6. JUN 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Z rokovania Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja

   V poradi sieste pracovne rokovanie ZBBSK v druhom volebnom obdobi bolo 30. maja v Rimavskej Sobote. Na zastupitelstve sa zucastnilo 42 poslancov, prisli vsak aj pozvani primatori a starostovia  z okresu Rimavska Sobota. Pritomni pri schvalovani doplnili program o navrh Poriadku odmenovania zamestnancov UBBSK a Utvaru hlavneho kontrolora BBSK.
   ZBBSK vzalo na vedomie Strategiu ziskavania investorov, ktora zmapovala sucasny stav v BBSK, ponuka zaroven metodiku a kriteria a definuje vychodiska do buducnosti. Poukazuje na silne stranky regionu - pracovnu silu, surovinovu zakladnu, priemyselne tradicie, ale aj slabe stranky (vysoky podiel vyroby s nizsou pridanou hodnotou, nizku technicku a technologicku uroven, slabu propagaciu v zahranici a p.). K najlepsie pripravenym lokalitam pre investorov patria okresy: Rimavska Sobota, Ziar nad Hronom; lokality Hlinik nad Hronom, Banska Bystrica, Rohozna pri Brezne, Filakovo a dalsie. Najviac zahranicnych investorov je v okrese Banska Bystrica, Ziar nad Hronom a Zarnovica, po troch maju okresy Zvolen, Filakovo, Rimavska Sobota, celkove ich je asi 40. V BBSK prevlada nemecky a rakusky kapital.
   Poslanci schvalili dodatok c. 1 k dohode o spolupraci medzi BBSK a Kralovohradeckym krajom a odporucili predsedovi podpisat dodatok v termine jun – jul 2006.
   K nosnym materialom patril aj navrh strategie rozvoja vzdelavania, ludskych zdrojov a sportu na roky 2006 – 2009. V sucasnosti je v regione 81 strednych skol a 17 skolskych zariadeni. Vo vyse 1200 triedach studuje 32 658 ziakov. K prioritam patri optimalizacia struktury strednych skol a odborov, maximalne prepojenie stredoskolskeho systemu s trhom prace, zmena tradicnej skoly na modernu a personalne a materialno-technicke zabezpecenie. Prioritou v celozivotnom vzdelavani je prepojenie s regionalnym trhom prace a v sporte financovanie na baze viac zdrojoveho financovania. Poslanci takisto schvalili navrh na spolufinancovanie BBSK na projektoch troch strednych skol v sume vyse 400 000 korun. Zastupitelstvo schvalilo vyradenie siestich skolskych kuchyn a skolskych jedalni zo siete skol a skolskych zariadeni ku koncu augusta a od 1. septembra ich nove zaradenie na vydajne skolske kuchyne.
   V bode interpelacie nevystupil ziaden poslanec.
   V zavere zasadnutia predseda Milan Murgas podakoval pritomnym za konstruktivne rokovanie bez presadzovania politickych „triciek“ a poukazal na to, ze prave tento tazko skusany okres Rimavska Sobota bol prvym, kde sa konalo vyjazdove zasadnutie ZBBSK. To je dokazom, ze regionalna vlada ma zaujem pozdvihnut tento zabudnuty kraj.
   Siedme zasadnutie ZBBSK sa uskutocni v utorok 27. juna.

(eb) 


 

Pani M. K. z Brezna urcite necakala tento "bonus" v sladkom rozteku, ktory si kupila v jednom hypermarkete v Brezne. Ku cti im sluzi, ze reklamaciu uznali a dotycnej vratili peniaze.

 

 


 Liecive bylinky na Horehroni

Materina duska
(Thymus serpyllum)

   Ludove nazvy: duska, chodec, materinka, kukucky, zabovnik. Rastie v celej Europe, v strednej a severnej Azii, v severnej Afrike a Severnej Amerike. Je to 5 az 40 cm vysoky poloker alebo bylina a rastie na vyslnnych stranach, pastvinach, medziach, na skalach a na byvalych mraveniskach od nizin az po subalpinsky stupen. Predstavuje suborny druh, ktory je velmi variabilny. V Europe pozname viac ako desiatku foriem, ktore sa v mnohych znakoch podobaju, v inych sa zase odlisuju – vsetky vsak obsahuju liecive latky a preto sa kazdy druh zbiera. Duska ma kolovy koren, z ktoreho vyrasta mnozstvo poliehavych zakorenujucich sa korenov. Kvety maju cervenu, bledo – az tmavopurpurovu farbu (niekedy prechadza az do bielej). Cela rastlina prijemne vonia. Kvitne od maja do septembra, ked sa striha vzdy dorastie, zakvitne a je mozny viacnasobny zber.
   Zber: Zbiera sa vnat bez drevnatych casti asi 5 cm od zeme. Susi sa rychlo v tenkych vrstvach na tienistom mieste alebo umelym teplom do 35 °C. Je drobiva a nemala by sa obracat a susit s inymi bylinami. Obsahuje velke mnozstvo aktivnych latok, hlavne silicu, triesloviny a znamy thymol. Uskladnuje sa v dobre uzavretych nadobach a chrani sa pred svetlom.
   Pouzitie: Pouziva sa hlavne pri chorobach dychacich ciest (katar priedusiek, kasel), pri zapale nosnych dutin, pri poruchach traviacej sustavy (zaludocny a crevny katar, hnacka, nechutenstvo). Dalej sa aplikuje pri tazkostiach nervoveho povodu, ako su bolenie hlavy, zavrate a nespavost. Stimuluje imunitny system, podporuje tvorbu bielych krviniek a pomaha liecit vsetky druhy vredov. Tiez sa odporucuje pri ochoreniach klbov, svalov, opuchov a starych tazko hojacich sa ran. Je dobrym prostriedkom na kloktanie. Pouziva sa aj v priemysle ako sucast zubnych past, ustnych vod a v kozmetike na vyrobu prostriedkov na regeneraciu pokozky. Je vybornou medonosnou rastlinou (asi 80 kg medu z 1 ha). V likernictve sa pouziva na vyrobu znamej "beneditkinky". Pri vareni sa da vyuzit ako vyborna korenina, napr. spolu s petrzlenom a bobkovym listom na dochutenie marinad, polievok, omacok a plniek. Pomaha pri traveni masneho masa a korenime nou aj jedla vo vine – najma hydinu, ryby a zverinu. Duska sa da pouzit vo vsetkych znamych formach. Zapar – 1 lyzica vnate na 3,5 dcl vriacej vody, nechat postat 20 minut a pit trikrat denne. Kupel – zapar z 200 g drogy, v 3 litroch vody na 10 – 20 minut (zalezi od veku a zdravotneho stavu). Pri omyvani postihnutych miest zvonka sa do zaparu moze pridat rumancek, salvia, komonica, skorocel, lipa, nechtik, pastierska kapsicka a listy orecha (Kresanek). Velmi casto sa pouziva aj sirup, olej a tinktura, ktore sa pripravuju beznym sposobom.
   Duska bola znama rastlina uz aj v staroveku. Egyptania ju pouzivali ako sucast balzamov na mumie, basnik Plinius v roku 77 n. l. o nej napisal: "Pri bolestiach hlavy sa na spanky prilada vyluh dusky v octe." Rimania verili, ze "prechladnduty zaludok duska zohreje a odstrani hnacku". Vojaci ju pouzivali pre ziskanie sily a odvahy, podobne aj skotski horali. U starych Grekov bola symbolom elegancie – silicu z nej pouzivali na masaze po kupeli. Damy v stredoveku vysivali svojim rytierom do znaku vetvicku dusky. V jednom z receptov sa odporucala spolu s pivom na prekonanie plachosti a patrilo jej prve miesto medzi carodejnickymi bylinami. Odjakziva sa pouzivala duskova tinktura proti moliam a inym parazitom; konzervuju sa nou anatomicke casti organov v medicine a stare knihy proti plesniam.
   Z uvedeneho vidiet, ze materina duska mala v historii ludstva medzi rastlinami vyznamne miesto, a preto, vazeni citatelia, skuste si ju nazbierat a kazdy vecer si vypite salku dobreho caju. Budete silny a odvazni, ved nazov Thymus je odvodeny od greckeho slova thymon, co znamena odvahu a silu.

"baca Sperka"

Sme nablizku

„Ty uz si velky!“

   Ma tri deti. Najmladsieho prvaka vystiska hocikedy, aj ked si sam neziada. Dcera, prostredna, pride sama. Niekedy pride a chce sa objat aj dvanastrocny syn. Klientka ma pocit, ze to sa uz nepatri.
   Objimame male dieta, pretoze je bezmocne a citime, ze nase objatie potrebuje. Velkych odmietame s vyslovenym ci nevyslovenym poukazom na to, ze uz su privelki na objimanie. Lenze... Objatie je vztah rodica a dietata, silneho dospeleho a slabeho, bezmocneho, nestastneho. Sme dospeli, mali by sme byt silni, pretoze mame na to vek. Kolkokrat sa vsak citime slabi, bezmocni a napriek tomu, ze mame 30, 40 ci 50 rokov najradsej by sme sa hodili do narucia svojej mame. Je jedna teoria osobnosti, ktora hovori, ze kazdy ma v sebe – aj v dospelosti – dieta, rodica a dospeleho. V jednotlivych zivotnych situaciach sa spravame viac ako dospeli, v inych viac ako rodic a inokedy zasa ako dieta. To posledne, dieta, sa moze radovat, hrat, ale moze byt aj bezradne, nestastne. Vtedy potrebuje, aby bol nablizku niekto, kto je v tej chvili silny, kto zvlada situaciu. Manzel, kamarat, mama. Niekto ak treba – doda silu aj svojim objatim. Ak sa nas velky syn potrebuje nechat objat, tak to potrebuje. Potrebuje od nas ziskat pocit istoty. Potrebuje „dotankovat“ trochu energie. Potrebuje pocitit, ze nie je na tomto svete osamely, sam.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka


Vitazne prace Bomburovej sable

1. miesto v kategorii do 15 rokov: Matej Gonda z Brezna 1. miesto v kategorii nad 15 rokov: Willy Weber + Tibor Vrtik z Trencina

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT