Novy prednosta obvodneho uradu
   Vlada na svojom rokovani v stredu 20. septembra z funkcie prednostu Obvodneho uradu v Brezne odvolala Ing. Daniela Backa. Na jeho miesto vymenovala Ing. Jana Medveda, ktory niekolko rokov posobil ako prednosta Mestskeho uradu v Brezne a naposledy ako veduci odboru vystavby a zivotneho prostredia mestskeho uradu.

(r)

Romsky rozpravkar z Helpy
   V prazskom nakladatelstve Fortuna vychadza rozpravkova knizka romskeho rozpravkara a ilustratora Jozefa Harvana. Tento helpiansky rodak posobi v Cechach a pise romske rozpravky, ktore sam ilustruje. V Ceskej republike v podvecernom citani pre spisovatelov mali moznost jeho rozpravky pocut v Ostravskom rozhlase. Cely vlanajsi november bol plny rozpravok Jozefa Harvana. Zaujimal sa o neho plzensky dennik Bohemia, ktory jeho rozpravky uverejnuje aj v tomto roku a obrovsky uspech mali aj v ceskej televizii. Ostravska televizia s nim natocila dokument, ktory je mozne vzhliadnut aj na internete v relacii Babylon. Ucinkoval aj v programe ceskeho rozhlasu Praha. Jeho ilustraciu Sběr hub este v tomto roku uverejnia na titulnej stranke Třemsinskych listů v rodnom meste kralovnej z Rozmitalu Johanky, v Rozmitale pod Třemsinem. Knizka Jozefa Harvana snad vyjde aj v slovenskom jazyku, aby potesila mladych citatelov v jeho rodisku.

(ph)

Michalske hody v Pohronskej Polhore
   Pri prilezitosti 220. vyrocia zalozenia obce v Pohronskej Polhore v dnoch 29. septembra az 1. oktobra budu Michalske hody. Trojdnovy maraton podujati otvori slavnostny vecer pri prilezitosti 50. vyrocia zalozenia Dobrovolneho hasicskeho zboru spojeny s ocenenim jeho clenov. O 18. hodine v amfiteatri za kinom koncertuje skupina U. K. N. D., tanecnu zabavu ponuknu v restauracii Pohronska Polhora o 20. hodine. V sobotu rano o deviatej vyhlasia vysledky sutaze o foto obce. O desiatej v amfiteatri vystupi romska skupina. Alegoricky sprievod prejde obcou o pol jedenastej. Napoludnie odstartuju sutaz koni, po nej o druhej si zasutazia deti i dospeli. Podvecer o 17. hodine sprijemni detsky folklorny subor z Oravskeho Veseleho, prehliadka heligonkarov, v Topvare o 18. hodine detska michalska diskoteka i diskoteka pre dospelych a v restauracii posedenie pri heligonke. Slavnostnou svatou omsou v rimskokatolickom kostole sv. Michala o 11. hodine zacne nedelny program, za ktorym da poslednu bodku polhorska detska SuperStar s vystupenim Petry Kepenovej o 15. hodine.

(r)

Clementisovou cestou

   Na pamiatku slovenskeho publicistu, diplomata a politika obce Pohorela, Zavadka nad Hronom a mesto Tisovec zorganizovali uz 25. rocnik turistickeho prechodu Clementisova cesta Pohorela - Tisovec s roznymi sprievodnymi podujatiami.
   Clenovia OZ - KST Brezno si za sprievodnu akciu vybrali vystup zo sedla Burda v nadmorskej vyske 1006 m na Fabovu holu (1439 m n. m.) za prenadherneho pocasia. Breznianski turisti vystupovali najtazsim a najstrmsim chodnikom v celom pohori Slovenskeho rudohoria, aby zdolali masiv Fabovej hole. Po dosiahnuti vrcholu si kazdy hladal slnecne miesto, aby si odpocinuli, obcerstvili sa, lebo v sedle Burda na ucastnikov cakal perfektny pikantny gulas, ktory tento rok varili chlapci z Lesov mesta Tisovec. Neodmyslitelna vrcholova fotografia a breznianski turisti sa delia na dve zostupove skupiny, ktore sa vracaju kazda inou trasou do sedla Burda. Stretnutie v sedle s priatelmi a spoluorganizatormi - primatorom Tisovca, starostami obci Zavadka a Pohorela a s moderatorom Branom Ondrusom umocnuje fantasticky gulasik. Opat sa delia na dve skupiny. Jedna zostupuje udolim Strieborneho potoka do Tisovca, druha absolvuje navstevu Coburgovskeho zamku a parku na Prednej Hore a pramena Tisovskej Stavice.
   Obe skupiny sa stretaju v Tisovci, aby uz aj za pritomnosti primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana si uctili pamiatku slovenskeho politika, diplomata a publicistu Dr. Vladimira Clementisa polozenim kytic kvetov k jeho pamatniku. Na slavnostnom akte privital vsetkych ucastnikov turistickeho prechodu primator Tisovca Ing. Peter Minac, ktory ich pozval na dalsie sprievodne programy a na nasledujuci rocnik Clementisovej cesty.
   Breznianski turisti po navsteve Pamatnej izby Vladimira Clementisa, nakupe kvalitnej tisovskej bryndze, malom obcerstveni v novootvorenej pizerii sa rozlucili s primatormi a starostami. Este za stale nadherneho pocasia prveho jesenneho dna sa vratili bohatsi o mnozstvo sportovo-kulturnych zazitkov domov do Brezna. Na sobotu 30. septembra pripravuju turu Vysoke Tatry - Sliezsky dom, prihlasit sa treba do 28. septembra u Eleny Slavkovskej (c. tel. 6113327, 0908 646311).

(tj) Foto: Ing. Anton Jursa

 Posvatili obecne symboly

   V prvu nedelu babieho leta zila vrcharska obec Drabsko v znameni oslav venovanych posvateniu obecnych symbolov. Erb, pecat a vlajku posvatili v ramci slavnostnej svatej omse v rimskokatolickom kostole v Lome nad Rimavicou, po ktorej sa ucastnici podujatia presunuli do Kulturneho domu v Drabsku.
   Po prihovore starostky obce Marie Repkovej, v ktorom oboznamila s historiou obce a charakteristikou obecneho erbu, nasledovalo udelovanie pamatnych plakiet pri prilezitosti 440. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Drabsku byvalemu predsedovi a starostovi Ondrejovi Ridzonovi a Milanovi Stefancikovi a dlhorocnemu poslancovi obecneho zastupitelstva Ondrejovi Racakovi. Okrem toho 82 rodinam chaluparov, ktori tu vyuzivaju povodne domy na individualnu rekreaciu a stali sa tak sucastou zivota v obci, udelili cestne obcianstvo. Za vsetkych ocenenych podakovala Bratislavcanka Gabriela Stresnakova, ktora v Drabsku so svojim manzelom, poprednym slovenskym muzikantom, chaluparci uz 32 rokov. Dakovny list za dobru spolupracu a pomoc obci prevzal za Taurisovini, s. r. o., aj Ing. Miroslav Moncol.
   Slavnostne chvile spestrilo ucinkovanie ludovej hudby folklorneho suboru Mostar a husloveho krojovaneho tria sestier Sihelskych z Poltara. Na stenach kulturneho domu instalovali vystavu zaujimavych fotografii chalupara Petra Bauera z Bratislavy i malby Martina Benku, ktory v Drabsku maloval obrazy v rokoch 1933 a 1934.
   Pri tvorbe obecneho erbu, inak prveho na vrchoch, autori vychadzali z toho, ze v Drabsku sa muzi okrem inych cinnosti zaoberali aj vyrobou sindlov a zeny tkali platno i handrickove pokrovce. Navrhovatelom erbu (noz na struhanie sindlov, sekera a vreteno s navinutou priadzou) je PhDr. Peter Konya, PhD., graficky ho spracovala firma LIM PO, s. r. o., Presov. Symboly su uz zapisane v Heraldickom registri Slovenskej republiky.
   Obec Drabsko vznikla ako drevorubacska osada zalozena grofom Forgachom v roku 1810 a kolonistami z Oravy. Chotarny nazov Na Drapskie bol znamy uz v roku 1566. Do roku 1920 patrila do okresu Rimavska Sobota ako osada Lomu nad Rimavicou. V roku 1920 sa osamostatnila a stala sa obcou s osadami a castami: Kysuca, Sedmak, Skalnik, Chotar, Murany potok a Kopec. Prvi usadlici, povolani grofom Forgachom na drevorubacske prace, pochadzali z Oravy a Kysuc. V sucasnosti ma Drabsko 223 obyvatelov a eviduje 82 drevenic vyuzivanych na individualnu rekreaciu. Cez miestnu cast Sedmak vedie turisticky chodnik k Dobrocskemu pralesu. V lokalite Kysuca sa zachoval povodny charakter zastavby a patri k najpovodnejsim pamiatkam ludovej architektury na Slovensku.

(DaRa) Foto: Peter Bercik