|
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
Foto: Stefan Vozar
Pavol M. Kubis: Sestdesiatka by sa mala oslavovat v mladsom veku
Nezvyknem menit nazor, styl, ani lasku k Horehroniu
S festivalom Divadelna Chalupka vas spaja nielen vystavka vasich kresieb vo foyeri mestskeho domu kultury. Ako divadelny vedec mate aj pravo hodnotit. Aky je teda vas nazor? - Uz od detstva som akosi usposobeny, ze vitam a rad sa i zapajam do zaujimavych ludskych aktivit. Tancoval som v detskom subore, hraval som divadlo, zucastnoval som sa na detskych vytvarnych sutaziach. Ako 17-rocny som na Strednej vseobecnovzdelavacej skole v Banskej Bystrici nahovoril rovesnikov podobnych zaujmov a zalozil som Skupinu 17, ktorej mottom bol „boj proti bezcitnosti“. Vystudoval som Vysoku skolu muzickych umeni - odbor divadelna veda v Bratislave a v profesionalnom divadle som potom uz nikdy nepracoval. Ale v novinach. A v ochotnickom divadelnom diani. Ti sa mi vzdy videli uprimnejsi. A tak zijem sestdesiat rokov ... Kedze som medzitym pravidelne absolvoval mnohe divadelne festivaly a prehliadky (na nich som bol sem-tam v porote, ale viac ako redaktor bulletinov a divadelnych novin), udrziaval som sa tak v zdravom kontakte s ochotnikmi na celom Slovensku. Preto som okamzite uvital myslienku, s ktorou vlani prisli moj spoluziak Maros Krajcovic a moj priatel Lacko Vagaday: organizovat v Brezne akysi divadelny festival. A Divadelna Chalupka bol svetovy napad, len ma mrzi, ze som to nevymyslel ja. Som rad, ze Divadelna Chalupka, ktora ma viac vyznamov (vzdy som miloval viacvyznamove veci, anekdoty, fakty, artefakty i zeny) uz existuje a je tu oficialne jej prvy rocnik. Mrzi ma len, ze taky bohaty a pestry program nemozem cely absolvovat. Mozno o rok. Do programu festivalu som prispel malou vystavkou kresleneho humoru (v mestskom dome kultury) a chcel by som, aby v roku 2007 bola z tohto napadu reprezentacna vystava kresleneho humoru o divadle, kde by neboli iba moje prace ...
Niekde ste napisali, ze v tychto hektickych casoch vas nic nepotesi tak, ako smiech. Vy tento smiech rozdavate plnym priehrstim nielen kresbami v novinach, ale aj na vystavach, najnovsie v rodnej Banskej Bystrici s nazvom Neoponujte mi! Ved ste v divadle! - Ano, potesila ma ponuka riaditelky Statnej vedeckej kniznice v Banskej Bystrici PhDr. Olgy Laukovej a vytvarnika PaedDr. Jaroslava Uhela, ArtD., aby som v atriu tejto nadhernej budovy na Lazovnej ulici prezentoval moje najnovsie napady kresleneho humoru. A tak sa tam za sklo panelov dostalo takmer dvesto originalov – niektori navstevnici tvrdia, ze originalnych. Tesi ma i to, ze vystava, ktora mala koncit 10. septembra, je este stale v atriu a rozdava smiech. To som sa dopocul. Nie je to fraza, ale pre autora kresleneho humoru je urcite najvacsi uspech, ak sa na jeho vtipoch ludia zasmeju, okreju, potesia, pridu na pozitivnejsie myslienky. V Brezne sa predstavujem uz hadam tradicne, potesi ma akakolvek pozvanka do priestorov. Kresleny humor ma totiz jednu vynikajucu vlastnost: nahadzete vykresy do igelitky a mozete ich vystavit kde chcete, prilepit, primontovat o cokolvek, len aby sa dostal k ludskym zmyslom, najma k ociam. V tento jubilejny rok (moj) vystavujem vela a vystatujem sa zatial diplomom z medzinarodnej sutaze kresleneho humoru Zlaty sudok 2006 v Presove (medzi dvadsiatkou ocenenych boli iba dvaja Slovaci - pozn. autorky) a diplomom zo sutaze Usmejte sa na svet v Novych Zamkoch.
Coskoro by sa mal splnit aj vas davny sen: 5. decembra budete mat vernisaz vystavy kresleneho humoru v Prahe... - Bude to v hoteli Pauliny. Slubili sa mnohi Slovaci, predstavitelia Obce Slovakov v Ceskej republike, v prvom rade jej predseda doktor Peter Liptak (inak sympatizant breznianskej kultury, najma ochotnikov) a dufam, ze sa tam stretnem aj s mojim byvalym kolegom z dennika Smer, spisovatelom a velvyslancom Slovenskej republiky v Ceskej republike Ladislavom Ballekom. Na expoziciu chystam celkom nove kresby, takze mam co robit ... A do buducna by to mohli byt mesta Tisovec, Revuca, Bekescaba, Bacsky Petrovec ... Vitam kazdu prilezitost. A ak sa mi podari - knizka. Uz niekolko rokov na mna nalieha sef Vydavatelstva humoru a satiry v Bratislave, sefredaktor Kocurkova Milan Stano, aby som vydal kresleny humor, resp. i texty knizne. A skutocne: vsetko k tomu mam, akurat sponzori sa venuju krajsiemu poprsiu ...
V novembri oslavite vyznamne
zivotne jubileum - sestdesiatku. Malokto sa moze pochvalit takou plodnou
tvorbou novinara i autora kresleneho humoru. Co tak spravit male
poohliadnutie? (ng) |
Cengotom zvonceka
v stredu vecer v breznianskom stanku kultury oficialne otvorili stvordnovy
inspirativny festival Divadelna Chalupka. Cierna ovecka - jeho symbol - od
lanskeho nulteho rocnika nabrala nove sily. Festivalove predstavenia bezmala
dvoch stoviek ucinkujucich totiz nevideli len divaci v mestskom dome kultury,
v synagoge a na namesti, ale aj v Ciernom Balogu, Podbrezovej, Pohronskej
Polhore a vo Valaskej. Dvanast divadelnych suborov (medzi nimi zahranicne
kolektivy z Noveho Bydzova a z Budapesti a tri profesionalne divadla: Divadlo J.
Palarika z Trnavy, banskobystricke Divadlo z Pasaze, Slovenske komorne divadlo z
Martina), folklorny subor SLUK, tanecny subor Tma a ticho z Bytce, hudobne
skupiny M. E. L. L. z Rimavskej Soboty, banskobystricka formacia Sto much
a mladi ludia z celeho Slovenska priniesli do nasho regionu mnozstvo roznych
pribehov, pri ktorych sa divaci zasmiali, pookriali, ale aj zamysleli.
Niet pochyb, ze inspirativny festival Divadelna Chalupka sa stava
tradiciou, co bolo hlavnym zamerom dramaturga festivalu Marosa Krajcovica
a predsedu hostitelskeho suboru a manazera Ladislava Vagadaya uz na jeho nultom
rocniku. Po styroch dnoch zvonec opat zazvonil, aby cierna ovecka mohla povedat:
„Bud festival“. Divadelna Chalupka dokazala svoju zivotaschopnost, potvrdil ju
aj primator Brezna Ing. Jaroslav Demian a hlavna organizatorka festivalu,
riaditelka Stredoslovenskeho osvetoveho strediska v B. Bystrici Maria Paluchova,
ktora prislubila, ze „na darovanom divadelnom lopari do roka navari nove
divadelne halusky“.
Na Vysokej
skole muzickych umeni v Bratislave vystudoval odbor divadelna veda. V praci
v divadle a o divadle vsak nezakotvil, aj ked s ochotnikmi dodnes
spolupracuje. Stal sa redaktorom dennika Smer, kde pisal a kreslil bezmala
dvadsatdva rokov. Potom az do roku 2000, kedy odisiel na ciastocny invalidny
dochodok, posobil v roznych celostatnych i regionalnych novinach. Publikoval
a doteraz spolupracuje s patdesiatimi periodikami. Minula vlada mu ciastocny
invalidny dochodok zobrala, a tak pracuje ako informator na Fakulte
prirodnych vied UMB v Banskej Bystrici. „Ak je divadlo zrkadlom zivota, tak
moje kreslene vtipy nech su odrazom zivota v zrkadle“, tvrdi citatelom
Horehronia dobre znamy Pavol M. Kubis, s ktorym sme sa porozpravali na
festivale Divadelna Chalupka.