10. MAJ 2006 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 Medziludske vztahy su mozno take stare, ako je stare samotne ludstvo. Ludia v najblizsom okoli na nas najviac vplyvaju, aj ked ine vztahy su medzi obyvatelmi v rodinnych domoch a ine v „betonovych sidliskach“. Vseobecne plati, ze ludia na dedine su si blizsi, pretoze sa poznaju, na rozdiel od sidliskovych obyvatelov. Najnovsie zistenia Statistickeho uradu SR vsak hovoria o zhorseni medziludskych vztahov na dedine. Tejto teme sme venovali aj nasu anketu, ktora potvrdila zname: Kolko nazorov, tolko protinazorov.


S anketovym mikrofonom


o medziludskych vztahoch na dedine

Anna Kostialova, referentka, Brezno:
- Na dedinu nechodievam. Ked tak uvazujem nad tym, preco sa medziludske vztahy zhorsili, neviem. Na dedine volakedy bola sudrznost, lebo ludia si vzajomne pomahali. Mali polia, takze sused susedovi isiel pomoct. Pochybujem, ze take vztahy este existuju, pretoze teraz sa uz tak nehospodari, ako dakedy. Takze vztahy mozu byt trosicku narusene, uz nie je taka sudrznost. Dnes sa skor priklana k mestskemu typu byvania. Zavriem sa do domacnosti a nezaujima ma, co robi sused.

Anna Simkovicova, dochodkyna, Brezno:
- Som z Lomu nad Rimavicovu, kde sa medziludske vztahy vobec nezmenili. Na vikendy tam chodievam k bratovi. Ludia sa tam medzi sebou velmi znasaju, pomahaju si, takze ja by som vobec nepovedala, ze sa medziludske vztahy zmenili. V meste v cinziaku je to celkom ine. Ludia su utiahnuti do svojej ulity, kym na dedine to tak nie je.

Eva Bullova, dochodkyna, Brezno:
- Podla mna sa medziludske vztahy na dedine nepokazili. Mam priatelku v Polomke, kde ludia medzi sebou velmi dobre vychadzaju. Na dedine mam aj sestru a rada k nej chodim, lebo su tam srdecni, mili ludia. Vobec nic sa nezmenilo. Som cinziakovy typ, kde su vztahy ine. V meste su ludia skor uzavreti do seba.

Katarina Sakacova, casnicka, Polomka:
- Na dedine je to podla mna cim dalej tym horsie. Medziludske vztahy su ine ako niekedy. Som sice mlada na hodnotenie, ale vidim, ze ludia su uzavretejsi. Teraz sa kazdy pozera v prvom rade na seba a vztahy nie su take, ake by mali byt. Asi to so sebou prinasa doba.

Mgr. Martina Smolecova, ucitelka, Brezno:
- Medziludske vztahy sa ani velmi nezmenili, asi vela zalezi aj od toho, kto chodi do kostola. Teraz sa na vidiek stahuje vela ludi z miest, ktori su zvyknuti zit individualne a nezapajaju sa do dedinskeho zivota. Myslim si, ze ti, ktori zostali priatelmi, si vztahy nadalej utuzuju, ale nove sa asi nevytvaraju.

Miroslav Tazky, majster odbornej vychovy, Brezno:
- Myslim si, ze medziludske vztahy na dedine sa nezhorsili. V cinziaku je to viac anonymne, uzavrete. Moj otec byva v dome na starom Mazorniku, kde su vztahy susedske, bezproblemove. Nebadam nejaku zmenu odvtedy, co som tam vyrastal. Ziju tam starsi ludia, usadlici, ktori maju bezproblemovy vztah.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Nahanacka

   Kazde leto travim cast prazdnin u starych rodicov v chate. Je tu krasna priroda a chodim sem velmi rada. Ked som bola mladsia, velmi som tuzila po psikovi. Odmalicka ma vsetci volali psiarka. Jedneho dna sa mi moj sen splnil, ked sa susedom narodili male steniatka. Kazdy den som bola u nich. Ked boli steniatka vacsie, ujo mi dovolil, aby som si jedno pozicala. Do nasej chaty som priletela ako vietor. Steniatko bolo roztomile a vsetkym sa pacilo. Aj mamina si ho hned oblubila. Kedze byvame v byte, rodicia s tym najprv nesuhlasili, no neskor som ich presvedcila. Bola som stastna.
Nasmu malemu steniatku som dala meno Beny. Bol velmi hravy. Bolo to plemeno polovnicke a svoje pudy v sebe nezaprel. Stale nahanal susedove sliepky. Ked niekde zavetril stopu, alebo citil cudzieho psa, nedal sa zastavit. Mame s nim vela zazitkov.
   Medzi ne patri ten, ked nam usiel. Nad chatou sa rozprestiera luka, na ktorej sa v lete pasu ovce. Nikdy si ich nevsimal, no v tento den sa spraval, ako keby sa do koze nezmestil. Zrazu sa schytil a uz bol na luke pri ovciach. Darmo sme nanho kricali, zastavit sa nedal. Ovce sa zlakli a rozprchli sa po celej luke. Beny si jednu z nich vyhliadol a nahanal ju. Nevyzeralo to, ze ju chce ulovit, to by uz na nu davno zautocil, ale skor to bral ako hru. Lenze ta jeho hra nedopadla dobre! Ovca sa potkla a zlomila si nohu...
   Mozno to znie vtipne, ale suseda nebola nadsena. Kto by aj bol, ked ovecku museli zarezat, aby sa netrapila. A my sme sa s nimi vyrovnali, aby sa nenastrbili susedske vztahy. A aj ked tu neplati zname prislovie: Zostala aj ovca cela, aj vlk syty, vsetci na tuto prihodu spominame s usmevom.

Katarina Klembalova

Pri poziari v Hronci pomahali aj hasici z podbrezovskych zeleziarni

   K polemike o poziari v Hronci dna 9. aprila mozno dodat, ze Hasicskemu a zachrannemu zboru Brezno pomahali poziar likvidovat aj hasici zavodneho hasicskeho utvaru Zeleziarne Podbrezova, a. s.
   Casove udaje o vyjazde jednotky ZHU: 04.05 h ziadana pomoc od HaZZ Brezno na likvidaciu poziaru rodinnych domov v obci Hronec. Druzstvo ZHU ZP, a. s., vykonalo vyjazd v case 04.06 h s technikou T-815 CAS 32 s posadkou 1+2 na ohlasene miesto poziaru. Prichod na miesto poziaru: 04.15 h. Zaciatok zasahu: 04.17 h. Cinnost jednotky na mieste poziaru: na mieste poziaru - obec Hronec, Stredna ulica, bola pritomna jednotka OR HaZZ Brezno s technikou Mercedes CAS 25 , CAS 32 T 148 s vytvorenymi utocnymi prudmi a dobrovolni hasici obce, ktori pomocou dvoch prenosnych motorovych striekaciek doplnali pristavene vozidla HaZZ. Velitel zasahu z HaZZ vydal jednotke ZHU pokyn vytvorit dopravne vedenie so styrmi hadicami B a dva utocne prudy C na likvidaciu poziaru a ochranu okolitych budov.
   Pri zasahu bola pouzita voda - 8000 l. Po lokalizacii poziaru jednotka nadalej plnila ulohy likvidacie poziaru. Na miesto poziaru boli zo strany HaZZ privolane dalsie posily.
Na zaklade rozhodnutia velitela zasahu z HaZZ o dostatocnom pocte sil a prostriedkov bol vydany pokyn na navrat jednotky ZHU ZP, a. s. Odchod na zakladnu: 06.30 h.
   Zaznam o zasahu svedci o tom, ze hasici si svoje ulohy splnili na profesionalnej urovni.

Jozef Banik, MB ZP, a. s.

Radost ZUS-ky z novych uspechov

   V aprili sa na pode Zakladnej umeleckej skoly v Brezne i mimo nej rozkrutil pestry kolotoc roznych podujati, uspechy z nich potesili ucitelov, ziakov, ich rodicov i jarou dychajuce mesto.
   Dna 20. aprila odcestovali dvaja ziaci na sutaz v komponovani vlastnych skladieb do Revucej. Katarina Malikova z triedy Mgr. I. Snopkovej si svojou posobivou kompoziciou a jej suverennym prejavom vybojovala zlatu medailu. Verejny koncert komornej hudby dna 26. aprila v sale skoly bol velmi vydareny. Mal vynikajucu uroven a rozlicne komorne zostavy reprodukujuce zaujimavy repertoar nam sprijemnili tento vecer. Nasledujuci den zavladol v nasej skole sutazivy duch. Na jej pode sme poriadali v poradi uz 5. rocnik nadregionalnej huslovej sutaze. V silnej konkurencii skol ziaci ZUS v Brezne ziskali tieto ceny: z triedy zastupcu I. Nemkyho ziaci Rachel Soltesova 3. miesto v 1. kategorii, Marianna Riaposova 1. miesto v 3. kategorii a Jakub Akuratny 3. miesto v 8. kategorii. Z triedy ucitelky Z. Soltesovej ziak Marius Sajgalik, sutaziaci v 8. kategorii, bol oceneny dvakrat: 1. cenou i cenou laureata celej sutaze, ktoru venoval primator Brezna. Dakujeme Rade rodicov za podporu a hotelovej a obchodnej akademii za spolupracu. Ziaci M. Riaposova a M. Sajgalik nas budu reprezentovat na celoslovenskej sutazi Jana Cikkera v hre na husliach v B. Bystrici.
   Na zaver by sme radi pogratulovali nasim vytvarnikom, ktorych prijali na stredne skoly s vytvarnym zameranim. Su to Tomas Slamka (Zdruzena skola drevarska Zvolen), Kristina Vojtekova a Daniela Krnacova (Skola uzitkoveho vytvarnictva Ruzomberok) a Sandra Kubizniakova (Cirkevna skola uzitkoveho vytvarnictva Topolcany). Vsetci navstevovali triedu Mgr. J. Hancaka. Gratulujeme!

(ml)

SOU Brezno na vystave v Nitre bodovalo

   SOU Brezno sa v dnoch 20. - 22. aprila zucastnilo na vystave Mlady tvorca 2006 v Nitre. Na vystave sa uciliste reprezentovalo vyrobkami, ktore ziaci pod vedenim svojich majstrov zhotovili pocas odborneho vycviku. K reprezentacii prispeli tiez vyrobky zaujmovej cinnosti ziakov SOU. Sucastou vystavy bola sutaz o Cenu za inovaciu a technicku tvorivost, kde SOU sutazilo v kategorii strojarstvo – ucebna pomocka, ktoru zhotovili ziaci odboru mechanik – opravar CMV. Najvacsi zaujem bol o miesane napoje, ktore pocas dni vystavy na profesionalnej urovni pripravovali ziaci Michaela Simkovicova (2. C) a Lukas Obernauer (3. D) z odboru hostinsky. Vystava mala vysoku uroven a stanok SOU Brezno sa stal najnavstevovanejsim. Tento uspech bol najvacsou odmenou pre pedagogov a ziakov SOU, ktori prispeli k jeho kvalitnej reprezentacii.

(ik)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT