21. FEBRUAR 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Sme nablizku

   „Zijeme s priatelom spolu druhy rok, ale asi sa rozideme. Malo sme spolu a ked aj sme, ustavicne sa hadame...“

   Problem pokracuje este dalej, ale toto je podstatne. Ak to spolu nejde, treba sa rozist, kym sa este da, ale rozchod je to posledne riesenie. Kym sa pren rozhodnete, pokuste sa prist na to, preco hadky vznikaju. Prvou pricinou je nasa povaha. Su ludia, ktorym viac vyhovuje prisposobit sa druhemu, nechavat rozhodnutia na druheho. Ini su „stavani“ na rozhodovanie, preberanie zodpovednosti, vedenie druhych. Je dobre, ked sa stretnu taki dvaja, ktori sa v tomto smere doplnaju – jeden rozhoduje, druhy rozhodnutia prijima. Ak sa stretnu partneri, ktori obaja potrebuju rozhodovat, je to trochu problem, hadky vznikaju pri kazdom rozhodovani. Druhou pricinou hadok je nasa predstava o tom, ako ma vyzerat rodina. Kazdy vyrasta v inom rodinnom prostredi, kazdy je nauceny na nieco ine. Kym zladime nase predstavy a vybudujeme nase spolocne fungovanie, nejaky cas to trva. Bud sa jeden mlcky prisposobuje, alebo  vzajomnym dohadovanim o vacsej ci mensej intenzite budujeme nieco spolocne. Tretou pricinou hadok moze byt vycerpanost jedneho alebo oboch, problemy v zamestnani. Vnutorne napatie sa premieta do nasho vztahu, vznikaju hadky pre malickosti, zda sa, ze si absolutne nerozumieme. Stvrtou pricinou je to, ze sme muz a zena. Prva situacia sa riesi najtazsie, ale aj dominantny clovek mal v detstve situacie, v ktorych sa musel prisposobovat, ma skusenost v tom, ze v niecom o jeho veciach rozhodoval iny. Ak sa so svojim partnerom dokaze dohodnut o oblasti, v ktorej bude rozhodovat ten druhy (je tazke nechat celkom na zenu zalezitosti okolo varenia?) a ten druhy si svoje oblasti „strazi“, da sa to. Druha situacia vyzaduje trochu trpezlivosti, vsetko sa casom vyriesi. Tretia situacia vyzaduje zistovat, kazdy najprv u seba, co sposobuje, ze reagujem podrazdene. Niekedy mozno staci povedat: mam toho v robote cez hlavu, nevsimaj si ma, ked pridem, alebo poprosit muza, aby zobral maleho niekde von, aby som si oddychla. Stvrta pricina je na cely spolocny zivot. Muzi vnimaju svet inac, reaguju inac, vychovavaju inac ako zeny. Su veci, ktore sa mozeme navzajom od seba naucit a zistime, ze takto je to lepsie. Su veci, v ktorych zostaneme vzdy rozdielni. Ale preto spolu zijeme, aby sme mali vedla seba niekoho, kto zvlada to, co my nezvladame, kto je silny vo veciach, ktore nam robia problemy, kto je slabsi tam, kde my nemame problem.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Podnikatelske okienko

   V minulom cisle sme hovorili o financnych moznostiach zacinajucich a existujucich podnikatelov. Okrem ziskavania penazi zo strukturalnych fondov, ktore je momentalne nie aktivne, sme si priblizili dostupne uverove zdroje. Temou dnesneho podnikatelskeho okienka je priprava na zaciatok podnikania. Budeme hovorit o krokoch, ktore treba urobit este pred tym, ako zacnete rozmyslat o peniazoch.
   Skor, ako sa rozhodnete zalozit si svoju firmu, mali by ste si odpovedat na niekolko zakladnych otazok: Co chcem robit, ake tovary a sluzby budem ponukat a kto budu moji zakaznici? Preco chcem zacat podnikat? Mam na to temperament a odborne predpoklady? Ako to chcem robit: priestory, kapital, personal? Zamyslel som sa nad praktickymi otazkami podnikania? Ak ste sa dostali do fazy uvazovania nad podnikanim, pravdepodobne uz mate urcite plany o tom, co by ste chceli robit. Rozvijanie tejto myslienky je castokrat lepsie, ako neustale hladanie novych podnikatelskych myslienok. A pamatajte si, ze nepotrebujete novu podnikatelsku myslienku pre dobre podnikanie. Aj ked chcete podnikat v pomerne jednoduchom biznise, podstatna je vasa zanietenost a maximalne vychadzanie zakaznikom v ustrety.
   Existuje viacero sposobov, ako zacat podnikat. Najcastejsim je startovanie od nuly. Prave tomuto sposobu podnikania treba venovat najvyssiu mieru pozornosti. Bez ohladu na to, ako starostlivo ste preskumali svoj trhovy priestor, nikdy ste si nie isti, aka dobra je vasa podnikatelska myslienka, az pokial nezacnete podnikat a nerozbehnete vas obchod. Ak ponukate produkt alebo sluzby, ktore su odlisne od konkurencie, pravdepodobne bude vas podnik rast spociatku pomalsie, pokial sa o vas zakaznici (trh) dozvedia. Na druhej strane, uplne novy produkt moze byt tou najlepsou cestou pre ziskanie vyhody volneho a nevyuziteho miesta na trhu.
   Pokial sa obavate zacat podnikat „od piky“, mozno budete uvazovat o kupe existujuceho podniku. Ak sa rozhodnete pre tuto formu, v kazdom pripade vyhladajte odbornu pomoc predtym, ako prijmete nejake rozhodnutie. Mozete vyuzit aj formu franchisingu – je to, ked si prenajmete meno a system podnikania, ktore uz funguje (napr. restauracie rychleho obcerstvenia). Dalsou moznostou, ktora je velmi casta, je studium podnikania, ktore uz funguje, jeho vylepsenie a vstup do konkurencie.
   Neexistuje stopercentna istota v podnikani a najcastejsou filozofiou pre minimalizaciu rizika v podnikani (nielen pre zacinajucich podnikatelov) je „doveruj, ale preveruj“. Obycajne je lepsie drzat sa toho, co viem, pri rozhodovani o tom, ako a v com zacnem podnikat. Rozmyslajte o majetku, ktory vam treba na podnikanie, a ci ho bude lahke predat v pripade nutnosti (ak sa rozhodnete ukoncit svoju cinnost). Ak sa zameriate na specializovanu oblast, mozete cakat dlhy cas, pokial najdete kupca. Moze sa stat, ze s predajom uzkoprofiloveho zariadenia budete cakat vecne. Ak sa este len rozhliadate, v com by ste podnikali, vsimajte si ako uspesnych, tak aj neuspesnych podnikatelov. Mozete sa vela naucit, ak sa dozviete, preco ich podnikanie nebolo uspesne.
   Azda najdolezitejsou radou je: piste si myslienky. Zapisovanie si idei vam pomoze utriedit si ich. Vec napisana na papieri vyzera inak, ako ta, ktoru nosite v hlave. Nemusite mat hned vypracovany uhladny podnikatelsky plan, na zaciatok stacia rukou pisane poznamky na obycajnom papieri. S pisomnou verziou sa lahsie obratite o pomoc k rodine alebo znamym. Ak sa rozhodnete vyuzit poradenstvo v konzultacnych firmach, s poznamkami vyzerate doveryhodnejsie, ako bez nich.
   Zakladny princip, ktory si musite uvedomit, je, ze ako zamestnanec ste zavisly na vasom zamestnavatelovi. Ked zacnete podnikat, ste zavisly len od vasich schopnosti.
   Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk. Blizsie informacie dostanete aj priamo v kancelarii CPK Brezno (v budove Slovenskej posty na rohu ulic Svermova a B. Nemcovej v Brezne) .

Alexander Botev, CPK Brezno

Liecive rastliny na Horehroni

Fytoterapia v Grecku a antickom Rime

   Stredoveka medicina a tym aj fytoterapia dokazuju, ze len vyspele civilizacie mohli rozvijat a povysit medicinu, mozeme povedat – v tom case na vedu. Cestne miesto v stredovekej medicine nesporne zaujali Greci, ktori vdaka silnej namornej flotile dovazali z Asyrie a Indie nielen vedomosti a prakticke skusenosti, ktore ovplyvnili grecku medicinu, ale aj mnozstvo novych liecivych rastlin.
   Najslavnejsim lekarom z tohto obdobia podla historikov bol Hippokrates (468 – 377 pred n. l.), ktory sa povazuje za otca mediciny a jeho nazory, hlavne v oblasti lekarskej etiky, su uznavane aj po 2500 rokoch. Podla Hippokrata, telesne funkcie zavisia od hlavnych prvkov – zem, voda, vzduch a ohen, ktore su v ludskom tele zastupene telesnymi stavami – krvou, hlienom, zltou a ciernou zlcou. Ak sa tieto nachadzaju v harmonickom pomere, clovek je zdravy, v opacnom pripade ochorie. Tato teoria o tzv. humoroch bola uznavana lekarmi po starocia. On sam pri svojich meditaciach uzival liecive rastliny, ktore spolu s potravinami rozdelil na horuce, studene, vlhke a suche. Dobre zdravie sa udrziavalo ich spravnou vyvazenostou aj s vydatnym cvicenim a pobytom na cerstvom vzduchu. Ked k tomu pridame este vplyv styroch rocnych obdobi a styroch druhov povah cloveka, ktore Greci povazovali za velmi dolezite, dostaneme pomerne komplikovany obraz o systeme liecenia v Grecku.
   Po Hippokratovi, okolo roku 70 n. l., pokracovatelom v jeho filozofii sa stal Dioscorides. Bol vojenskym lekarom a tiez osobnym lekarom cisara Antonia a Kleopatry, napisal dielo De Materia medica, ktore poskytuje navod na liecenie cloveka prirodnymi prostriedkami, teda aj bylinkami. Toto dielo bolo vseobecne uznavane aj po 1500 rokoch a niekolkokrat vydane. Prvy jeho zachovany ilustrovany herbar je z roku 512 n. l., ktory sa pouzival az do 17. storocia. Obsahuje asi 600 „liecivych stromov“, ktore rozdelil na „korene, byliny a pozemne stromy“. Najznamejsimi bylinkami v tom obdobi boli dumbier, bazalka, cesnak, yzop, materina duska, pupava, lopuch, kasia senova, cemerica, fialka, petrzlen, rebarbora, fenikel, jablcnik, pecenovnik, granatovnik, plucnik lekarsky a ine. Medzi propagatorov rastlinnej liecby v Grecku este patrili Anaxagoras a Aristoteles.
   Grecke lekarske teorie prenikli okolo roku 100 pred n. l. aj do antickeho Rima. Najznamejsim rimskym lekarom z 2. storocia n. l. bol Galenus, ktory svoju lekarsku karieru zacal v skole pre gladiatorov a neskor sa stal dvornym lekarom Marca Aurelia. Liecive rastliny opisal v 11 knihach, kde ich rozdelil podla ucinkov do skupin. Teorie Galena este dnes dominuju v medicine islamskeho sveta a v Indii. Jeho opisy rastlin, ako napr. „horuca tretieho stupna“ alebo „studena druheho stupna“ sa pouzivali az do 18. storocia. Este dnes sa jeho meno pouziva vo farmacii na oznacenie rozlicnych liekovych foriem nepripravenych chemickou cestou (galenika).
   Po pade antickeho Rima sa centrum klasickej ucenosti a tym aj fytoterapie premiestnilo na vychod do arabskeho sveta. Diela antickych lekarov pouzivala arabska medicina ako zaklad svojho ucenia. Najslavnejsi z nich bol Avicenna (980 – 1037 n. l.), ktory prepracoval ucenie Galena a spolu so zachovanymi egyptskymi poznatkami ho siril po celom arabskom svete. Tato zmes myslienok o rastlinach, praxi a tradiciach sa dostala spat do Europy pri arabskych vojenskych vpadoch, kde sa jeho knihy stali zakladom ucenia na lekarskych fakultach. Arabi boli znami v celom svete aj exotickymi koreninami, bez ktorych si neviem predstavit ziadnu modernu kuchynu na svete.
   Uz v tom case Arabi poznali a opisali viac ako 1000 druhov liecivych rastlin. Co my na to, moderni ludia, v case pocitacov?

(Pokracovanie nabuduce)

„baca Sperka“


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT