10. MAJ 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0619i.jpg (30016 bytes)V nedelu 30. aprila dopoludnia zavital do Brezna Pevecky sbor litomerickych ucitelu z Litomeric s dirigentom prof. PhDr. Tomasom Fialom, CSc., ktory bol cez vikend hostom na XXVIII. festivale zboroveho spevu Viliama Figusa-Bystreho v Banskej Bystrici. V Brezne sa predstavil na svatej omsi v Rimskokatolickom kostole sv. Don Bosca na Mazornikove. Ich ucinkovanie zanechalo velmi dobry dojem. Na spolocnom obede so Spevackym zborom mesta Brezna si oba kolektivy vymenili spomienkove predmety a dohodli si dalsie spolocne stretnutie v buducom roku v Ceskej republike.

Foto: Milan Pazurik


Vysledky najnovsej slovenskej expedicie do Stratenych svetov Venezuely

Jaskyna Krystalovych oci - najdlhsia jaskyna v kremencoch na svete!!!

   Ucastnik najnovsej slovenskej expedicie do Stratenych svetov Venezuely Lukas Vlcek z Pohronskej Polhory pokracuje vo svojom rozpravani:

   - Prezentacia nasich objavov v zahranici, ako aj vydarena internetova stranka jedneho z objavitelov jaskyne www.audy.iol.cz podnietila spolupracu so skupinou venezuelskych odbornikov pod vedenim vyznamneho prirodovedca (a okrem ineho aj byvaleho ministra...) Charlesa Brewera Cariasa, ktora sa ukazala ako mimoriadne produktivna. Na dvoch expediciach, v roku 2004 a 2005, sa zdokumentovala jaskyna Cueva Charles Brewer, ktora predstavuje najvacsie podzemne priestory v kremencoch, ake kedy ludske oko videlo. Tazko povedat, ci sa este niekomu podari objavit na stolovych horach cosi vacsie. Po hlavnych chodbach tejto jaskyne by mohol v pohode lietat aj mensi sportovy vrtulnik... Chvilu sa zdalo, ze mohutna jaskyna prechadza z vnutra stolovej hory az do stredu Zeme... Putovanie takym ozrutnym tunelom, ze nase svetla nedokazali dosvietit na strop a preliezanie po skalnych blokoch na jeho dne, nemalo konca kraja... Postup v tejto jaskyni vsak po niekolkych kilometroch skomplikoval zaval zo skal velkosti autobusov, pomedzi ktore sa len tazko dostat dalej. Nase myslienky sa vratili na Matku vsetkych vod - Roraimu, kde sme predpokladali dalsi postup. Kratka navsteva hory v roku 2005 potvrdila dalsie obrovske chodby v systeme Krystalovych oci. Obrovske chodby pretekane podzemnou riekou dokonca na niekolkych miestach vyrazili v stene stolovej hory!!! Takto sme sa mohli pocas celodenneho pobytu v jaskyni pokochat vyhladom na okolitu savanu pod Roraimou, ktora bola viac nez kilometer pod nami, takmer doslova z vtacej perspektivy. A chodby valia dalej a dalej...
   „Ta jaskyna ma snad aj dvadsat kilometrov!!!“ - zvolal niekto z nas, a nebol daleko od pravdy, lebo na poslednej expedicii, ktora skoncila len nedavno, sme domerali 15. kilometer a momentalne tvorime novu podrobnu mapu. Objavili sme niekolko novych velkych jaskynnych vetiev poprepajanych mensimi chodbami. Nasa sestclenna expedicna skupina sa rozdelila na tri casti: Prvu tvorili takzvani tunelari - merac Brano „Smidke“ Smida a prieskumnik Jozo „Chose“ Ondruska, ktori mapovali velke tunely. Druhu skupinu, oznacovanu ako „zahustovaci tim“ tvorili merac Lukas „Luky“ Vlcek a prieskumnik Peto „Bebe“ Masarovic, tito zahustovali mapovane uzemie medzi hlavnymi tahmi. Dokumentatori vytrvalo fotografovali - Peto „Medzo“ Medzihradsky alebo filmovali - Palo „Pali“ Barabas. Takto sa nam podarilo preskumat a zdokumentovat najrozsiahlejsi podzemny system v kremencoch na svete. Je to ako past na oko tvrdeniam, s ktorymi sme sa stretali este pred niekolkymi rokmi, ked nam vsetci vraveli: „Jaskyna v kremencoch? Nemozne!“ A predsa!
Jeden tyzden sme si rezervovali na prieskum vedlajsej stolovej hory - Kukenanu. Sem by sme sa bez vrtulnika skriabali mozno aj tyzden. Vrtulnik nam okrem odvozu zabezpecil aj transport pre nase bolave chrbty az neuveritelne tazkeho materialu a speleoalpinistickeho vybavenia, potrebneho na zdolanie priepasti Sima Kukenan. Napriek tomu, ze sme tu nedosiahli definitivne dno, je jasne, ze nejde o jaskynu v klasickom ponimani, ale len niekolko sto metrov hlboku skalnu trhlinu, ktorej svahy miestami pokryva husta dzungla. Zdolavanie vyse sto metrov hlbokeho previsu v nas zanechalo hlboke a silne zazitky. Prieskum sme ukoncili kvoli zhorsujucemu sa pocasiu. Pocas dazdov sa do trhlin na stolovych horach akumuluje vsetka zrazkova voda a meni sa na divoke a nebezpecne rieky. Po bohatych skusenostiach z europskych vysokohorskych jaskyn sme sa naucili nepodcenovat toto riziko. Tu, na stolovych horach, vo vyske takmer 3000 m n. m., kde existuje len minimum vegetacie, zleti dazdova voda do podzemia za niekolko minut.
   Zacalo prsat. Ani hmla, ani silne dazde nas neodradili od povrchoveho prieskumu. Za zavojom mohutneho vodopadu sme prenikli do rozsiahlej jaskyne, ktorej klenbu podopieraju desiatky skalnych stlpov, vyhladenych prudiacou vodou. Vsimli sme si, ze pocas dazda sa do jaskyn schovava vacsina z miestnej havede. Nebolo to ine ani v pripade nasej novej Stlpovej jaskyne, kde sme na kazdom kroku obchadzali obrovske pavuky, jedovate stonozky a vodne kobylky. Prsalo niekolko dni. Nastastie sme nepodcenili svoj vystroj a pred mokrom nas zachranila kvalitna vybava - nepremokave stany a oblecenie z materialov odolnych vode. Stavili sme tiez na vydatnu a pestru stravu, a tak nam ani v neustavajucom dazdi nebol pobyt na Kukenane neprijemny. Lenze v takomto pocasi predsa vrtulnik neprileti!
   V dohodnutom case sa presuvame na planovane miesto pristatia helikoptery. Zbalime vystroj do batohov, nalahko zalezieme do narychlo postavenych stanov a cakame. Az do vecera. Aj dalsi den. A dalsi... Zaciname pochybovat, ci po nas vobec prileti. Zvazujeme zostup po lanach do pralesa s dalsim presunom peso. Minimalizujeme stravu, aby sme si vytvorili dostatocnu rezervu. Dazd striedavo bubnuje na strechy nasich stanov. Obcas sa hradba oblakov prelomi a na chvilku zasvieti zubate horske slniecko, ale coskoro sa znovu zatiahne a pusti sa dazd. V jednej z prestavok, kedy neprsi, z dialky pocut tlmeny hukot vrtule. Leti!!! Priam robinsonovska radost! Vrtulnik pristava na vrcholove plato Kukenanu a my nastupujeme do kabiny. Nas material poriadne zvlhol a nabral na hmotnosti, preto odlietame na tri fazy. Kukenan zostava za nami zahaleny ruskom hustej hmly. Vylietame nad oblaky a zanechavame za sebou strateny svet Kukenanu. Strateny svet stolovych hor, kde sme robili prve kroky v panenskej prirode a podzemnych priestoroch, kam doteraz nevkrocila ludska noha. Zanechavame za sebou divoky svet ostrych skal a hlbokych roklin, huciacej vody a nedozernych kamennych lesov. Ked po dlhom case pocujeme znovu cudzie ludske hlasy a pohlcuje nas ruch civilizacie, pripada nam to akesi neprirodzene. To preto, lebo sme si za ten dlhy cas odlucenia uvedomili neuveritelnu silu prirody a nasu spatost s nou.  
   Odchadzame z Venezuely plni noveho poznania, obohateni o poznatky, ktore pomozu vede pochopit mnoho doteraz nerozlustenych otazok. Tuto expediciu mozeme hodnotit ako jednu z najproduktivnejsich vyprav v historii slovenskeho jaskyniarstva. A urcite nadlho nezostane posledna...

(Najpodrobnejsiu prezentaciu poslednej expedicie najdete na www.k2studio.sk).

 

Liecive rastliny na Horehroni

Cesnak kuchynsky
(Allium sativum)

   Historia: Patri do celade laliovitych, kde zaradujeme aj viacero u nas pouzivanych druhov cesnaku. Cesnak kuchynsky poznali Cinania uz priblizne pred 5000 rokmi. Jeho povodnou vlastou je stredna Azia, odkial sa dostal do miernej a subtropickej Azie. Pestoval sa aj v starom Egypte, v Mezopotamii a postupom casu sa rozsiril aj do Stredomoria, kde ho doviezol Marco Polo. Dnes rastie po celej Europe a takmer po celej Azii.
   Preklad z latinciny „velka perla“ odraza jeho vysoku hodnotu. Podobne to vyjadruje aj cinsky nazov „sperk medzi zeleninou“. Stavitelia egyptskych pyramid pri praci a rimski vojaci pri pochodoch ho pravidelne uzivali aj proti zlym silam. V staroveku a stredoveku bol jedinym dezinfekcnym prostriedkom pri infekcnych crevnych chorobach. Dnes sa pestuje aj pre priemyselne vyuzitie a potreby kuchyne.
   Ucinky: Cesnak je na liecive prvky a latky mimoriadne bohaty. Zakladnou latkou je nepachnuca a biologicky neucinna sirna zluzenina, ktora az po mechanickom poruseni (napriklad rozotretim) za pritomnosti kyslika, sa meni na neprijemne zapachajucu, ale zato liecivu zluzeninu – alicin. Vseobecne je zname, ze cim viac niektory druh cesnaku zapacha, je o to ucinnejsi. Scasti sa tento zapach zmensi, ked pred jeho konzumaciou zjeme osupane jablko alebo za lyzicku medu, pripadne po nej vnat petrzlenu. Obsahuje, okrem ineho, aj vitaminy A, B 1, D, C a aj hormony, ktore ovplyvnuju muzske a zenske pohlavne organy. Pri infekcnych ochoreniach traviacej sustavy sa osvedcil ako silne antibioticka a protibakterialna rastlina. Nici choroboplodnu crevnu floru a napomaha vzniku novej (moze sa pouzit aj klistyr). Pouziva sa pri zapaloch dychacich ciest, aj ako preventivny prostriedok. Podporuje cinnost traviacich zliaz, posobi priaznivo na latkovu vymenu najma tukov a cukrov. Reguluje mnozstvo cholesterolu, znizuje krvny tlak, stimuluje tvorbu a vylucovanie zlce a zaludocnych stiav.
   Aplikuje sa pri arterioskleroze, pri klimatickych tazkostiach a znizuje hladinu cukru v krvi (ako pomocny prostriedok). Zvysuje celkovu odolnost organizmu najma u starsich ludi a pouziva sa aj ako preventivny liek proti infarktu a crevnym chorobam. Podava sa aj pri otravach nikotinom a pri paradentoze.
   Zvonka sa pouziva pri reumatickych tazkostiach a starych mokvavych ranach (postihnute miesta sa potieraju cesnakovou stavou, pripadne prikladame naplast). Pred chripkou sa vsunie do nosa tampon namoceny v stave. Najnovsie vyskumy potvrdili jeho protirakovinove ucinky. Zamrznutim straca svoje ucinky.
   V masopriemysle a v kuchyni sa pouziva ako vyborna prichut (korigens).
   Davkovanie: macerat – 2 g rozotreteho cesnaku macerujeme 6 – 8 hodin. Pouzivame zvonka a na vyplachovanie; tinktura – v kombinacii s liehom, niekolko kvapiek pol hodiny pred kazdym jedlom; odvar – 10 g cesnaku povarit v 200 ml mlieka, vypit naraz (moze byt aj s medom); bez upravy – 10 – 20 kvapiek v mlieku, pit trikrat cez den pol hodiny pred jedlom. Maximalna denna davka cesnaku su 2 – 3 struciky.

„baca Sperka“

Sutaz o knihu

Anthony Capella: Recepty lasky

   Tato stavnata romanticka komedia vas zavedie tam, kde vraj vedu vsetky cesty, do Rima, do Vecneho mesta plneho zivota, slavnych umeleckych diel, vasnivej lasky a skvelych restauracii. Do Rima prichadza studovat aj mlada Americanka Laura, ktora tuzi po laske sefkuchara so sikovnymi rukami. V Rime zije aj sebavedomy, sarmantny casnik Tommaso a jeho najlepsi kamarat Bruno, hanblivy kuchar, ktory vie genialne varit.... Jeden z nich ma charizmu, druhy talent. A obaja miluju Lauru... Chcete vediet, ako tento pribeh skonci? Zapojte sa do nasej sutaze, v ktorej mozete knihu Recepty lasky vyhrat. Na vase listky s kuponom, adresou a telefonnym cislom cakame v nasej redakcii do 18. maja. Meno vyhercu uverejnime v 21. tyzdni.

KUPON – RECEPTY LASKY


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT