstva i financii tvrdia, ze by sme to mali vykryt z vlastnych obecnych rozpoctov. Nesuhlasime. Ked ma obec vlastny rozpocet a platy upravuje ministerstvo, tak ministerstvo by malo na zvysenie platov najst aj financne prostriedky. Rok 2006 je aj rokom parlamentnych a komunalnych volieb. Prial by som si, aby boli do funkcii zvoleni odborne zdatni ludia, ktori sa budu zaujimat o problemy obcanov predovsetkym na vidieku. Prial by som si, aby sa zmenil volebny zakon do NR SR, pretoze poslanci sa za vykon svojej funkcie okrem politickych stran nezodpovedaju nikomu. Prial by som si, aby v komunalnych volbach boli na celo miest a obci zvoleni ludia, ktori su schopni, a nie len ochotni.

(ng)