19. APRIL 2006 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Workshop: Etika v praci vychovneho poradcu a koordinatora prevencie       

     Riaditelka Pedagogicko - psychologickej poradne v Brezne PhDr. Olga Jorcikova prvy aprilovy stvrtok zorganizovala workshop pre vychovnych poradcov a koordinatorov prevencie zakladnych skol a specialnych zakladnych skol okresu. Lektorkou bola Ing. Helena Cierna, PhD., ktora posobi na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je autorkou mnohych odbornych publikacii, spoluriesitelkou viacerych vyskumnych programov, lektorkou Centra celozivotneho vzdelavania dospelych. Je clenkou Asociacie pre trening a rozvoj manazmentu v SR. V rokoch 1999 - 2001 bola riesitelkou vyskumnej ulohy: Manazment kvality vzdelavania.

   Temou workshopu bola etika v praci vychovneho poradcu a koordinatora prevencie. Etika je teoriou moralky a mravnosti. Skuma vztahy ludi k inym ludom, k spolocnosti, k sebe samemu. Zaroven poskytuje prakticke navody na spravanie a konanie ludi. Etika odraza to, co je, ale z pohladu toho, co by malo byt v ludskom spravani a konani. Je teoreticky povolana riesit tie prakticke moralne problemy, ktore sa vynaraju pred clovekom v zivote.
   Cielom workshopu bolo, aby ucastnici ziskali informacie z oblasti etiky, znalosti o moznostiach aplikacie etiky do prace vychovneho poradcu a koordinatora prevencie, osvojili si vyuzivanie etiky v oblasti skolskeho manazmentu, riadeni ludskych zdrojov, aby boli schopni identifikovat eticky zlozite situacie a hodnotovo dilemove situacie v skolach a riesit ich.
Ucastnici workshopu sa oboznamili so zasadami rozhodovacich procesov etickeho charakteru (pracovat s premyslenymi a dolozenymi argumentmi; testovat argumenty na paralelnych pripadoch; respektovat a snazit sa porozumiet argumentom kolegov, ziakov, rodicov; jasne vymedzit body, v ktorych nie je mozny kompromis), s modelom moralneho rozhodnutia v praci vychovneho poradcu a koordinatora prevencie (ake su fakty? v com tkvie problem? kto su ucastnici danej situacie? ake su moznosti, ake su alternativy riesenia? aky bude moralny dopad tychto alternativ? ake su prakticke natlaky a na koho? ako ma byt situacia s konecnou platnostou vyriesena?), so zasadami etiky, oblastami porusovania etiky, modelom moralneho rozvoja skoly, s urovnami integracie etiky do skolskej praxe.
   V dalsej casti workshopu sa lektorka venovala kulture organizacie, ktoru vytvara komplex vlastnych nazorov, hodnot, noriem spravania a konania, sposobu vykonavania cinnosti organizacie, ktore su pre kazdu organizaciu jedinecne a specificke. Zdoraznila vyznam spolocenskej hodnoty kultury organizacie, ucastnikov oboznamila so sposobmi, ako je mozne vykonat eticky audit kultury organizacie, test etickej zhody (politika organizacie, prax a vseobecna efektivnost manazmentu organizacie).
   Zaujimava bola cast workshopu, v ktorej sa lektorka zamerala na to, ake su sposoby uplatnovania autority manazmentu skoly, styly jednania manazmentu v interpersonalnych konfliktoch, najcastejsie moralne problemy v praci manazmentu (napr.  otazka otvorenosti a cestnosti v komunikacii na vsetkych urovniach organizacie, kriteria ocenovania prace, problem uplatkov a pod.),  ake su mravne dimenzie budovania pracovnych timov a aka je suvislost etiky a faktorov ovplyvnujucich vykonnost pracovneho timu.
Ucastnici workshopu ocenili vysoku odbornu uroven tohto podujatia a profesionalitu lektorky. Etiku by mal mat kazdy clovek „v sebe“... Kazdy by mal vediet, co je eticke a co nie... Hovori sa, ze „ucel svati prostriedky“. Ak je vsak prostriedok neeticky, neeticky potom bude aj ucel. Zalezi len na nas, aby sme chceli pochopit a pochopili, ake su eticke hodnoty, co znamenaju a aky velky vyznam ma etika v nasom zivote.
Samotna kvalifikacia nie je zarukou kvalitneho vykonavania profesie. Kazdy profesional je najprv clovekom a az potom profesionalom. Preto ak chceme kvalitne vykonavat svoju profesiu, musime byt kvalitni ludia - moralni a eticki. Ako pise v jednej svojej knihe Ing. Helena Cierna, PhD.: „Ak venujeme cas, peniaze a usilie uceniu ako sa stat dobrym manazerom, mali by sme venovat aspon take iste mnozstvo casu, penazi a usilia uceniu, ako sa stat dobrym clovekom.“

(pp)

Fotografie v Horehronskom muzeu nas vratia do novembra 2004

   Mesiacu lesov su venovane tri vystavy v Horehronskom muzeu „na trinastke“, dve z nich priblizuju nasledky veternej smrste z novembra 2004. Do konca tohto mesiaca mate moznost vzhliadnut putovnu vystavu fotografii z lesnych kalamit vo Vysokych a Nizkych Tatrach, ktora nesie nazov Kalamita v Tatrach srdcom a rozumom. Do 30. aprila potrva aj vystava Kalamita v breznianskom chotari, autormi jej fotografii su zamestnanci mestskych lesov Ing. Milan Dolnan a Mgr. Peter Morong a brezniansky fotograf Peter Bercik. K tymto dvom vystavam v piatok 21. aprila pribudne subezna vystava fotografii Ing. Borisa Pekarovica, ktory pracuje v Odstepnom zavode Lesov SR v Ciernom Balogu. Jeho autorsku vystavu s nazvom Moja krajina, moj les mozete navstivit do 5. maja.
   O tom, ako vznikali fotografie a samotna vystava Kalamita v breznianskom chotari nam porozpraval Peter Bercik: „Riaditela Horehronskeho muzea Mgr. Jana Weissa inspirovala vystava fotografii z vysokotatranskeho prostredia, ktoru videl vo Zvolene. Oslovil preto pracovnikov Lesov mesta Brezno, s. r. o., konkretne Ing. Milana Dolnana a Mgr. Petra Moronga, ktori sa skontaktovali so mnou. Pocas novembrovej veternej smrste som bol prave s primatorom Ing. Jaroslavom Demianom na otvoreni mojej vystavy v polskom Ciechanowe. Po prichode sme videli, aka to bola hroza. O tyzden sa zacalo so zbierkami na Vysoke Tatry. Nizke Tatry sa nespominali, ako keby sa tu nic nestalo. Bol to velky omyl, pretoze u nas su ovela horsie podmienky vzhladom na zrazy a doliny, ako vo vysokotatranskej rovinatej lokalite. Ked sa premier Mikulas Dzurinda prisiel pozriet na nasledky katastrofy na Certovicu, bol som pri tom ako fotograf, bolo to par dni po sprejazdneni cesty medzi Liptovom a Horehronim. Z toho, co som uvidel, mi veru dobre nebolo, pretoze horu poznam od mala. Teraz som videl ako vyzera, ked sa zivel vyzuri. Nafotografoval som zabery tesne po kalamite a tam, kde sme sa dostali po odstraneni jej nasledkov cez tuto zimu, vznikli obrazky, ktore tvoria samostatnu cast vystavy. Ing. Milan Dolnan a Mgr. Peter Morong nafotografovali odpratavanie kalamity. Ja som sledoval skor vytvarnu stranku, fotografoval som v nedelu a za jeden den sa neda urobit vsetko, co clovek chce. Treba ist do terenu, ked pracuju manipulanti, stroje, kone, ked tecie z cloveka pot, ked vidiet furmansku, rubarsku robotu, ktora nie je ani trochu lahka. Otvorene si dovolim povedat, ze je ovela tvrdsia v nasom namahavom terene ako vo Vysokych Tatrach. Za instalovanie vystavy Kalamita v breznianskom chotari treba podakovat aj riaditelovi mestskych lesov Ing. Ladislavovi Gasparovi, ktory realizaciu myslienky podporil, hoci stala iste financne naklady, ktore znasali mestske lesy.“


 

Na vernisazi vystavy Kalamita v breznianskom chotari, zlava: Mgr. Jan Weiss, Peter Bercik, Ing. Milan Dolnan, Mgr. Peter Morong.

Foto: Ing. Boris Pekarovic

 

 


 

 

Jedna z vystavovanych fotografii autora Petra Bercika

 

 

 


„Vozicek“ nie je ziadna prekazka

   Bol 16. jul 2003, ked sa mlady dvadsatjedenrocny sportovec - futbalista plny sily a planov Janko Bercik isiel previezt na motorke. Lenze dostal smyk, spadol a ... Dalej si nic nepamata, len z rozpravania rodiny.
   Nasledovala operacia, znova dalsia a strasny verdikt lekarov. Janko bude priputany na invalidny vozik. Dnes su od toho nestastneho dna takmer tri roky. Ked sa rozpravate s Jankom, nevidite ziaden rozdiel od vrstovnikov, ak nejaky - tak len ten vozik. Na pohlad mlady, silny chlap. Silny hlavne svojou volou nepodlahnut panike a osudu. Veri sebe a ma aj preco. Chce sa co najskor zaradit do bezneho zivota. V ramci svojich moznosti chce aj bez naroku na odmenu pracovat, pomahat a podporovat najma tym, s jemu podobnym osudom. Chce byt prikladom toho, ze aj napriek hendikepu sa da pracovat a zit naplno.
   Aby bol mobilny a mohol sa aj sam dopravovat tam, kde potrebuje, aby raz mohol realizovat svoj sen - sportovat, potrebuje kvalitny sportovy vozik. Zial, nie je mozne hradit ho prostrednictvom poistovne, preto kusok po kusku sam hlada peniazky na kupenie sportoveho invalidneho vozika Champion Küschal Invacare.
   Aj takouto formou chce poprosit dobrych ludi o financnu pomoc. V pripade, ze ste rozhodnuti pomoct a podporit dobru vec, blizsie informacie vam vdacne poskytnu aj socialne pracovnicky Obecneho uradu v Ciernom Balogu na tel. c. 6191092. Garantom je obec Cierny Balog a Komunitne centrum, n.o.

Maria Muranska


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT