Vlani na rokovani
mestskeho zastupitelstva zaznel navrh nainstalovat v meste parkovacie
automaty. Po zabezpeceni vsetkeho potrebneho 1. juna sa na miestach
casteho parkovania (na namesti, na Ulici Bozeny Němcovej, na Ulici CSA
a pri Dumbieriku) objavili parkovacie automaty. Po mesiaci ich
fungovania nas zaujimali nazory vodicov na novu moznost kupenia si
parkovacich listkov. |
S anketovym mikrofonom
|
Marcel Ilcik,
samostatne zarobkovo cinny, Brezno:
- So systemom parkovacich automatov mam uz skusenosti z Banskej Bystrice.
Lenze v Brezne je malo parkovacich miest a aj za to malo sa plati. Ale
parkovacie automaty su jednoduchsie, v obchodoch napr. niekedy nemaju vydat
a takto do automatu len vhodim mincu. Dalsia vyhoda je, ze v automate si
mozem kupit listok len na pat minut, ked viem, ze budem parkovat len kratko.
Martin Koziak, samostatne
zarobkovo cinny, Drabsko:
- Myslim si, ze je to lepsie,
ako kupovat parkovacie karty. Ked prisiel niekto cudzi, pobehal cele mesto,
kym nasiel obchod, kde predavaju parkovacie karty. Podla mna je to dobre.
Vyhodne je hlavne to, ze tam mate napisane, dokedy listok plati.
Ing. Ladislav Ploth,
zivnostnik, Banska Bystrica:
- Je to prinos, ze netreba
hladat parkovaciu kartu v stankoch. Moze sa stat, ze ju nemaju, alebo je
zavrete. Clovek ma vyhodu aj v tom, ze v parkovacich automatoch su stanovene
casove zony. Je to lepsie, odhadnem si, kolko budem stat a podla toho si
kupim parkovaci listok.
Jan Fararik, udrzbar,
Valaska:
- Podla mna, parkovacie
automaty su dobra vec. Je to vyhoda. Nemusim po celom meste zhanat
parkovaciu kartu a kazdy nevie, kde ich predavaju. Okrem toho si mozem
vymedzit, aky cas budem parkovat.
Ondrej Siman, sukromny
podnikatel, Nove Hony:
- Zatial som si nevsimol, ze
uz mate parkovacie automaty. Prave som prisiel. V Lucenci su taketo automaty
uz davno. Predtym som musel kupovat parkovaciu kartu v obchodoch, teraz len
zajdem k automatu a listok kupim podla toho, ako dlho sa tu zdrzim.
Martina Veresova, na
materskej dovolenke, Zamostie:
-Tento automat na namesti je
dost skryty medzi stromami, clovek ho tazsie najde. Len teraz som si ho
vsimla. Na jednej strane je to dobra vec, no clovek nie vzdy dobre odhadne,
kolko bude parkovat a potom musi rychlo kupovat dalsi listok.
(ng, sv) 

Dvadsiateho
druheho juna v domove dochodcov a domove socialnych sluzieb Hron v Dubovej
mali uz piaty Jansky ples
seniorov. Z napadu sa stala tradicia, a tak opat medzi sebou privitali
priatelov z domova Luna v Brezne a z domovov v Klenovci a v Hronci.
Zabavajucich sa seniorov prisla pozdravit aj poslankyna BBSK Ing. Janka
Mihalovicova. „Clovek mnohokrat opeknie, ked pride staroba.“ Seniori opat
dokazali, ze im nechyba chut do zivota.
(jd)
Ako sme oslavovali Den otcov
Je to sviatok, ktory ma iba
kratku tradiciu, ale v nasej Materskej skole v Zavadke nad Hronom sa
oslavoval treti raz. Potajomky s detmi sme pripravili basnicky a pesnicky,
ktorymi sme chceli podakovat nasej druhej mame „oteckovi“: Otecko moj dobre
viem, ze ta velmi milujem, aj mamicku mam tiez rad, ale v skolke budem spat.
Den otcov v spojeni s nocou odvahy sa uskutocnil 15. juna. Vybor
rodicov spolu s ucitelkami pripravil detom den, ktory ostane dlho v ich
srdieckach. Vecer o 19. hodine sa deti spolu s ucitelkami vybrali k rybniku,
kde ich cakali tri rozpravkove krajiny. V prvej krajine bola Sipkova Ruzenka
a princezna Radomila, ktore ziadali od deti rozlustit zahadu ukrytu v
nadhernom prestieradle (deti plnili ulohy o exotickych zvieratach, ktore
preberali cely tyzden v materskej skole). Deti boli natolko aktivne, ze samy
ponukli princeznam pesnicku o zirafe, ktoru sa naucili na anglickom jazyku.
Druha rozpravkova krajina bola baba Jaga s certom, ktora detom pripravila do
cesty velku zatarasu z trnia, ale zrazu kde sa vzal, tam sa vzal,
rozpravkovy vodnik na deticky zavolal, podal detom rucicku, ked uhadli
basnicku. Takto sa vsetky deti dostali na druhu stranu cesty, ale ucitelky
cakali, co sa bude dalej diat. Na a tu zrazu nastalo velke ticho, ked baba
Jaga zakricala, ze deticky si necha a ucitelky dalej nepusti, ale ak dokazu,
ze su sikovne a zdolaju prekazku, ktoru im pripravila, cestu im uvolni. A
tak sa vecer pri zavadcianskom rybniku aj sportovalo. Potom nasledovala
oslava s rozpravkovymi postavami pri chate Zlata rybka. Spolocne sme
tancovali a spievali do neskoreho vecera. Za sumraku sa deti vratili do
skolky, kde za svetla baterky museli dokazat, ze su odvazni a nikoho sa
neboja. Po lahkej veceri a hygiene sa usadili k rozpravke o Strasidelnej
noci, ktoru im porozpravala ucitelka Hrablayova. Nasledovalo hladanie
strasidiel po celej skolke. Neverili by ste, ale deti nasli tri – riaditelku
Hruskovu, ucitelky Noskovu a Babnicovu. A to sme sa uz konecne mohli vybrat
do svojich skolkarskych postielok.
Sme presvedcene, ze deti nikdy nezabudnu na pekne chvile stravene v
materskej skole, ved cielom tejto akcie je rozvijat prosocialne spravanie,
ale aj plnit ulohy environmentalnej a zdravotnej vychovy.
Kolektiv materskej skoly
Den s prezidentom
Bratislava, nase hlavne mesto,
nas 9. juna „pozvala“ na navstevu. Pytate sa koho? Predsa deviatakov z
Pionierskej 2. Posledny skolsky vylet sme tak stravili v ruchu
bratislavskeho velkomesta. Navstivili sme palac nasho pana prezidenta, kde
sa konal Den otvorenych dveri. Kazdy z nas mal moznost stretnut sa s
prezidentom Ivanom Gasparovicom i jeho manzelkou. Mohli sme s nim prehodit
par slov, odfotografovat sa s nim, alebo sa postavit do radu a cakat na jeho
autogram. Neskutocne! Palac bol uzasny, hoc neholdujem zlatej farbe. A tie
toalety! Mozno sa pytate, preco pisem prave o nich, ved koho to zaujima...
Ale keby ste ich videli. Krasna dlazba, velke zrkadla v zlatych ramoch,
kozene kresla uprostred miestnosti. Clovek by tam aj byval... No to zdaleka
este nie je vsetko. Na zadnom dvore pri zahrade nas cakalo prekvapenie. Pri
dlhom stole sedelo hned niekolko znamych osobnosti, vsetko sportovci. Tu sme
si „zgustli“ my dievcata. Kto by nepoznal Radoslava Zideka, Dominika
Granaka, Rasta Pavlikovskeho alebo Richarda Stehlika? Sedel tam aj Jozef
Golonka, snoubordistka Jana Sedova ci nasi zlati paralympionici z Aten 2004
Marek Margoc a Jan Riapos. Nuz svet je maly, a tak sme stretli aj
„superstaristov“ Petru Kepenovu, Jakuba Petranika a Peta Cmorika. To je
nahoda!
Aky by to bol vylet v Bratislave, keby sme sa neplavili po Dunaji?
Vyplavali sme z nabrezia hlavneho mesta smerom na Devin. Slniecko krasne
svietilo a hrialo. Sum vody a pohlad na zelene brehy Dunaja boli
ukludnujuce. Kusok oddychu po ubehanom dni. K znamym osobnostiam sa pridala
aj Milka Vasaryova. Tu sme stretli pocas plavby. Taka usmievava mila zena.
Po takmer dvojhodinovej plavbe sme zakotvili pod Devinom, kde nas uz cakal
nas autobus. Bolo nacase vratit sa domov.
Bol to ten najkrajsi vylet, aky sme zazili. Mozno je to tym, ze bol
posledny a mozno nie. Kazdopadne sme si vecer lihali do posteli plni novych
a krasnych zazitkov. Bola to ta najkrajsia rozlucka so zakladnou skolou, aku
mohli pre nas triedne ucitelky pripravit. Tymto sa chcem, v mene vsetkych,
pani ucitelke Veverkovej a pani ucitelke Lenghartovej podakovat za skvele
zorganizovane stretnutie s nasim hlavnym mestom.
9. B, 9. C
...
Z napadu tradicia
Posledny majovy stvrtok bol
zaujimavy najma pre nas osmakov zo Zakladnej skoly s Materskou skolou na
Pionierskej ulici c. 2. Zo vsetkeho najviac sa asi kazdy tesil na navstevu
NR SR v Bratislave. Tento rok ju ziaci nasej skoly navstivili uz po
desiatykrat. Bolo to nieco nezvycajne, pretoze vidiet parlament a stretnut
sa s poslancami nie je az take jednoduche. Po navsteve budovy NR SR sme
neodolali pozvanke na vystavu venovanu vynimocnemu Leonardovi Da Vincimu pod
nazvom Zvedavy genius na Bratislavskom hrade. Mali sme moznost obdivovat
jeho vynalezy a vyskumne pokusy. Tato vystava potrva az do 15. septembra.
Popoludni sme nastupili na vyletnu lod a plavili sme sa po Dunaji az do
Devina. Na lodi sme sa porozpravali s turistami z Anglicka. Pred odchodom z
Bratislavy sme sa zastavili v nakupnom centre Aupark, kde sme stretli vela
znamych osobnosti. Bol to velmi vzrusujuci den plny novych zazitkov a
zaujimavosti.
Alzbeta Auxtova, 8. A |