Margita Pepichova, dochodkyna, Cierny Balog:
- Zatial som do ziadnej zbierky neprispela, ale keby pomoc isla do spravnych ruk, tak by som pomohla. Podporila by som ich, preco nie? Takymto ludom treba pomoct, ved kolkokrat sme aj my v nudzi. Pomoc cloveku dobre padne.

Zelmira Filipova, dochodkyna, Brezno:
- Treba pomahat, aj sama rada pomozem „esemeskou“ ci peniazmi. Akcie, ktore robi Cerveny kriz, nezvyknu zlyhat. Horsie to bolo s alvegom v Tatrach. Uznavam to, pretoze nikto nikdy nevie, do akej situacie sa dostane. Takym ludom rozhodne treba pomoct.

Anna Miskovkinova, dochodkyna, Brezno:
- Myslim si, ze takymto ludom treba pomoct, pretoze sa nachadzaju v situacii, kde si niektori ozaj nemozu pomoct zo svojich prostriedkov. Zbierky nie su na skodu, pomozu ludom v nudzi. Zatial som sa na niecom takom nezucastnila, akurat kazdorocne prispievam v akcii na boj proti rakovine alebo nejakou „esemeskou“.

Elena Turcinova, dochodkyna, Helpa:
- Asi pred troma rokmi, ked boli povodne na vychodnom Slovensku, nasi clenovia Cerveneho kriza v Helpe vyzbierali 15 400 korun. Velmi nas mrzi, ze okresny vybor nam nepovedal ani jedno „dakujem“. Zbierky schvalujem, ludom treba pomoct. Ved niekedy to moze prist aj na nas, ked aj nie povodne, ale nejaka ina katastrofa.

Maria Stancikova, dochodkyna, Brezno:
- Ludom postihnutym povodnami treba pomoct, lebo je nieco hrozne, ked vsetko zatopi. Videla som zabery v televizii, hroza. Rada pomozem, viem, ako im je. Uz som neraz prispela do zbierky na pomoc detom postihnutym rakovinou, ked som si kupila obrazky. Nie som si vsak ista, ci to skutocne islo na ten ucel.

Elena Zaplatilkova, dochodkyna, Brezno:
- Zbierky su dobra vec, postihnutym treba pomahat, no neverim, ze sa peniaze vzdy dostanu do spravnych ruk. Ale ked v meste stretnem ludi s urnou, vzdy im prispejem, napr. na detsku onkologiu ci pocas Dna narcisov, pomohla som uz aj oblecenim.

(ng, ma)

O  pozorovateloch

   Obhospodarovanie lesov a spracovanie kalamity na Slovensku, alebo ak chceme trebars na Horehroni, su temy, ktore v poslednom case casto rezonuju v spolocnosti. A kedze u nas je zvykom, ze vsetci sme odbornikmi na vsetko, kazdy sype z rukava zarucene navody. „Kalamitu treba ponechat v lese! Lesnici chcu drevo kvoli peniazom, o nic ine im nejde! Zacnime sem privazat turistov, nech sa pozru na nase vetrom znicene lesy! Priroda sa so vsetkym vysporiada!“. Argumenty hodne odbornikov - milovnikov prirody.
   Skoda, ze nedokazem vyvolavat duchov mrtvych predkov. Ak by som vedel, opytal by som sa nasho rodaka Jozefa D. Matejovie (nestora slovenskeho lesnictva) na jeho nazor. Oslovil by som vsetkych tych lesnikov, ktori tvorili dejiny  lesnictva. Mozno by mi vysvetlili, preco pestovali les, preco ho obhospodarovali a zveladovali. Preco sa ho snazili udrzat zdravy, preco bojovali proti skodcom, ktori ho napadali. A hlavne, preco pomahali prirode, ked ta sa so vsetkym dokaze vysporiadat.
   Takze dnes tu aj vdaka tymto „tvrdohlavcom“ mame les. Co s nim? Stav, ktory dosiahli, sa nam nepaci. To ich dvestorocne - osuchane uz nie je moderne. Treba zaexperimentovat, dat do toho nieco nove - svetove. Naco dvihat pracne peniaze zo zeme, ked nam ich budu nosit turisti v kufrikoch. Naco sa pysit zdravym, ked katastroficke je zaujimavejsie. Naco pocuvat slova „zivotaskuseneho starca“, ked retorika mutujuceho tinedzera je taka farebna.
   Zahodme dvesto rokov stare ucebnice lesnictva. Zacnime odznova. Casovy interval samoznicenia a obnovy lesa nie je rozhodujuci. Experiment je experiment. My mame cas, nase deti maju cas, nase vnucata maju cas, nase pravnucata  budu mat cas....   
   Priroda, snaz sa. Uz je to len na tebe. Samoreguluj ... a pokial mozno aj ludsku hlupost.
   My nic - my muzikanti... ( pardon pozorovatelia).

Peter Morong

 V usiach „stople“, v tele peercing

   Ked ich stretnete, zacnete uvazovat. Je to recesia, rebelanstvo ci dobrovolna dekadencia? Clovek si zvykne na vselico. Mladez odjakziva oblubuje experimentovanie. Skusa vsetko nove, modne, atraktivne, adrenalinove. Ale aj moda ma mat svoju mieru. No, posudte! Na hlave troni dvojfarebny gelovy vlasovy „vybuch“. Od hlavy po paty vsade napichany peercing: nad okom, pod okom, na nose, v nose, na perach, na brade, na jazyku a o dalsich „prespikovanych“ castiach tela radsej pomlcim. Usi su osobitne nabite kovovymi „kruzkami“. Na krku visi strieborna alebo zlata retaz s roznymi priveskami: srdce, hviezda, velky kriz, lebka, ziletka, atd. Bunda a rifle (jeansy) obite kovovymi „cvokmi“ su vizitkou kastovania sa podla vyznavania hudobneho stylu, sportoveho idolu, spevackej hviezdy ci zivotnej filozofie. Telo je dozdobene nalepkami - tetovackami. A vrcholom celeho extra zjavu ako ceresnicka na torte je bonus: z usi vyliezaju „stople“ - sluchadla z volkmena. Doma, na ulici ci v skole znie im do usi ich oblubena hudba, ktora takto sustavne poskodzuje jemny vnutorny sluchovy ustroj - bubienok. Pocuvanie hudby je sice prijemny relax, ale bola by skoda predcasne si poskodit sluch skor, nez ho dokona vek a cas. A tiez je fakt, ze sluch sluzi cloveku na to, aby bol vcas varovany pred nebezpecenstvom, ktore na neho ciha zovsadial. Nestaci len vidiet, treba aj pocut. Treba mat „oci aj vzadu“, lebo clovek so „stoplami“ v usiach je vystaveny vacsiemu riziku ohrozenia zdravia, ba aj zivota, len co vyjde z domu na ulicu, na cestu, medzi ludi ...

Ing. Irena Helcova

My mame dobre skusenosti

   Snad reakciou na kriticky clanok o pocinani straznej sluzby v breznianskom hypermarkete je list vdacnych zakaznikov, manzelov Petrikovcov z Brezna:

   „Vazeni citatelia. Dovolte, aby sme sa s vami podelili o prijemne zazitky, ktore ako starsi manzelsky par mame z nakupov v hypermarkete. Chceme sa mu podakovat za kvalitne sluzby, pestrost tovaru, mily personal, pocnuc od vludnych pokladniciek po kompletne vedenie. Myslime si, ze si zasluzia aj pochvalu. My tam radi nakupujeme a ak nadalej zostane zo strany personalu k nam mily pristup, mienime byt v buducnosti jeho zakaznikmi.
   Nam sa tam vzdy dostane pozornosti. Dobre nam poradili napriklad s nakupom kuchyne, aj tovar nam vymenili promptne a bez vsetkeho. Ochranna sluzba je tiez v poriadku. A pri vchode nam uz aj na pozdrav podali ruku. Nezbadali sme tam naladovost a nevrazivost. Aj na informacii nam vzdy daruju mily usmev. V obchode je cisto, dobry vzduch a aj akcie su vhodne volene. Na parkovisku najdeme vzdy miesto a je dostatok vozikov. Pri pokladniach sme este nikdy nemuseli dlho cakat. Skratka, vsetko je optimalne. Nejako sa tam pri nakupoch uvolnime zo svojich stresov a prinasame si vzdy domov zazitok z nakupu.
   Jedine, co mozeme snad vsetkym pracovnikom vytknut, je ze su az prilis mili k zakaznikom a my mame niekedy vycitky, ako sa im za mile slovo ci usmev alebo poradenstvo odvdacit. Ale aj na to mame uz recept. Pri najblizsom nakupe ich potesime jarnou kytickou kvetov alebo krasnym cervenym klincekom.“

Aj ked pocas dna, predsa v hmle

   Prisiel cas bilancovania, aj ZO Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska c. 70 Brezno podla planu ustrednej rady UNSS v marci pripravila vyrocnu clensku schodzu, na ktorej zhodnotili svoju cinnost za rok 2005. Schvalili spravu o hospodareni v roku 2005, plan prace a rozpocet na rok 2006. Riesili problemy zrakovo postihnutych v okrese, uskutocnili volby do vykonnych organov ZO UNSS. Za predsedu ZO UNSS opat zvolili nevidiaceho Alda Daxnera, ktory bol zaroven delegovany na krajske zhromazdenie. Rokovanie TZP sa nieslo v duchu: Zijeme medzi vami, nepotrebujeme lutost, ale pomoc pri vytvarani podmienok na ulahcenie zivota zrakovo postihnutych.
    Nase zhromazdenie by sa nemohlo uskutocnit bez pomoci a podpory dobrych a chapajucich spoluobcanov. Mrzelo nas len, ze nase pozvanie neprijali zastupcovia nasho mesta, s ktorymi sme chceli prerokovat mnohe dolezite problemy. Nakoniec sa nam dovolte podakovat vsetkym, ktori akoukolvek nezistnou pomocou pomahate zdravotne postihnutym prekonavat nesmierne tazky zivotny osud. Verime, ze v buducnosti najdeme moznosti spolupracovat s vami zdravou spolupracou a dokazeme v nasom okrese zrusit vsetky fyzicke a psychicke bariery medzi nami. Este raz podakovanie s uctou vam vsetkym.

Aldo Daxner,predseda ZO UNSS