Riaditel technickych sluzieb o problemoch s odvozom snehu

„Do Hrona sa sneh sypat nesmie“

   Zima nie a nie skoncit! Povzdychne si nejeden z nas. Zimna sezona plna snehu a silnych mrazov tazke bremeno nalozila najma na plecia cestarov a tych, ktori maju na starosti miestne komunikacie. V meste su to Technicke sluzby mesta Brezno, ktorych riaditel Ing. Tomas Gabon nam tentoraz priblizil problemy s odpratavanim snehu:
   „Pocas celej zimnej sezony 2004 - 2005 napadlo na uzemi mesta spolu 140 cm snehu. Clovek by si povedal, ze je to na jednu sezonu aj na slovenske pomery slusna davka. Od 25. novembra 2005 len do 31. decembra  2005 napadlo 149 cm snehu! Nielen, ze to bolo viac ako celu predoslu sezonu (do aprila 2005), napadlo to vlastne na trikrat, navyse vzapati na to prsalo a mrzlo,“ bilancuje Ing. Tomas Gabon.
   Na niektorych uliciach uz boli po bokoch take kopy snehu, ze dalsie pridely snehu by uz nebolo kde pluhovat. Preto museli zacat s odvazanim snehu: „Islo hlavne o ulice: Moyzesova, Vranskeho, Skolska a o ulice za mestskym domom kultury: Bottova, Jesenskeho, Hviezdoslavova, Jilemnickeho. Odvoz snehu sme robili preto, aby po pripadnom dalsom snezeni sme mali kde pluhovat. Preto sme vozili sneh len z jednej
strany ulice, prave z tej, kde viac svieti slnko. Mnoho
obyvatelov vsak pripomienkuje, ze by sme mali odvazat z tej strany, kde slnko nesvieti, lebo tam sneh zostava dlhsie. My ale kvoli zabezpeceniu zjazdnosti miestnych komunikacii vozime ten sneh, ktory sa cez den, ked nan svieti slnko, topi a hned po zapade slnka zamrza na ceste, cim komplikuje bezpecnost premavky a ohrozuje chodcov. Odvoz vsetkeho snehu (po oboch stranach) by bol nielen financne, ale aj casovo narocny.“
   Este pred oslobodenim tychto ulic opakovane vyvazali sneh z autobusovej stanice a Kuzmanyho ulice. Od 3. februara zacali s odvozom snehu z namestia, kde sa zdrzali dlhsie. Najprv odvazali spinavy sneh od ciest a potom z celej „platne“ od zvonice po info-pavilon. „Pre informaciu este treba uviest, ze rekonstruovanu cast namestia, kde je nova dlazba, nesmieme solit a odvoz snehu musime robit opatrne, aby sme ocelovymi radlicami neposkodili dlazbu. Z tohto dovodu sme na tejto casti nemohli ani odstranit lad,“ dodal Ing. T. Gabon.
   Ako uviedol na zaver, miesta, na ktore vyvazaju sneh, nemozu stanovovat lubovolne. Musia byt odsuhlasene odborom zivotneho prostredia. Do Hrona sa sneh sypat nesmie.

(r)

Predstavujeme drzitelov oceneni:

Cena primatora mesta Brezno
Stefan Horsky
   „Dodo“, ako ho familiarne volaju vsetci jeho priatelia. Jeho meno sa spaja s hudbou v tomto regione nie celkom preferovanou. Ucarovala mu dychovka. Medzi jej clenov prisiel v roku 1970 a od roku 1990 obetavo vykonava funkciu predsedu spolku Dychovy orchester mesta Brezno. Organizacne pripravuje a sam sa priamo podiela na uspesnom priebehu mnohych zahranicnych vystupeni, sutazi ci festivalov. Od roku 1985 je umeleckym veducim dychovej hudby Mostarenka, ktora pod jeho vedenim robi dobre meno Breznu a Slovensku v kulturno-spolocenskom diani a siri kulturne hodnoty, radost a zabavu na Horehroni, ale aj v inych malebnych mestach Slovenska.
   Stefan Horsky dychovej hudbe venoval cele svoje srdce. Tuto lasku pretavil do niekolkych vlastnych skladieb. Z nich citit radost zo zivota a uctu k ludom tohto regionu. Z uspechov, o ktore sa velkou mierou zasluzil, alebo ktore dosiahol, spomenieme aspon tie najvyznamnejsie: druhe miesto na Celoslovenskej sutazi malych dychovych hudieb v Lednickych Rovniach, diplom za rozvoj dychovej hudby v okresoch Banska Bystrica a Brezno od Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska, pocta generalneho riaditela Narodneho osvetoveho centra, ocenenie za dlhorocnu obetavu pracu pre dychovu hudbu a aktivnu pomoc pri zvysovani jej umeleckej urovne, reprezentovanie mesta na partnerskych zajazdoch v zahranici: Bekescaba v Madarsku, Novy Bydzov v Cechach, Meudon vo Francuzsku ci Ciechanow v Polsku.

Cena mesta Brezno
Folklorny subor Mostar
   Ak by sme chceli spomenut vsetkych, ktori malou ci vacsou mierou prispeli k uspechu a kvalite tohto folklorneho suboru, mohlo by sa stat, ze by sme na niekoho zabudli. A to si nikto z nich nezasluzi ...
   Kolektiv v roku 2005 oslavil polstorocie svojej existencie.
V povojnovom euforickom obdobi zalozila skupina mladych zamestnancov vtedajsieho narodneho podniku Mostaren Brezno folklornu skupinu, ktora do historie vstupila pod neoficialnym nazvom Katrencikovci. Neskor, 15. jula 1955 bol pri zavodnom vybore ROH zalozeny subor piesni a tancov Horehron, ktory neskor premenovali na folklorny subor Mostar. Subor vystupoval na mnohych predstaveniach a festivaloch. Nechybal v Straznici ci vo Vychodnej. V roku 1966 bol Mostar prizvany do jedneho z desiatich filmov z cyklu Zem spieva, ktory mapoval folklorne prejavy v roznych kutoch Slovenska. Tvorba sa orientovala predovsetkym na vyskum, spracovavanie a interpretaciu tancov, piesni a ludovych zvykov regionu Horehronie a Cierny Balog. V repertoari mal vysoko stylizovane programove cisla ako Zbojnicka veselica, Vychodoslovensky capas a karicka ci Podpolianska veselica. Do programovej struktury boli postupne zapracovane solove spevacke a instrumentalne vstupy.
   Folklorny subor Mostar je vnimany ako typicky predstavitel horehronskeho folkloru a reprezentant ludi tohto regionu.
V suvislosti s Mostarom nemozno nespomenut cin, ktory dokazal spolupatricnost byvalych clenov k velkej rodine „mostarencov“. V roku 2003 sa vytvorila sekcia s nazvom Senior - Mostar. A ked hovorime o rodine, myslime to naozaj doslovne. Ved sa tu stretavaju rodicia, ich deti a dokonca ich vnukovia. Tri generacie ludi, tri generacie osudov, uspechov a radosti z pohybu.
   Ocenenie prevzala statutarna zastupkyna folklorneho suboru Mostar Stela Ihringova.

(ip)

Valentin, Valentin ...

   Strnasty februar si uz stari Rimania zvolili na oslavu dvoch bozstiev, vladkyne nad svadbami Juno a ochrancu manzelstva a rodiny Luperca. V obdobi, ked uz bolo zrejme, ze vlada zimy co nevidiet skonci, slavili Rimania bujne a vesele luperkalie.  
   Svaty Valentin, krestansky mucenik, prisiel az neskor. Liecil a doslova branil hroznej nepriatelke zamilovanych - vojne. Zil v Rime za vlady cisara Claudia II., ktory sa vraj rozhodol zrusit manzelstvo, pretoze zenati vojaci neradi opustali svoje rodiny a nebojovali podla predstav vrchnosti. Valentin dvojice tajne sobasil, preto ho dali pod dozor prefekta Astoriusa. Ten mal krasnu, zial, nevidomu dceru a poziadal Valentina, aby sa ju pokusil vyliecit modlitbami. Valentin sa do dievcata zalubil a vymodlil jej zrak. Napriek tomu trestu neusiel a 14. februara 269 ho popravili.
   Oslava Valentina nie je neznama ani na Slovensku. Zalubene versiky so srdieckami si posielali na pohladniciach aj nase prababicky zasluhou americkej manzelky prveho prezidenta Ceskoslovenska T. G. Masaryka, ktora rozsirila valentinsky kult po celom byvalom Ceskoslovensku.
   K sviatku zalubenych sa viaze mnozstvo povier. Jedna z nich hovori, ze vyvolenym muzom pre slobodne devy bude ten, koho prveho uvidi rano 14. februara cez okno, alebo stretne na ulici. K 14. februaru sa viaze aj mnozstvo pranostik: Valentin zeni vtacence, ktore oberaju sisky z borovice. Na svateho Valentina zamrzne aj koleso z mlyna. Na svateho Valentina zima silit sa zacina. Ak sa na Valentina napiju vtaky z kolaji, na Jozefa (19. marca) sa napije vol. Valent zeni vtacence, Matej (24. februara) im rozdava pistalky. Ked na Valentina zima nohy chladi, potom i na Jozefa sa este v krpcoch chodi. Ak je na Valentina mraz, schovaj sane, chystaj voz. Na svateho Valentina dazde, mrazy sa vratia este. Ak Valentin nepoleje, na jar mas uz viac nadeje. Ak je na Valentina vela hviezd na oblohe, pride neskora jar. Ked Valentin pusti, potom kazdy svaty pusti.

(jp)