14. FEBRUAR 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Liecive rastliny na Horehroni

Indicka fytoterapia

   Este komplikovanejsou, ako cinska medicina a tym pre Europanov nepochopitelna, je indicka medicina. Jej korene siahaju do obdobia okolo roku 3500 pred n. l. Neskorsie v roku 3000 pred n. l. budhisticky kral Asoka nariadil systematicke pestovanie liecivych rastlin. Okolo roku 2500 pred n. l. vznikol v medicine novy system, tzv. ajurveda, co v preklade sa definuje ako „poznanie o tom, ako treba zit“. Obsahuje niekolko novych filozofickych myslienok:
   - pozna pat prvkov: zem, voda, vzduch, ohen a eter (hmliste prazdno, ktore vyplna vsetok priestor), ktore ohen travenia premiena na tri stavy, ktore ovplyvnuju temperament a zdravie cloveka,
   - kazdy clovek je zodpovedny za svoje zdravie,
   - choroba vznika porusenim rovnovahy v organizme,
   - mikrokozmos jednotlivca je spojeny s vesmirom,
   - tri najdolezitejsie chute liecebnych prostriedkov su: stiplava, horka a stahujuca.
   Tuto filozofiu podciarkuju aj tzv. cakry. Su to centra energie tela (odza), ktore sa mozu ovplyvnovat urcitymi bylinami zvonku i zvnutra, pricom na kazdu „cakru“ sa predpisuje iny druh. Indicki lekari v sucasnosti davaju „cakru“ do suvislosti s roznymi organmi a zlazami, najvyznamnejsie su: celna, korunna, krcna, srdcova, slezinova, korenova a zaludkova. Dolezite su aj meditacie a telesne cvicenie.
   Indicki lekari pri lieceni uz velmi davno poznali opojne prostriedky a pouzivali aj ciastocnu narkozu. Uz v tom case bol znamy ich tzv. holisticky pristup, ked liecili telo, ducha aj mysel.
   Najcastejsimi liecivymi rastlinami v Indii uz od pradavna boli: piepor cierny, kavdamom, dumbier, klincek, aloe, podzemok galganu, zazvor, cukrova trstina, santalove drevo a mnoho inych. Europa a velke casti Azie vdacia za mnoho rastlin, korenin a liecebnych prostriedkov, ktore sa doviezli z Indie. Aj niektore prakticke znalosti z mediciny (indicki lekari boli na tu dobu preslaveni chirurgovia a diagnostici) sa prenasali do ostatneho sveta a hlavne po vynajdeni pisma.
   S „ajurvedou“ ma vela spolocneho aj tibetska medicina, ktoru sirili lamovia. Liecitelia poznali patnast poddruhov telesnych stiav. Aj zber rastlin sa nacasoval tak, aby sa vyuzili pomocne astrologicke vplyvy.
   Velke mnozstvo liecivych rastlin a korenin je este neobjavene. India ma velku rozlohu, mnoho neobyvanych uzemi, najma vysoke hory a pralesy.
   Europa by si rada osvojila indicku medicinu, overenu tisicrociami, ale civilizacia, zivotny styl a myslenie jej to nedovolia.

(Pokracovanie nabuduce)                                                                                                              „baca Sperka“

 

Kolumbus az po Cinanoch?

   Pred nedavnom v mediach zverejnili spravu, ktora prekvapila vacsinu vedcov na celom svete. Udajne cinski moreplavci ako prvi objavili Ameriku uz davno pred Kolumbom, a to v roku 1425 za vladnutia dynastie Ming. Vedci vsak musia predlozit dokazy na najvyssej urovni, pretoze ide o prevratny objav, ktory musi dokazat omyl europskej a tym aj svetovej vedy.  
   Ciastocnym dokazom o cinskom prvenstve je zachovana mapa s konturami americkeho kontinentu. O Cinanoch je zname, ze uz v tom case boli vynikajucimi navigatormi, moreplavcami a kartografmi.

(vl)


 

Zima „spod brany“

Foto: Stefan Vozar

 


 


Podnikatelske okienko

   V sucasnosti sa implementacia strukturalnych fondov na Slovensku dostala do zaujimavej situacie – s uspesnymi ziadatelmi sa zazmluvnila vacsina prostriedkov sluziacich na nenavratnu financnu pomoc podnikatelom, vyclenena na roky 2004 az 2006, no zaroven vyhlad moznosti cerpania penazi z rozpoctu buduceho programovacieho obdobia nevyzera pozitivne – pravdepodobne este dva roky potrva, kym sa nastartuje novy proces. Zaujemcom o podnikanie, resp. sucasnych podnikatelov planujucich rozsirovanie svojej cinnosti, ostava pri uskutocnovani svojich predstav vyuzivat ine zdroje – uverove alebo rizikovy kapital. Aj ked je dotacia pritazlivejsia, lebo ju netreba vratit, kvalitny zamer by sa mal uzivit sam a teda v principe ziadne prispevky od danovych poplatnikov nepotrebuje.

   Problematiku so ziskavanim prostriedkov mozno rozdelit na otazku dlzky podnikania, inovativnost zameru a samozrejme aj sucasny stav hospodarenia (usetrene peniaze, zisk, obrat). Urcitou pomocou pre nezamestnanych uvazujucich o podnikani je podpora z uradu prace vo vyske 50, resp. 80 tisic. Pre novych existujucich podnikatelov (cinnost do jedneho roka) je relevantne obratit sa na startovaci kapital, akym je napr. Mikropozickovy program, ktory spravuje Regionalny pozickovy fond Zvolen, zahrnujuci aj ziadatelov z okresu Brezno. Prostrednictvom tohto programu je mozne pozicat si financie na nakup technologickeho zariadenia, strojov, vybavenia prevadzky a pod. do 800 tisic korun a nakupit zasoby do vysky 400 tisic korun. Minimalna vyska pozicky je 50 tisic Sk pre obidve formy.
   Na vybavenie pozicky potrebujete vypracovat podnikatelsky zamer a ziadost. Po registracii absolvujete so zodpovednym pracovnikom fondu rozhovor, prezrie si miesto podnikania, zisti dalsie podrobnosti ohladom podnikatelskeho zameru a pripravi odporucanie pre hodnotiacu komisiu. Tato rozhoduje o projektoch spravidla jedenkrat mesacne vo Zvolene a na svoje zasadnutia pozyva aj ziadatelov o pozicku, ktori obhajuju svoje zamery. Z nasich skusenosti, projekty schvalene komisiou Mikropozickoveho programu, nemaju v buducnosti problemy so svojou zivotaschopnostou. Cas splatnosti uveru pri kupovani investicneho majetku je maximalne 4 roky, pricom je mozne poziadat si 6-mesacny odklad splatok istiny uveru. Urokova miera je stanovena pevne na 9 % p. a. Cas splatnosti uveru na obstaranie zasob je jeden rok a uver je uroceny dvanastimi percentami rocne.
   Druhou realne vyuzitelnou moznostou je ziskanie podpory od Slovenskej zarucnej a rozvojovej banky, a. s., prostrednictvom produktu MIKROuver, ktory vznikol s podporou roznych europskych institucii. Aby ste ziskali uver v ramci tohto programu, treba mat minimalne 25 % vlastnych prostriedkov a taktiez vypracovany podnikatelsky plan, ktory sa spolu so ziadostou a ekonomickym planom predklada najblizsej pobocke SZRB do Banskej Bystrice.
   Minimalna vyska uveru je 100 tisic korun a maximalna vyska 1,5 miliona. Zaujimavou je aj moznost re-financovat uskutocnene nakupy spatne pol roka pred podanim ziadosti. Splatnost investicneho uveru je 5 rokov, moznost odkladu splatok istiny pocas 6 mesiacov, pri prevadzkovom uvere je splatnost 2 roky a odklad splatok istiny 3 mesiace. Urokova sadzba je pevna pocas celeho obdobia uveru a jej minimalna uroven je 5 % p. a., odvija sa od miery rizika klienta a velkosti projektu. Pre zeny podnikatelky je k dispozicii specialny uver s podobnymi podmienkami.
   Opisane moznosti mozu vyuzit aj existujuci podnikatelia (cinnost viac ako rok), ktorym su navyse k dispozicii aj uvery z bank (pri dobrych hospodarskych vysledkoch). Ak ma podnikatel zaujem o novu netradicnu aktivitu, ktora moze do buducna priniest vysoke vynosy a vyzaduje si tiez vysoke investicie, moze sa zaujimat o rizikovy kapital.
   Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk. Blizsie informacie dostanete aj priamo v kancelarii CPK Brezno (v budove Slovenskej posty na rohu ulic Svermova a B. Němcovej v Brezne) .

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

Policia patra

     Policia v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanom 40-rocnom Miroslavovi Kurtikovi z Michalovej.
   Okresny sud v Banskej Bystrici vydal prikaz na jeho dodanie do vykonu trestu odnatia slobody pre trestny cin ublizenia na zdravi. V mieste trvaleho bydliska sa nezdrziava uz viac rokov a miesto jeho terajsieho pobytu nie je zname. Miroslav Kurtik sa pohybuje po celom uzemi Slovenskej republiky a moze sa dopustat trestnej cinnosti rozneho charakteru.
   Jeho popis: vyska 170 cm, stihla postava, kratke hnede vlasy, sivomodre oci, vysoke celo, moze nosit fuzy.
   Policia ziada obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o hladanom, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname telefonne cislo 158.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT