Peter Kalay, sustruznik, Brezno:
- Otvaraci ceremonial som zial nepozeral, nebol som doma. Sport ma zaujima, ved som chlap. Sledujem hlavne skoky na lyziach, paci sa mi aj krasokorculovanie, ma v sebe pohyb, energiu. Neviem sa dockat, kedy zacnu hokejove zapasy. Fandim nasim hokejistom. Tipujem, ze obsadia stvrte miesto. Drzim im palce.

Milos Scholtz, vypravca, Telgart:
- O olympijske hry sa velmi nezaujimam. Videl som sice trosku z otvaracieho ceremonialu. Nemam vsak cas sledovat televiziu. Keby som mohol, asi by som si pozrel zjazdove lyzovanie. Hokej ma tiez zaujima, ale mne stacia len vysledky. Dufam, ze nasi hokejisti nebudu bojovat o zachranu.

Miroslava Ilcinova, na materskej dovolenke, Bratislava.
- Ked mam cas, olympijske hry sledujem, najma krasokorculovanie a bezky, muzov i zeny. Nasi hokejisti zatial este nehrali, myslim si, ze sa umiestnia do toho osmeho miesta.

Frantisek Kosik, dochodca, Valaska:
- Zimne olympijske hry pozeram v televizii od sameho zaciatku. Zatial boli uspesni Martin Bajcicak v skiatlone a Marek Matiasko vo vytrvalostnom biatlone. Sledujem vsetky sporty, v ktorych mame zastupenie. Zajtra sa zacina hokej, cakam minimalne bronzovu medailu.

Alena Berakova, kontrolorka, Helpa:
- Pozerala som otvorenie olympiady, lebo ceremonialy sa mi pacia zakazdym. Ked sutazia nasi sportovci, vtedy mam zaujem, ale je to podla casu. Zvedava som hlavne na to, ako dopadnu nasi hokejisti. Drzim im palce.

Ivan Halama, dochodca, Brezno:
- So zaujmom som sledoval otvaraci ceremonial. Vystupenie nasich, to je zatial nieco fantasticke. Piate miesto, osme miesto, to sme necakali. Mozno, ze bude taka situacia, ze budeme lutovat, ze nemame viac tych piatych a osmych miest. No a co nasi hokejisti? Ak im to vyjde v prvom zapase, verim, ze bude medaila. Ale dolezity je prvy zapas s Ruskom.

(ng, ma)

Kracame, kracate, kracaju ...

   Neviem, ako vy, ale ja mam uz tohtorocnej zimy po krk. Zalahy snehu, mrazy, smyklave cesty, chodniky, ktore mi najviac daju zabrat.
   Chodenie po chodnikoch cez tuto zimu je doslova utrpenim. Nielen pre starsich ludi, ale aj pre mladych. Ich zladovateny povrch dava zabrat vsetkym, dokonca aj psom, ktore aj ked maju styri labky, maju co robit. A tak vidiet, ako sa pred vami ktosi zosuchne na zadok, nie je zriedkavostou.
   Pred niektorymi obchodmi, ktorych majitelia nerespektuju povinnost starat sa o bezpecny vstup, sa ideme doslova pozabijat. Ale na mnohych miestach vsak ani posyp nepomaha. Coskoro je z chodnika opat klzisko. Snad najlepsim riesenim je ladovu vrstvu porozbijat, no aj ocisteny chodnik do rana zamrzne. O cenculoch, hrozivo sa na nas ceriacich z podaktorych striech, by sa tiez dalo vela pisat.
    Jedine vychodisko v boji proti vsetkym tymto nastraham vidim v tom, ze zima konecne skonci a pride vytuzena jar. Prihrievajuce slnecne luce vsetko roztopia. Netesite sa?

(md)

 Karneval na lade

   Vysmiate tvare, santiace deti na korculiach a mnoho zaujimavych masiek sme mali moznost vidiet na fasiangovom podujati v sobotu 11. februara zorganizovanom Zakladnou skolou a Obecnym uradom v Jaseni.
    O najkrajsiu masku medzi sebou sutazili najprv ziaci. Sikovnost a fantazia sa nedali prehliadnut a dospeli, ktori sa k svojim ratolestiam neskor pripojili, rozosmiali svojimi maskami, ale aj vykonmi na lade okolitych divakov, ktori nemali odvahu postavit sa na lad v maskach. O prijemnu atmosferu sa postarali vesela hudba a chutne obcerstvenie. Nechybali ani zaujimave ceny. Mnohych neodradilo ani trochu chladnejsie pocasie. Ved za radost a vystipane lica deti to predsa stalo.
   Dufame, ze o rok pribudne este viac masiek nielen deti, ale aj dospelych. Za skvelu zabavu a prijemne stravenu sobotu treba podakovat usporiadatelom a vsetkym, ktori prisli a podporili Karneval na lade.

Lenka Horcikova

   Zamyslenie

Vtacik, vtacik, tazky zivot ty pri ludoch mas!
Obvinili ta teraz, ze vtaciu chripku prenasas.
Veru tvoj spev a osoh nikoho uz nezaujima.
Tu zahadnu chorobu tebe clovek pripomina.
Zabudol vsak clovek, ze na svete zlo robi,
ze za vsetky skody zle aj pochodi.

Milan Kovacik

Spomienky na mrtvych su aj spomienkami na zivych

   Spomienka synov na svoju matku, ktoru ste uverejnili v druhom tohtorocnom cisle Horehronia v rubrike Spomienky, mi pripomenula dalsiu obdivuhodnu mamku a jej dcery.
   Patrila k ludom zivotom tazko skusanym. Nepamatam si, ci som ju videla len raz alebo viackrat, ale do konca zivota nezabudnem na tuto zenu, ktorej bedrove klby privcas prestali sluzit. Ked schodiste v rodinnom dome v Ciernom Balogu - Komove nemohla zvladnut vzpriamene, urobila to stvornozky. Bolo mi jasne, ze tuto zenu nikdy nic nezastavi, lebo neznesie myslienku, ze by mala byt niekomu na obtiaz. Napriek dalsim podobnym prekazkam jej tvar nestracala vyraz radosti zo zivota a uprimnej pohostinnosti k vsetkym dobrym ludom vo svojom okoli. Presvedcila som sa o tom, ked sme ju a jej mladsiu dceru navstivili. Na prvy pohlad bolo zrejme, ze si s mamou rozumie a zo vsetkych sil sa usiluje ulahcit jej trapenie. Uvedomila som si, ze je to silna osobnost, na ktoru sa da vo vsetkom spolahnut. Vyvolavalo to vo mne prijemne pocity.
   Slovo moze ublizit, zranit, ale preco by nemalo zahladit stopy nedorozumenia, potesit, povzbudit?
   Tymito riadkami sa vam, vazena redakcia, chcem podakovat za to, ze uverejnujete rubriku Spomienky. Zijuci pozostali nam v nej nepriamo pripominaju, ze nikdy nie je neskoro na dodatocne dokladnejsie spracovanie svojich zazitkov zo stretnuti s tymito ludmi. Spomienky na mrtvych sa pri citani tychto riadkov miesaju so spomienkami na ich zivych suputnikov. Kolko dni a prebdenych noci pri lozku choreho pribuzneho sa vtedy vynori v pamati? Nekonecne mnozstvo podob obetavej starostlivosti sa premieta pred nasim zrakom a cloveku sa ani nechce verit, co vsetko je v ludskych silach. Dostalo sa im dostatocneho ocenenia? Velakrat staci vyslovit slova vdaky ci obdivu. Obohacuje to zivot nas vsetkych. A ja sa chcem dnes zaradit medzi tych, co tuto prilezitost vyuzili.

Maria Rybarova