4. JUL 2006 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky:

V roku 1918 poslal Martin Sotak (stojaci) z Hronca tuto fotografiu na pamiatku. Nespoznavate aj ostatnych dvoch vojakov?

 


Z dennika, ktory ma len jednu stranku

24. jun 2006, 22. 30 h

   Janska noc. Magicka noc. Vesiam bielizen na balkone a zrak mi zabludi na Jamy. Z temnoty ziari ohen. Nie jeden, dva. Janska vatra. Vzduch vonia omamne cerstvo pokosenou travou a prinasa davno zabudnute spomienky mojho detstva. Bolo ine, plne carovnych pribehov, ktore nam sprostredkuvali nasi najlepsi priatelia - knihy. Zaviedli nas do cias zivota nasich predkov, ktori v symbioze s nemennymi zakonmi prirody udrziavali svoje davne tradicie. Mysel odkryva davno zabudnute rozpravky o devatorakom kvieti, ktore pomahalo hladat stratene poklady. Poklady, ktore pocas Janskej noci vyharali z podzemnych hlbin a po cele veky pokusali fantaziu jednoduchych ludi. Ti, snivajuc o lepsom zivote, nevahali rozprestriet kridla svojej predstavivosti a nacriet az na dno viery v zazraky. Napriek tazkej robote na poli a neutesenemu osudu verili v dobro a spravodlivost a s pokorou prijimali svoj nelahky udel.
   Uz niet nebojacnych pastierov, ktori za teplych letnych noci tancovali s vilami, ani prostych dedinskych dievcat, carujuc pri splne mesiaca pre lasku svojho mileho. Niet ticheho rozjimania ustatych drevorubacov pred svojou kolibou, ba ani neopakovatelneho ujukania mladych diev z gruna na grun.
To vsetko krasne, comu nasi predkovia verili, odvial cas.
   Necakany hluk ma vracia naspat do skutocnosti. Dole po ulici kraca hlucik mladych ludi. Smeju sa, pokrikuju. Do noci svietia neonove svetielka displejov ich nerozlucnych spolocnikov - mobilov. Miliony SMS-iek lietaju vzduchom a svojou primitivnou komunikaciou uz nicim nepripominaju rozpravanie starych materi svojim vnucatam na pripecku.
Je iny svet. Inac vonia hora po letnej burke, inac chuti cerstvo odtrhnute jablcko, ini su i ludia. Nado mnou nadherne ziaria hviezdy. Boli tu, ked moj prastary otec kosil zarosenu luku a  budu tu aj vtedy, ked nasi prapravnuci kybernetickym cipom oznamia svojmu dietatu, ze mu vinsuju vsetko najlepsie k narodeninam.
   Ale Janske ohne tu uz nebudu.
  A je mi z toho velmi smutno na dusi...                                                                

M. Brvenikova

 Erby obci Breznianskeho okresu (4)

Brezno

   Brezno patri k mestam, ktore pouzivaju historicky erb. Jeho podobnost so statnym erbom Uhorska za vlady rodiny Anjouovcov svedci o tom, ze pochadza z konca 14. storocia a suvisi s udelenim mestskych privilegii v roku 1380 panovnikom z tejto vladnucej dynastie - Ludovitom I. Podla vtedajsich zakonitosti heraldiky sa pretvoreny erb tejto rodiny pouzival v sudobej mestskej heraldickej tvorbe a symbol Anjouovcov sa stal zakladom erbov viacerych miest, vznikajucich v tomto obdobi (Kremnica, Kosice).
   Vizualna podoba symbolov v stite je znama z odtlackov gotickeho pecatidla z roku 1429 a pecatidlo s rovnakymi figurami pouzivalo mesto aj v 16. storoci.
   Prve farebne vyobrazenie breznianskeho erbu a jeho popis je znamy z erbovej listiny vydanej 11. jula 1627 Ferdinandom II. Panovnik respektoval dovtedajsiu podobu pouzivaneho mestskeho znaku a doplnil len ostatne casti erbu - prilbu, klenot a prikryvadla: v stiepenom stite je prava polovica osemkrat modro-strieborne delena a v lavej cervenej polovici je sest striebornych lalii. Na vrchnom okraji stitu je postavena korunovana resetova prilba s prikryvadlami, za klenot sluzi obrneny a mecom ozbrojeny rytier s napadnymi fuzmi a bradou, prilbu ma zdobenu pstrosimi perami (pre porovnanie – statny znak Uhorska za vlady Anjouovcov mal v stiepenom stite pravu polovicu sedemkrat cerveno-strieborne delenu a lava modra polovica bola posiata zlatymi laliami). Podla tejto listiny bolo vyryte aj pecatidlo, obsahujuce vsetky casti erbu.
   Heraldicky popis erbu:
  
Stiepeny stit. Prava polovica je osem raz modro-strieborne delena, v lavej cervenej polovici je sest striebornych lalii, po dve v troch radoch.

Pripravilo Horehronske muzeum

 Elena Holeczyova a breznianske ochotnicke divadlo

   Neoddelitelnou sucastou kulturneho zivota v breznianskom prostredi bola ochotnicka divadelnicka cinnost. Silne dojmy z takehoto prostredia vyraznou mierou zakotvili aj v tvorivych zaujmoch Eleny Holeczyovej a prejavili sa v jej plodnej spolupraci s divadlom. Od zaciatku 30. rokov sa najlepsie sily breznianskych ochotnikov sustredili v miestnom odbore Matice slovenskej pod jej vedenim ako dlhorocnej predsednicky Divadelneho zdruzenia. Posobila tiez ako reziserka nielen v tomto zdruzeni, ale aj vo vacsine spolkov v Brezne.
   Breznianske divadelne posobenie E. Holeczyovej zahrna v sebe sestnast rokov (1931 - 1946). Zacala hrou Kostolna mys v roku 1931 a svoje spolocenske a umelecke ucinkovanie skoncila nastudovanim pasma Sli bojovnici v roku 1946.  Obdobie 30. a zaciatok 40. rokov, ktore tak vsestranne poznacila a vyhranila jej praca, neprinieslo iba vyznamne uspechy breznianskych ochotnikov doma, ale aj vyrazny prienik do okolia: na reprezentacne slovenske fora do Martina, kde merali cestu sestkrat (v rokoch 1935, 1936, 1937, 1939, 1940 a 1942), pricom zaznamenali velke uspechy; na javisku Slovenskeho narodneho divadla vystupovali trikrat (v roku 1937, 1938, 1943); bratislavsky rozhlas vzdy vysielal vystupenie ochotnikov zo SND; v roku 1937 boli na rozhlasovej sutazi v Kosiciach a v roku 1938 ich videli kosicki divaci na javisku Vychodoslovenskeho narodneho divadla.
   Reziserka Elena Holeczyova dbala aj na jazykovu uroven, dramaticku a inscenacnu zlozku. V novodobej historii 9. a 10. maja 1942 Breznania ako prvi prenikli za hranice na svoj uspesny prvy zajazd. Maticny folklorny tanecny subor vystupil vo Viedni s pasmom Vynasanie Moreny, ktoreho choreografiu pripravila a pasmo nacvicila E. Holeczyova, vratane vyberu krojov pre spevakov a tanecnikov a napisania scenara. Do tanca zakomponovala horehronsky zvyk vitania jari, kde ucinkovalo do patdesiat ochotnikov v polomskych krojoch za zvukov tahacich harmonik. Vo Viedni vystupovali v divadle Urania s velkym ohlasom.
   Dajme slovo hercom, tanecnikom a spolupracovnikom E. Holeczyovej, ktori jej osobnost najlepsie vystihuju.
   Ada Mikulikova: „Pani Elena bola osobnost odborne fundovana, skromna. Nasla spravnu cestu ku kazdemu z divadelneho a folklorneho suboru.“
   MUDr. Edita Dibakova: „Ako reziserka z neskusenych ochotnikov dokazala vycibrit postavy, ktore ziskali na javisku fanusikov, ich radost a spontannost.“
   Stefania Petranska: „Brezno malo osobnosti v kazdej oblasti kultury. Takouto bola aj Elena Holeczyova. Ona bola na tomto poli nezastupitelna. Hybala dianim, odbornostou v Divadelnom zdruzeni a folklornom subore. Vedela mladych zanietit, udrzat, ale aj rozplakat vyzadovanim discipliny a nacvikom, cez unavu do precizneho prevedenia.“
   Vlastna spomienka E. Holeczyovej: „Rada spominam na skusky v studenych, nevykurenych miestnostiach, na vesele chvile smiechu a svornosti, ked sa praca darila, na hadky, ktore prepukli z najmensich pricin a vsetci sme sa zariekali, ze uz nikdy, ale naozaj nikdy viac divadlo nebudeme hrat. Na zhananie rekvizit a primeraneho odevu po mestecku, na uzkost pri vytiahnuti opony, ked z temneho hladiska stovky oci sledovali osvetleny stvorec, kde sme s trasucim srdcom vyslovovali prve slova a vety. Na radost pri pohlade na rozosmiate tvare alebo vyplakane obecenstvo, na mile zazitky ochotnikov.“
   Impulzom jej zivotnej cesty v Brezne bola laska k mestu, k Horehroniu, domovine, ludovemu prostrediu, pospolitemu ludu a narodu. Jej laska bola nielen obdivovatelska, ale ziva, aktivna, prejavovana intenzivnou cinnostou na poli kulturneho rozvoja Brezna a Horehronia. Jej praca v spolocenskych organizaciach nebola len reprezentativna, ale prinasala mestu, okoliu a Horehroniu aktivity vo vzdelanostnej oblasti, kulture, davala impulzy do zivota a trochu optimizmu do chudobneho prostredia. Nas kraj bol pre nu zdrojom krasneho kroja a bohatstvom svojrazu. Chodila z dediny do dediny, z chalupy do chalupy, zachranovala, co sa dalo, ale najma plnymi duskami vsavala inspiraciu pre vsetko, co bolo naplnou jej mimoriadne plodneho zivota.
   Manzelia Holeczyovci zanechali Breznu nesmierne bohatstvo. Svoju lasku k Breznanom vyjadrili pri rozlucke s Breznom v zachovanej rodinnej kronike slovami: „Odchadzame z Brezna po sestnastich rokoch. V mysli budeme neraz s tymi, ktorych tu s lutostou nechavame. Vy ste medzi nimi.“

Oto Baldovsky


Z etnografickeho zapisnika

Slovenske prislovia a porekadla

   o Musel by si mnoho niti mat, aby si vsetkym ludom huby pozasival o Aj dobremu kocurovi niekedy mys unikne o Povedala sova sove: staraj sa kazdy o svoje o Na vinovateho akoby lopatou hrnul o Ziadne nestastie vecne netrvalo o Neber viac na chrbat ako mozes uniest o Dobre reci daleko idu, plane este dalej o Nie kazdy zaludok vsetko znesie o Kto nikdy nezacne, nikdy nedokonci o Oklam blazna ako chces a mudreho ako vies o Kde nehori, tam ani dymu niet o Dobra povest ziari aj v tme o Razen hotovy a zajac v lese o Nemozno byt na dvoch miestach odrazu o Kto nema nic na tanieri, pozera na podnos o Kto v lete nerobi, ten v zime nebrodi o Aj zaplata zdobi cloveka o Aj v pekle je dobre, ked mas stryca diabla o Aj bez brady ludia mladi daju niekedy dobrej rady o Pri studenej kuchyni horuca laska chladne o Lepsie niekedy ako nikdy o Kto je na peci, mysli si, ze su v nej vsetci o Mlademu sa svet usmieva o Aj certa by zozral, keby mu ho dali o Dakedy mudry pochybi, dakedy zas blazon trafi o Chutnejsi chlieb na slobode, ako kolac v sluzbe o Aj stara koza rada lize sol o Kde vela dymu, tam malo ohna o Na lekara nemysli, kto je veselej mysli o Kto cigani, ten kradne o Casty host nebyva vzacny o Dobra praca sama sa chvali o Vyslo tela, vratil sa vol o Svoje chyby nikto nechce vidiet o Co Jurko nepochopi, to sa Juro nenauci o Pri dobrom majstrovi musi byt aj tovaris dobry o Blazon chodi nahaty, aby umrel bohaty o

(jp)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT