19. APRIL 2005 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky:

Vieme, resp. predpokladame, ze tato fotografia vznikla na priedomi drevenice pri prameni Bozeny Nemcovej v Bacuchu. Nepozname vsak, kto je na tejto fotografii. A vy?


Spomienka spoza ostnateho drotu

   Jarne mesiace roku 1945 mali pre kazdeho Stredoeuropana prichut slobody. Nielen pre vojakov a civilne obyvatelstvo, ale aj pre zajatcov zivoriacich v koncentracnych taboroch. S priblizujucim sa oslobodzujucim frontom od vychodu aj zapadu rastla nadej vaznov na prezitie, nadej zivena volou zit - tym jedinym, o co ich nemohli pocas vaznenia olupit. Koncentracne tabory - premyslene tovarne na smrt - boli pocas druhej svetovej vojny prostriedkom a miestom likvidacie (doslova a do pismena) protifasistickej opozicie akehokolvek druhu - od politickych oponentov az po „neziaducich“ z rasovych dovodov, deti nevynimajuc. V case nastupujucej moci ich Adolf Hitler pouzival na zastrasovanie a zbavenie sa komunistov i dalsich protivnikov, kritizujucich sposob jeho vladnutia. Na tento ucel ich zriadoval v Nemecku a v Rakusku. O niekolko rokov neskor sa ich siet rozsirila aj do Polska, uz so zamerom aj totalnej likvidacie celych narodov. Celkove - za dvanast rokov jestvovania koncentracnych taborov nacisti uvaznili asi 18 milionov ludi z 32 krajin (!) Pocet tych, ktori sa nevratili, predstavuje dvojnasobok sucasneho stavu obyvatelov Slovenska.

   V zmysle tajneho obeznika z roku 1941 boli koncentracne tabory rozdelene podla stupna moznej napravy vaznov. Kto sa ocitol v transporte do rakuskeho Mauthausenu, cakala ho takmer ista smrt. Tento tabor fungoval este v aprili 1945 a zahynul v nom aj profesor Ladislav Sara a major Samuel Sekuris, velitel povstaleckej posadky v Brezne. Vacsie stastie, ako jeho velitel, mal vojak Jozef Kucerak z Hronca, ktoreho pribeh opisal jeho syn: „Otec pracoval v podbrezovskych zeleziarnach a ako 35-rocny narukoval 30. augusta 1944 do breznianskej posadky, ktora sa pridala k Slovenskemu narodnemu povstaniu. Bol prideleny k zasobovacej jednotke, ktorej velitelom bol Anton Kudelka, neskor ucitel v Podbrezovej. Ich ulohou bolo zasobovanie partizanov na obidvoch stranach Nizkych Tatier. Pri ustupe do hor ich koncom oktobra nad Liptovskou Luznou obkolesila a zajala nemecka prepadova jednotka a otec sa 2. novembra 1944 dostal do zajateckeho tabora STALAG  VIII C pri polskom meste Zagan. V januari 1945, ked uz silnel tlak sovietskych vojsk, hnali ich Nemci na zapad, volali to „Pochod smrti“. Presli stovky kilometrov a dostali sa az k Braunschweigu a do oblasti Göttingenu. Tam ich asi 17. aprila 1945 oslobodili spojenecki vojaci. Po strastiplnej a namahavej ceste sa otec vratil domov, do Hronca az po dvoch mesiacoch, 27. juna 1945.
Podla polskej internetovej stranky, vytvorenej na pamiatku obeti tohto tabora, bol tabor Stalag VIII C len jednym z retazca taborov okolo spominaneho mesta. Bol vybudovany v septembri a oktobri 1939 a riadeny osmym vojenskym okruhom Wehrmachtu. V rokoch 1939 - 1945 sa tu pouzivali  barbarske metody zaobchadzania s vaznami a bezprecedentne sa tu porusovali vsetky medzinarodne konvencie. Vo februari 1945 postup Cervenej armady prinutil nacistov tabor evakuovat. Rozhodujuce dokumenty a dokazy spalili, znicili a miesto poprav starostlivo zamaskovali. Nacisti, ktori nariadovali masove popravy v Stalag VIII C neboli vraj  nikdy odsudeni a potrestani.“

I. Kristofova

 

Kovova znamka s evidencnym cislom vazna Jozefa Kuceraka

 

 

 


Futbalova fanynka

   Na ihrisku bezi dolezity zapas. Ide o vsetko. Kazdy rozhodcov hvizd je prisne sledovany a komentovany. Zovsadial sa ozyvaju kriticke hlasy na jeho adresu, prim vedie najma blondinka z tribuny.

   5. minuta:
   „Pocuvaj, ak mas robit svoju robotu poriadne, tak nestvaraj koniny, jasne? Chlapci, ideme, nevsimajte si toho somara s pistalkou!“
   17. minuta:
   „Kde si dal oci, ty cierny trulo, ved to bol jasny faul, divaj sa poriadne a ked to nedokazes, zajdi si k ocnemu… Ak nemas dvadsat korun na lekara, podarujem ti ich!“
   21. minuta:
   „No, nevravim? Ved ty potrebujes aspon dvanast dioptrii. A ktovie, ci nie si aj farboslepy. Necum na sukne, ale do ihriska. Chcem vidiet toho idiota, co ta sem nominoval!“
   33. minuta:
   „Vies co? Ty sem uz radsej viac nechod, lepsie zvladnes doma pranie zasratych plienok ako rozhodovanie. Rychlejsie, chlapci, ukazte im to a poriadne!“
   Koniec 1. polcasu:
   „Pocuvaj, Fero, ak mienis takto rozhodovat aj druhy polcas, radsej zostan v satni. Inak si to s tebou vybavim po zapase. A na to sa mozes tesit!“
   58. minuta:
   „Co nepiskas, ty chrapun, ved to bol ofsajd ako hrom! Cudujem sa, ze ta superi nechytia pod krk. Ak z toho vyviaznes zivy, ja to za nich dokoncim…!“
   85. minuta:
   „Vedela som, ze si nula v posteli, ale ze aj na ihrisku… Vecer sa priprav na najhorsie!“
   K fanynke pristupili dvaja policajti:
   „Pani, spravate sa nepristojne. Ako mozete nieco take o rozhodcovi tvrdit?“
   „Co by som nemohla! Je to moj manzel!“

Emilia Molcaniova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT