9. JANUAR 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky

Skupina ludi je vyfotografovana pred advokatskou kancelariou Dr. S. Kindernaya a Dr. J. Zibrina. Predpokladame, ze ide o ich zamestnancov. Nepomozete nam urcit presnejsie, o koho ide? Zavolajte na c. t. 6112283. 


Kniha knih

   Cas vianocny, cas preradostny, pokoj prinasa. Pocitili sme ho cez najkrajsie vianocne dni pohody. Ona udrzala v nasom povedomi ohlas na vianocne pozdravy, na sviatocne upraveny stedrovecerny stol, na vianocny stromcek, pod ktorym boli darceky. Cakali na detske rucky a rozsvietene ocka. Do tejto atmosfery zapadli aj nabozenske vianocne piesne, koledy i s tou, vari najdojimavejsou Ticha noc, svata noc...

   Cas vianocny, cas pokoja, cas veselosti. Priniesol ju, ako zvycajne, posledny pan roka, Silvester. V tento cas mnohi z nas pri blikotavom svetle sviecocky si aj zaspominali. Patrim medzi nich. V tej nostalgii beriem do ruk Knihu knih - Bibliu. Nie nove vydanie (1999), ale tu z roku 1867. Objavil som ju na policke nad kuchynskymi dverami v jednej domacnosti na Gemeri. Stostyridsat rokov. Poznacil ju cas. Dvakrat ju ozivovali ruky restauratorov (1938, 1998). Jedna spomienka vyvolava druhu. Aj ta sa do mojich archivnych listkov dostala vari pred styrmi desiatkami rokov. Je z Tranovskeho kalendara. Viaze sa k Biblii. Ide o tieto ciselne udaje (presnost som neoveroval): Podla poctu biblickych kapitol prostrednou kapitolou je 117. zalm. Co sa samotnych versov tyka, prostrednym versom celej Biblie je osmy vers 10. zalmu: „Sedava na postriezke v dedinach...“ Slovo Hospodin je v Biblii pouzite 6855-krat. Slov v tejto Knihe knih je 773 692 a vyse tri a pol miliona pismen (litier).
   A kedze je to prvy moj clanok v roku, patri sa aj zavinsovat trochu: Aby ste mali zdravia staleho a mesteka nikdy prazdneho.

S. Giertl

 Za Otom Baldovskym

   V posledny decembrovy stvrtok minuleho roka sa navzdy zastavilo bolave srdce i cas 78-rocneho obetaveho cloveka.
Tak ako ticho a nebadane dokazu snehove vlocky prikryt v tomto rocnom obdobi okolitu prirodu, aby vytvorili prekrasnu zimnu sceneriu, tak ticho a nebadane odisiel do vecnosti Oto Baldovsky. Odisiel clovek skromny, priatelsky na stisk ruky, srdecny a prajny najma na dobre slovo ci radu. Odisiel pozorny manzel a starostlivy otec dvoch krasnych dcer.
   Zakladnu statnu ludovu skolu vychodil v rodnom Brezne. Absolvoval Statnu mestiansku skolu chlapcensku, Batovu skolu vo Svite - Batizovciach, Statnu obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracoval v roznych zamestnaniach - v podniku Bata Svit, v Tatra banke, vo velkodistribucnom podniku. Po skonceni vojenskej zakladnej sluzby nastupil do breznianskej Mostarne, kde za tridsatosem rokov presiel mnohymi pracovnymi funkciami od veduceho skladu a expedicie, odbytoveho dokumentara, veduceho planovania odbytu az po veduceho kancelarie riaditela podniku.
   Tak ako poctivo pristupoval k plneniu svojich povinnosti na roznych pracovnych postoch, rovnako sa spraval aj pri plneni uloh v roznych spolocenskych funkciach. Vyrazne sa angazoval ako dobrovolny funkcionar v Telovychovnej jednote Brezno, najma ako tajomnik futbaloveho oddielu. Aktivny bol v Stavebnom bytovom druzstve v Brezne, v Zdruzeni rodicov a priatelov skoly. Mnoho rokov spolupracoval s Institutom pre vyskum verejnej mienky v Prahe a v tej istej oblasti so Slovenskym rozhlasom v Bratislave. V rokoch 1964 - 1970 bol predsedom redakcnej rady zavodneho casopisu Brezniansky mostar.
   S nevsednym zapalom sa venoval najma praci v miestnom odbore Matice slovenskej ako dlhorocny clen vyboru, predseda dozorneho vyboru a clen dokumentacnej komisie. Hlavnym cielom jeho cinnosti bolo vyhladavanie a studium materialov z cinnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne. Nesetril svoj volny cas napriklad na zozbieranie dokumentov k dejinam tejto institucie od roku 1919 do roku 1997. Zozbieral rozsiahly material od starych maticiarov, navstivil muzea, skoly, prestudoval kroniky, zaznamenal mnoho rozhovorov a tiez rozsiahlou korespondenciou zalozil kroniku. Zostavil publikaciu k 75. vyrociu zalozenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne a v dalsej publikacii podrobne spracoval vybrane osobnosti maticneho zivota v meste. V sucasnosti najma jeho zasluhou vychadza rozsirene vydanie o osobnostiach maticneho a kulturneho zivota v Brezne.
   Za aktivnu a obetavu pracu v maticnom hnuti mu Dom Matice slovenskej v Banskej Bystrici pri prilezitosti jeho zivotneho jubilea sedemdesiat rokov udelil zlatu medailu. Pri prilezitosti zivotneho jubilea sedemdesiatsedem rokov mu za dlhorocnu aktivnu cinnost v Matici slovenskej, publikacnu a dokumentacnu cinnost, tvorbu publikacii bola v roku 2006 udelena Cena primatora mesta Brezno. Prave zastupcovia mesta si Ota Baldovskeho budu pamatat najviac ako zanieteneho maticiara, cloveka, ktory miloval a rozvijal odkaz Martina Razusa. Ved najma jeho zasluhou stoji v parku na breznianskom namesti bronzova socha tejto vyznamnej osobnosti slovenskych dejin. Navzdy sa bude tento pomnik spajat s jeho menom, pretoze myslienka instalovat tuto sochu sa zrodila prave v jeho hlave a realizaciu tohto zameru celych devat rokov vytrvalo sledoval. Treba len kvitovat, ze slavnostneho odhalenia sochy sa dozil, co bolo pre neho velkym zadostucinenim za vynalozene usilie. Pomnik je napokon aj pamatnikom pre tych, ktori sa o jeho postavenie zasluzili. Treba este dodat, ze Oto Baldovsky patri aj medzi iniciatorov zalozenia Klubu Martina Razusa pri Miestnej organizacii Matice slovenskej v Brezne. Zial, ustanovujuceho valneho zhromazdenia tohto klubu, ktore v poslednom case velmi intenzivne pripravoval, sa uz nedozil.
   Oto Baldovsky sa vyrazne podielal na sportovom a najma kulturnom diani v Brezne a okoli. Bol cinorodym clovekom a silnou osobnostou, na ktoru sa nezabuda. Clovek odisiel. Zostanu vsak spomienky a jeho dielo trvalej hodnoty.

Daniel Rakyta

 

Erby obci Breznianskeho okresu

Drabsko, Lom nad Rimavicou, Sihla

   Trojlistok horskych obci na rozhrani Breznianskeho, Detvianskeho okresu a okresu Poltar sa radi k najvyssie polozenym obciam Slovenska. Uzemie, na ktorom boli zalozene, patrilo k majetkom rodiny Forgacovcov z Kokavy nad Rimavicou, osidlujucej od zaciatku 18. storocia svoje pozemky na hranicnom uzemi Gemersko-malohontskej a Zvolenskej zupy. Kolonisti, prichadzajuci pravdepodobne uz v rokoch 1710 - 1720, pochadzali zo Zvolenskej, Trencianskej zupy, z Moravy, ale prevaznu cast tvorili Oravci slovenskeho aj polskeho povodu. Boli to drevorubaci, pozyvani do tejto oblasti v suvislosti s podnikatelskymi aktivitami Forgacovcov. Ich priemyselne prevadzky v Novohrade si vyzadovali zasobu dostatocneho mnozstva paliva a surovin, ktore bohato zalesnene uzemie poskytovalo. Na vyrubanych plochach vznikali drevorubacske osady, cim sa polozili zaklady buducich obci, patriacich od roku 1941 k okresu Brezno.

 Drabsko
   Chotarne pomenovanie na mieste dnesnej obce Na Drapskie je zname od roku 1566. Osadu zalozili v roku 1810 v blizkosti dnesneho Lomu nad Rimavicou, ku ktoremu Drabsko administrativne patrilo este v roku 1920. Obyvatelstvo sa zaoberalo chovom dobytka a pracou v lese. Pre obec je charakteristicke lazove osidlenie a hospodarenie. Potomkovia pristahovalcov sa stali rolnikmi. Sucastou obce je osada Kysuca, pomenovana v roku svojho zalozenia (1830) Otiliou (po vnucke Antala Forgaca). Vdaka zachovanej drevenej architekture je zapisana v zozname kulturnych pamiatok Slovenska.

   Pre navrh novotvaru erbu sa vychodiskom stali zamestnanecke motivy. Heraldicka komisia schvalila erb Drabska v auguste 2006.

   Heraldicky popis erbu:
   V zelenom stite skrizene nastroje - pravosikma prevratena strieborna sekera na zlatom porisku a lavosikmy strieborny obojrucny noz so zlatymi rukovatami - to vsetko prekryte zlatym vretenom so striebornou nitou.

Lom nad Rimavicou
   Osada, patriaca administrativne este v medzivojnovom obdobi do Gemersko-malohontskej zupy, dostala prve pomenovanie po svojom osadnikovi Boroviak, Borovka a az po roku 1799 sa striedavo evidovala pod roznymi variantmi mena zakladatela Forgaca alebo pod nazvom Lom. Odlesneny chotar, tak ako v Drabsku, umoznoval potomkom drevorubacov zivit sa pracou na pode. Obec je prameniskom riek Rimavice - pritoku Rimavy, Slatiny a tri kilometre juzne od obce vyviera Ipel.            

Sihla
   Vznik komorskej osady suvisi so zalozenim cisarsko-kralovskej sklarne v roku 1760, nedaleko drevorubacskej lokality Zakluky, v chotari obce Valaska. Vyber miesta postavenia novej sklarskej huty, vyrabajucej technicke sklo, nebol nahodny. Dreva - nevyhnutnej suroviny pre jej fungovanie - tu bolo nadostac, rovnako aj kremena. Novymi obyvatelmi sa stali sklarski robotnici zo Zvolenskej a Hontianskej stolice a pomenovanie dostala podla mladeho smrekoveho lesa, nazyvaneho sihlina.

   Obe obce  v tomto case nepouzivaju vlastne erby, len statny znak a vlajku Slovenskej republiky.

Pripravilo Horehronske muzeum


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT