Aj takuto podobu mali uplynule velkonocne sviatky. Clenovia bratislavskeho folklorneho suboru Devin ich prezivali v okoli Brezna, kde v potoku okupali dievcence.

Foto: Peter Bercik

Z rokovania mestskeho zastupitelstva

Z dvoch skol vznikne jeden subjekt

   Schvalovanie zaverecneho uctu, s tym suvisiace zhodnotenie cinnosti a hospodarenia prispevkovych, rozpoctovych organizacii a obchodnych spolocnosti, ktorych je mesto 100-percentnym spolocnikom, boli nosnymi bodmi bohateho programu rokovania poslancov mestskeho zastupitelstva v utorok 11. aprila.

Doplnili vseobecne zavazne nariadenie
   Zmena legislativy si vyziadala doplnit povodne znenie vseobecne zavazneho nariadenia o stati, parkovani, odtahovani motorovych vozidiel, odstranovani starych vozidiel a vyhradenom parkovani na uzemi mesta. Material s kratkou dovodovou spravou poslanci s jednou pripomienkou odsuhlasili.

Racionalizacia siete skol
   V suvislosti s analyzou hospodarenia skolskych rozpoctovych organizacii mesta v roku 2005 boli predlozene navrhy na racionalizaciu siete skol a skolskych zariadeni. Analyza totiz poukazala na ekonomicke rozdiely medzi jednotlivymi subjektami. Poslanci po dlhej diskusii suhlasili so zrusenim elokovaneho pracoviska Materska skola Bastova 11 k 30. junu vzhladom na vysoke prevadzkove naklady a nizku naplnenost triedy. Zastupkyna primatora na septembrovom zasadnuti predlozi projekt vyuzitia tohto objektu. V suvislosti s racionalizaciou siete skol, vzhladom na demograficky vyvoj a z ekonomickych dovodov schvalili aj navrh na vyradenie zo siete skol a skolskych zariadeni vydajnej skolskej kuchyne pri zariadeni skolskeho stravovania pri Zakladnej skole s materskou skolou na Pionierskej 2 s miestom prevadzkovania na Bastovej 11. Po rozprave a stanoviskach riaditelov skol mestske zastupitelstvo schvalilo vsetky dovody a rozhodlo s ucinnostou od 1. septembra 2007 upravit skolsku siet tak, ze sa zrusi Zakladna skola s materskou skolou na Pionierskej 4 a Zakladna skola Karola Raposa na Skolskej 5 a vytvori sa Zakladna skola s materskou skolou Karola Raposa Pionierska 4. Pracovno-pravne vztahy pracovnikov a ziaci obidvoch skol prejdu do noveho subjektu. Z predchadzajuceho bodu vyplynulo vyradenie vydajnej skolskej kuchyne pri zariadeni skolskeho stravovania pri Zakladnej skole s materskou skolou Pionierska 2 s miestom prevadzkovania Skolska 5.

Prispevkove organizacie dobre hospodarili
   Po prerokovani sprav o cinnosti a plneni rozpoctu vynosov a nakladov prispevkovych organizacii mesta poslanci mohli konstatovat, ze Technicke sluzby mesta Brezna hospodarili s kladnym hospodarskym vysledkom, Mestsky sportovy klub Brezno s prebytkom a pre Mestske kulturne stredisko Brezno bol rok 2005 vysoko plodnym z hladiska cinnosti a vyhodnym po stranke zmien vo financovani. Riaditelom vsetkych troch prispevkovych organizacii ulozili vypracovat navrh zmeny tvorby a cerpania fondu reprodukcie na rok 2006.

Osada Hlavina
   Po kolaudacii objektu - priblizne do 30. aprila - by sa prvi obyvatelia mohli do osady Hlavina stahovat v druhej polovici maja. Podla schvaleneho uznesenia osada bude obsadzovana v prvom rade tymi obcanmi, ktori dlhuju na najomnom, a to v poradi: ktori uzivaju byty v stavbach, ktore ma mesto prvorady zaujem predat a ktore nie je v zaujme mesta predat uz s existujucimi najomnymi vztahmi; ktori sa bez vlastneho pricinenia dostali do situacie, ked nemaju kde byvat, resp. byvaju v nevyhovujucich a na asanaciu nevyhnutnych stavbach, ale nie pripady, ked si svoje obydlia zdevastovali sami; ktori byvaju v bytoch, v bytovych domoch a sustavne narusuju domovy poriadok na ukor ostatnych najomcov.

Zaverecny ucet mesta
   za rok 2005 spolu s obidvoma podbodmi bez pripomienok schvalili tak, ako to uviedla aj hlavna kontrolorka mesta vo svojom stanovisku: „Zaverecny ucet mesta Brezna za rok 2005 je spracovany v sulade s prislusnymi ustanoveniami a obsahuje vsetky predpisane nalezitosti.“ Mesto v roku 2005 hospodarilo s prebytkom 49 470 950 korun, ktory mestske zastupitelstvo rozhodlo rozdelit: 180 tisic korun do socialneho fondu a zvysok do rezervneho fondu. Uznesenim poslanci rozhodli o pouziti tohto rezervneho fondu: vyse 38 milionov korun na dostavbu a stavebne upravy zimneho stadiona, 2 miliony korun na riesenie zosuvu svahu na Bastovej ulici, 1,8 miliona na rekonstrukciu velkej saly hotela Dumbier, 1 milion na vystavbu vodojemu a legalizaciu vodnych zdrojov, 700 tisic na nakup auta pre MSK, na kapitalove transfery pre technicke sluzby (rekonstrukcia ciest, detskych ihrisk, verejnych zachodov). Poslanci rozhodli aj o tvorbe a pouziti fondu rozvoja byvania, kde je zaciatocny stav 2,2 miliona korun, z toho bude 357 tisic korun pouzitych na rekonstrukciu elektroinstalacie bytov na Fucikovej ulici, asi 1 milion korun je planovanych na projektovu dokumentaciu na prestavbu byvaleho zdravotnickeho internatu na Ulici Frana Krala na byty a zvysok ostava ako necerpany.

Tretia zmena rozpoctu

   v suvislosti so schvalenim zaverecneho uctu a prerozdelenia vysledku hospodarenia za rok 2005 a nevyhnutnych potrieb upravy rozpoctu po prehodnoteni prijmov. Objem prijmov a vydavkov ostava zachovany - 312 milionov korun, vysledok hospodarenia je asi milion korun prebytok. Ide o prvu velku zmenu rozpoctu.

Hospodarenie obchodnych spolocnosti

   Hotel Dumbier Brezno, s. r. o., hospodaril so ziskom 269 tisic korun, Lesy mesta Brezno, s. r. o., s hospodarskym vysledkom 97 tisic korun. Spravu o hospodareni Bypos, s. r. o., Brezno poslanci zobrali na vedomie. Kedze vytvorenim spolocnosti Dalkia Brezno Bypos stratil hlavny predmet svojej cinnosti - tepelne hospodarstvo, poslanci rozhodli o vyhlaseni vstupu tejto spolocnosti do likvidacie k 30. aprilu. Schvalili odmenu likvidatora s tym, ze majetok mesta, ktory doteraz Bypos spravoval, prejde do spravy oddelenia spravy majetku mesta.

Pre volby do NR SR,

   ktore budu 17. juna, vznikne v meste dvadsatjeden okrskov. Informaciu o zozname ulic a okrskov poslanci zobrali na vedomie.

V bode Rozne

   poslanci schvalili navrh na zmenu v zlozeni komisii pre cestovny ruch a pre sport a rekreaciu. Na vedomie zobrali: informaciu riaditela MSK o pripravovanom zluceni mestskeho futbaloveho oddielu s futbalovym oddielom ZP, a. s., Podbrezova; ziadost najomcov garazi na Sladkovicovej ulici, aby sa predavali verejno-obchodnou sutazou; staznost obyvatelov Prednych Halan na neznesitelnu situaciu v susediacom obytnom dome c. 10.

(r

Rozhovor s plastickym chirurgom MUDr. Vladimirom Pikulom

Vraska sem, vraska tam, ale bojim sa injekcie

   Pekne plne prsia, tvar bez vrasok, maly nostek, zaobleny pevny zadok, stihle nohy. Pre niektore sen, pre ine skutocnost. Ak priroda a geny boli nemilosrdne, skalpel v rukach sikovneho plastickeho chirurga dokaze zazraky. Sem pridat, tu odobrat a dielo je hotove. Je to naozaj take jednoduche? Odpoved sme hladali u plastickeho chirurga MUDr. Vladimira Pikulu z banskobystrickeho Novamedu. A preco prave u neho? Citajte a dozviete sa viac.

 Plasticka chirurgia je v sucasnosti velmi zaujimava tema, pretoze skraslovanie teraz leti. Co pre vas znamena plasticka chirurgia?
   - Po skonceni skoly som chcel byt internista. Otec mal konexie, a tak mi vybavoval, aby ma vzali na interne. Riaditel bystrickej nemocnice povedal, ze v ziadnom pripade. Ak ma vezme, jedine za chirurga. Hoci nerad, ale isiel som na chirurgiu, za co riaditelovi doteraz dakujem. Po prvej atestacii z chirurgie sa v spitali zacalo hovorit o plastickej chirurgii, a tak ma nahovorili na plastiku. Riaditel mi povedal, ked chirurg, tak velky chirurg, ale aj tak som sa dal na to.

Kolko rokov robite plasticku chirurgiu?
   - Dvadsatstyri rokov. V nemocnici som dvadsat rokov robil ordinara pre ruku, moja domena bola chirurgia ruky, ale ked som robil zastupcu primara, robil som vsetko zle, co nechcel robit primar a co nemohol dat mladym. Plasticka chirurgia nie je len esteticka chirurgia, ta z nej tvori len desat percent, ale aj rekonstrukcna, ktora riesi pourazove stavy a rozne vyvojove chyby.

Dnes maju prim skraslovacie operacie. O co je najvacsi zaujem?
   - O prsniky - zvacsit, upravit, zmensit, dalej je to liposukcia, ovisnute brucha, viecka, muzi si tiez obcas daju nieco urobit, u deti su to usi.

Bujne poprsie je magnetom pre muzske oci, vstupenkou do sveta soubiznisu a niektorym zenam priamoumerne s jeho velkostou rastie aj sebavedomie. Ake najvacsie prsia ste robili?
   - Baba si dala najskor urobit 200-gramove a potom si ich dala zvacsit na 350-gramove, su to asi patky. Je to pomerne draha operacia, pretoze len material na operaciu stoji 25 tisic korun. Silikonove implantaty su lacnejsie alebo drahsie, podla toho, ci su okruhle, jeden asi 12 tisic, alebo tvarovane, ten je o 5 tisicok drahsi. Vyrobca dava na ne dozivotnu zaruku.

Ked ma zena silikony, moze lietat lietadlom, byt tehotna, dojcit?
   - Ak chceme cestovat rychlo, lietat musime, ak su deti, musime ich aj krmit. Nema to nic spolocne so silikonovymi prsiami. Implantat sa dava pod sval, vobec nepride do styku so zlazou. Silikon je latka, ktora sa pouziva vsade, aj v potravinarskom priemysle, konzumujeme ju, ani o tom nevieme.

Predstavte si, ze pride za vami pacient, ktory trva na tom, aby ste mu vy povedali, co by bolo dobre na nom „opravit“. Ako sa zachovate?
   - V ziadnom pripade nemozem nikomu nic odporucit. Hlavne co sa tyka estetiky. Pacient sam musi prist za mnou s tym, ze vie, co chce. Spytam sa ho, co od zakroku ocakava a poviem mu: Toto sa da, toto sa neda urobit. Ludia byvaju niekedy velmi neprijemni...

Co tym myslite? Mate konkretne skusenosti?
   - Mal som pacientku na liposukcii, zaplatila 1600 korun za navleky - bandaz, ktoru si po troch dnoch dala dole a okupala sa vo vani s horucou vodou. Prisla, ze vsetko, co sme jej odsali, ma tvrde. Bodaj by nie, ked navleky mala nosit styri tyzdne. Odisla nestastna, ze co teraz. No nic, len namiesto styroch tyzdnov musi cakat styri mesiace, kym sa to vstrebe. Keby bola vydrzala, mohla si usetrit zbytocne starosti. Bolo by dobre, ked sa zena rozhodne ist na esteticku operaciu, keby prisla aj s partnerom. Pred kazdou platenou operaciou treba vysvetlit vsetky rizika a mozne komplikacie. Kazdy k nam prichadza s ocakavanim – budem mat pekne prsia a zrazu dostane tolko papierov. Je to jednoduche, ale pacienti nepocuvaju. Najskor im dam vsetko precitat, umoznim pytat sa a poviem im, ze hocikedy, ak to nebude po polnoci, zavolajte.

Nielen zeny podstupuju esteticke operacie. Dobrovolne pod skalpel idu uz aj muzi. Co si davaju korigovat?
   - Chodia na vrasky, viecka, nos, usi, liposukciu, zmensit prsniky, riesit plesatost. To je velmi problematicka vec, pretoze po osadeni vlasov zostavaju jazvy.  Ked nasadim vlasy, ktore vydrzia navzdy a plesatost postupuje dalej, nevyzera to velmi esteticky. Teraz je moda oholit si hlavu a potom vidiet jazvy. Ak sadit vlasy, tak tym, u ktorych plesatost nepostupuje. Moze ostat ako Lenin. Odkial potom vziat a neukradnut?

Keby ste si mali nieco na sebe plasticky upravit, co by to bolo?
   - Co ja viem. Baby ma nahovaraju na viecka. Poviem si, ze mi to nevadi, jedna vraska sem, druha tam, ale ked su velke viecka, oci vecer bolia, su unavene. Lenze bojim sa injekcie, takze asi to skonci pri tom.

Na zaver o vas prezradim, ze nas rozhovor nebol nahodny, pretoze s Breznom vas cosi spaja.
   - Do Brezna sme sa pristahovali v roku 1964 a do stvrteho rocnika som zacal chodit uz tu. O desat rokov som odisiel do Bratislavy na vysoku a do Brezna som sa uz nevratil. Otec robil roky riaditela Mostarne Brezno, tu som si nasiel frajerku, ktora mi uz zostala nacisto-nacisto. Taktiez sa sem pristahovala, tu sme sa spoznali, chodili sme do jednej skoly, mal som patnast, ona trinast, a tato laska vydrzala dodnes.

Maria Sajgalikova