Prve pracovne zasadnutie mestskeho zastupitelstva v tomto roku

Mesto vlani dobre hospodarilo

   V utorok 7. februara sa poslanci Mestskeho zastupitelstva v Brezne stretli na prvom tohtorocnom pracovnom rokovani. Do programu zaradili spravu o plneni uzneseni, zmenu v rozvojovych programoch mesta, spravu o cinnosti mestskej policie za druhy polrok, zmeny a doplnky uzemneho planu mesta, spravy hlavnej kontrolorky, majetkove zalezitosti a bod rozne.

Rozvojove programy
   obsahuju sestnast roznych investicnych akcii, ktore chce mesto v roku 2006 realizovat. Vzhladom na to, ze treba zabezpecit riadne vykurovanie zasadacej miestnosti mestskeho zastupitelstva a prilahlych priestorov, schvalili malu zmenu v rozvojovych programoch. Na instalovanie ustredneho kurenia v zasadacke a jeho napojenie na kotolnu mestskeho uradu ucelovo vyclenili 150 tisic korun znizenim rozpoctu na dostavbu a stavebne upravy zimneho stadiona. Bude to len docasne riesenie, pretoze sa pripravuje zaverecny ucet a prva zmena rozpoctu na rok 2006, kde sa predpoklada, ze sa navysia prostriedky prave pre zimny stadion. Mesto v roku 2005 totiz dobre hospodarilo a skoncilo s prebytkom asi 50 milionov korun.

Sprava o cinnosti mestskej policie
   okrem ineho zahrnula vyhodnotenie cinnosti strediska registrovanych poplachov, ktore mesto prevadzkuje, a vyuzitie kameroveho systemu, ktory prispel k znizeniu priestupkov v pripade pachania trestnej cinnosti v monitorovanych usekoch. V zavere spravy nacelnik mestskej policie navrhuje kamerovy system rozsirit na dalsie oblasti. Pri zmene rozpoctu mesta a rozvojovych programov by mali byt vyclenene dalsie prostriedky na rozsirenie kameroveho systemu. V ramci rozpravy poslanci dali niekolko pripomienok a podnetov k cinnosti mestskej policie.

Uzemny plan mesta
   upravili vyclenenim lokality na pripadne rozsirenie skladky tuheho komunalneho odpadu, co musi este prejst pripomienkovym konanim prislusnych organov statnej spravy.

Spravy hlavnej kontrolorky
   o cinnosti v roku 2005, o plneni opatreni prijatych na odstranenie nedostatkov zistenych pri kontrolach v roku 2005 a z prvej vykonanej kontroly vymedzenia a upravy postavenia statutarnych organov v podmienkach mestskej samospravy. Utvar hlavnej kontrolorky vlani vykonal 31 kontrolnych akcii, z ktorych 13 skoncilo zaznamom, to znamena, ze neboli zistene nedostatky, 18 kontrol skoncilo protokolom alebo spravou, t. j. boli zistene nedostatky. Trinast kontrol bolo v rozpoctovych organizaciach, 11 v prispevkovych organizaciach, dve kontroly v obchodnych spolocnostiach a pat v mestskom urade.

V majetkovych zalezitostiach
   postupne schvalovali navrhy uzneseni o predaji nehnutelnosti a pozemkov zapisanych v katastralnom uzemi Brezna. Medzi inymi poslanci dali suhlas na prenajom nebytovych priestorov v budove Zakladnej skoly Karola Raposa pre n. o. Europske vzdelavacie strediska pre povolanie a spolocnost v Zavadke nad Hronom. Od 1. septembra bude v tychto priestoroch posobit sukromna bilingvalna stredna odborna skola.

Prispevok na stravu dochodcov
   V bode rozne riesili stravovanie dochodcov a tazko zdravotne postihnutych obcanov v zariadeniach, ktorych zriadovatelom je mesto. Po zrekonstruovani strediska osobnej hygieny na domov socialnych sluzieb bola vyvarovna zrusena ako neefektivna a stravovanie dochodcov presunuli do zariadeni skolskeho stravovania pri troch zakladnych skolach. Prispevok mesta na stravovanie dochodcov a tazko zdravotne postihnutych upravili a je viazany na ich prijem. Pri prijme do 6500 korun je prispevok mesta 45 % z celkovej ceny stravneho listka, pri prijme od 6501 do 8500 je dotacia 20 % a pri prijme vyssom ako 8501 korun mesto neprispieva. Kym vlani bola stravna jednotka 65 korun, teraz je to 48 korun. Pri stravnej jednotke 48 korun by mesto zo svojho rozpoctu prispievalo mesacne sumou 18 321,60 Sk.

Peticia obcanov
   Na vedomie zobrali peticiu obcanov byvajucich na Ulici CSA, ktori sa domahaju zrusenia uznesenia z roku 2004 o vystavbe garazi vo vnutrobloku c. 54 - 62. V sulade so vseobecne zavaznym nariadenim o vybavovani peticii vymenovali 5-clennu komisiu z radov poslancov, ktora spracuje konecne stanovisko.

Podakovanie
   za spoluorganizovanie 3. kola Svetoveho pohara v biatlone od prezidenta Slovenskeho zvazu biatlonu Dr. Juraja Sanitru zobrali na vedomie.

Vyberove konanie
   Poslanci schvalili podmienky vyberoveho konania na obsadenie funkcie konatela spolocnosti Hotel Dumbier, s. r. o. Na dalsom rokovani, najneskor 7. marca primator odporuci mestskemu zastupitelstvu vymenovat noveho konatela.

Dotacie pre sportove kluby
   Mesto vyclenilo v rozpocte roku 2006 dotaciu 1,3 miliona korun pre sportove kluby, ktore su zastresene MSK. Komisia sportu a financna komisia dali navrh, aby hokejovy oddiel dostal dotaciu 540 tisic korun, futbalovy oddiel 450 tisic korun, ktory zastupitelstvo schvalilo. Ostatne prostriedky do 1,3 miliona korun podliehaju rozhodnutiu primatora a v najblizsich dnoch budu prerozdelene pre ostatne kluby.

Celkom na zaver
   poslanci schvalili pre a. s. Dalkia Brezno, v ktorej je mesto mensinovym akcionarom, investiciu necelych 6 milionov korun do tzv. vymennikovych stanic na jednej vetve centralneho vykurovania. Na zaver prerokovali poslanecky navrh na vyplatenie mimoriadnej odmeny pre poslancov a odmien pre primatora, jeho zastupkynu a hlavnu kontrolorku, ktory vacsinou hlasov schvalili.

(r)

Predstavujeme drzitelov ocenenia Cena primatora mesta Brezno:

Ladislav Libica
   pochadza z malebnej horehronskej dedinky Bravacovo, kde uz od detstva privykal folkloru. Tam, v lone krasnej prirody, si ludia chranili svoje zvyky najma v obdobi Vianoc ci fasiangov. Jeho otec bol znamy gajdos, ktory si tento nastroj vzdy zhotovoval sam a talent zrucneho rezbara Ladislav Libica zdedil po nom.
    Uz ako dvanastrocny hral na svojich gajdach na Prazskom hrade prvemu slovenskemu prezidentovi. Ako patnastrocny tuzil zurocit svoj talent. Prihlasil sa do folklorneho suboru Mostar, kde niekolko rokov tancoval. Miluje hudbu, ale takto, cez tanec mu neprinasala to potesenie, ako ked bral do ruk hudobny nastroj a na nom obdareny talentom vyludzoval tony, ktore chytali za srdce. Napokon sa realizoval v subore Mostar ako solista v hre na ludove hudobne nastroje. Svoju prvu fujarku drzal v rukach ako sedemnastrocny. Ocarila ho tak, ze si zaumienil vyrobit si jednu sam. To sa stalo v roku 1963 za vydatnej pomoci jeho zrucneho otca. Postupne sa v ich vyrobe zdokonaloval, o com svedcia aj mnohe ocenenia. Uspechy dosiahol na sutaziach v rokoch 1975, 1976 a 1978 na Podpolianskych slavnostiach v Detve, kde ziskal najvyssie ocenenie od Dr. Ladislava Lenga. Nastroje vtedy hodnotila osemclenna porota. Nastroje splnali vysoke naroky na intonacnu zvukovu vlastnost a najma na povrchovu upravu a vyzdobu. Na ich vyrobu najcastejsie pouziva bazove drevo, ktore ma mnohe vynikajuce vlastnosti, ale aj javor, agat, jasen ci liesku.
   Neskor v osemdesiatych rokoch pokracoval na sutaziach vo vyrobe sestdierkovych a koncovych pistal, na ktorych ziskaval mnohe ocenenia. V roku 2001 mu bol udeleny certifikat za vyrobu pistal a v roku 2002 ziskal certifikat Instrumentum Excellens za vyrobu fujar.

Oto Baldovsky
   uctovnik a ekonom, odbornik na obchodnu cinnost v distribucnej a priemyslovej oblasti, funkcionar a organizator kulturneho, sportoveho a spolocenskeho zivota v Brezne. Svoje detstvo prezil v breznianskych ulickach. Poctivo pristupoval k plneniu svojich povinnosti na roznych pracovnych postoch a takto poctivo a obetavo pristupoval aj k plneniu uloh v roznych spolocenskych funkciach. Bol clenom aj podpredsedom miestnej komisie ludovej kontroly, velmi sa angazoval ako dobrovolny funkcionar v Telovychovnej jednote v Brezne, ako clen centralneho vyboru, hlavny hospodar jednoty, tajomnik futbaloveho oddielu. Velky kus prace vykonal ako tajomnik futbaloveho oddielu v case posobenia Vojenskej jednoty Dukla v Brezne.
   Zaujimalo a trapilo ho, ako ziju a cim ziju obyvatelia Brezna. A preto aj v tazkom obdobi rokov 1964 az 1970 vykonaval funkciu predsedu redakcnej rady zavodneho casopisu Brezniansky Mostar. Mal velky podiel na jeho skvalitneni, rozsireni dopisovatelskeho kolektivu a predovsetkym mal zasluhu na tom, ze casopis vychadzal nepretrzite aj v case normalizacie.
   S obrovskou vervou sa venoval praci v miestnom odbore Matice slovenskej ako clen vyboru, ako predseda dozorneho vyboru a clen dokumentacnej komisie. Zakladom jeho prace bolo historicke poznavanie, vyhladavanie, studium materialov z cinnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne a zhodnotenie funkcionarov Matice slovenskej posobiacich od roku 1861 do prevratu a potom od roku 1919 do roku 1994. Vysledkom jeho prace su: Dejinna kronika MO MS (1861 - 1994), Hodnotiaca sprava z cinnosti MO MS za 75 rokov, Publikacia hodnotiacej cinnosti MO MS za 75 rokov, Kronika vytvorena z dokumentacnych materialov MO MS (1919 - 1997), publikacia Osobnosti maticneho zivota v Brezne vydana v roku 1998. Vo svojich maticnych historickych podkladoch sa snazil priblizit minulu a sucasnu starostlivost MO MS o spolkovy zivot, kulturne dedicstvo v Brezne a na Horehroni. Chapal popri tejto svojej cinnosti, ze Slovakom chyba dostatok zdraveho sebavedomia, a preto sa naplno venoval dosiahnutiu zdraveho a vyssieho narocneho povedomia clenov MO MS, pedagogov, pracovnikov kulturnych stredisk, kniznic, ziakov skol, studentov a napokon vsetkych obcanov mesta Brezna, ktore tak miluje. V materialoch sa snazil pravdivo priblizit terajsim aj buducim generaciam ludi a historiu, ktoru v Brezne v spolku MS vytvarali.

(ip)

Stefan HORSKY
„Dodo“, ako ho familiarne volaju vsetci jeho priatelia. Jeho meno sa spaja s hudbou v tomto regione nie celkom preferovanou. Ucarovala mu dychovka. Medzi jej clenov prisiel v roku 1970 a od roku 1990 obetavo vykonava funkciu predsedu spolku Dychovy orchester mesta Brezno. Organizacne pripravuje a sam sa priamo podiela na uspesnom priebehu mnohych zahranicnych vystupeni, sutazi, ci festivalov. Od roku 1985 je umeleckym veducim dychovej hudby Mostarenka, ktora pod jeho vedenim robi dobre meno Breznu a Slovensku v kulturno – spolocenskom diani s siri kulturne hodnoty, radost a zabavu na Horehroni, ale aj v inych malebnych mestach Slovenska.
Pan Horsky dychovej hudbe venoval cele svoje srdce. Tuto lasku pretavil do niekolkych vlastnych skladieb. Z nich citit radost zo zivota a uctu k ludom tohto regionu. Z uspechov, o ktore sa velkou mierou zasluzil, alebo ktore dosiahol spomenieme aspon tie najvyznamnejsie :
druhe miesto na Celoslovenskej sutazi malych dychovych hudieb v Lednickych Rovniach
diplom za rozvoj dychovej hudby v okresoch Banska Bysrica a Bezno od Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska
pocta generalneho riaditel Narodneho osvetoveho centra
ocenenie za dlhoconu obetavu pracu pre dychovu hudbu a aktivnu pomoc pri zvysovani jej umeleckej urovne,
reprezentovanie mesta na partnerskych zajazdoch v zahranici – Bekescaba v Madarsku, Novy Bydzov v Cechach, Medoun vo Francuzskuz, ci Ciechanow v Polsku.

V utorok 7. februara sa uskutocnilo celoslovenske testovanie deviatakov, na ktorom sa zucastnilo vyse 60 000 buducich stredoskolakov. Testy Monitor 9 obsahovali po 30 uloh, matematiku museli ziaci zvladnut za 90 minut a materinsky jazyk a literaturu za 60 minut. Fotografia Stefana Vozara je z Monitoru 9 v Zakladnej skole v Ciernom Balogu - Janosovke.