Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  15 

 ČÍSLO  4

30.januar 2007

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Oslavy oslobodenia a slavnostne mestske zastupitelstvo

   Posledny januarovy tyzden je v Brezne neodmyslitelne spaty s oslavami, ktorymi si pripominame oslobodenie mesta v druhej svetovej vojne.
   Oficialne oslavy 62. vyrocia oslobodenia Brezna sa zacnu na namesti v stredu 31. januara o 14.15 hodine pietnym aktom polozenia vencov k pomnikom padlych. Po koncerte Dychoveho orchestra mesta Brezno a hymne sa ucastnikom oslav prihovori primator mesta a zastupca Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov.
   Sucastou tychto oslav o 15. hodine bude slavnostne zasadnutie mestskeho zastupitelstva vo velkej sale hotela Dumbier, na ktorom ocenia jednotlivcov a kolektivy za uspechy a vysledky prace, ktore dosiahli v predchadzajucom kalendarnom roku: Cenou primatora mesta Brezno Miroslava Grexu, Juliusa Obernauera, Stefana Kristofa, Mgr. Evu Docekalovu, Jozefa Schulza, Mariu Parobekovu, MUDr. Annu Longauerovu, Igora Gallu, Katolicku charitu pri Rimskokatolickej fare Brezno, Domov dochodcov a domov socialnych sluzieb Luna v Brezne, Cenou mesta Brezno PhDr. Annu Stulrajterovu, Mgr. Jana Weissa, Lubicu Skrinarovu, Ladislava Vagadaya, Slovensky rybarsky zvaz Brezno, Ivana Nemkyho, Cestnym obcanom mesta Brezno sa stane Pavol Datko.

(r)

Breznan, Horehronec, Slovak

 

   Vyznamny slovensky basnik, prozaik a publicista Igor Gallo (1936) oslavil vlani vyznamne zivotne jubileum a 31. januara  na slavnostnom zasadnuti Mestskeho zastupitelstva v Brezne mu bude udelena Cena primatora mesta Brezno. Okrem ineho, ako pise v liste laureatovi primator Ing. Jaroslav Demian, za zasluhy v prospech rozvoja mesta, propagacie a rozvoja jeho obyvatelov. Igor Gallo pochadza zo starej breznianskej rodiny, detstvo a studentske roky prezil v tomto meste, kde v roku 1954 maturoval na miestnom gymnaziu. Je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeho, odbor slovencina - rustina a do literatury vstupil v roku 1963 basnickou zbierkou Tvarou k prichodu. Je autorom patnastich knih poezie, prozy, humoru a satiry i tvorby pre deti a mladez. Pri prilezitosti udelenia Ceny primatora sme sa rozhodli poziadat ho o rozhovor.

 

 

Igor Gallo (v strede) pri preberani pamatnej plakety a titulu Cestny laureat Chalupkovho Brezna na vlanajsej prehliadke zaujmovej umeleckej tvorivosti pedagogickych zamestnancov.

 

 

Ako sme uz v uvode spomenuli, ste autorom patnastich knih z rozlicnych zanrov, no predsa maju vsetky nieco spolocne. Mohli by ste nam povedat, co ich konkretne spaja?

   - Kazda z mojich knih vo vacsej ci mensej miere je inspirovana najma Breznom a Horehronim. Su to predovsetkym roky mojho vojnoveho detstva, ktore som prezil pocas druhej svetovej vojny v tomto tazko skusanom meste. Ved o Brezno az do jeho oslobodenia v januari 1945 sa bojovalo niekolko dlhych tyzdnov a jeho obyvatelia boli vystaveni krutym zivotnym podmienkam frontoveho mesta. Moje zazitky su o to osobnejsie, ze aj moj otec sa osobne zucastnil na protifasistickom boji v SNP a jeho zivot bol casto vo velkom ohrozeni. Obdobie bojov o mesto i prve mesiace po oslobodeni opisujem v dvoch prozaickych knizkach Bose cesty a Laska pada do Hrona z pohladu vtedy devatrocneho chlapca. Vychadzam pritom z konkretnych osobnych zazitkov, co umocnuje ich autenticitu. Veselsiemu a na zazitky bohatemu obdobiu mojich gymnazialnych studii i prvym studentskym laskam je venovana cast mojho romanu Holuby nesu smrt. Snazil som sa i cez spomienky na vtedajsich profesorov priblizit neopakovatelne podoby studentskeho zivota v tomto meste. Spomenul som niekolko konkretnych literarnych diel, no ako som uz predtym povedal, cela moja tvorba je inspirovana rodnym krajom.

Tak ako je to v titulku nasho rozhovoru, casto o sebe hovorite, ze ste Breznan, Horehronec, Slovak. Mohli by ste nam aspon strucne naznacit, co pre vas a pre vasu tvorbu znamena toto spojenie a z coho prameni?

   - Patrim k autorom, ktori sa po cely zivot vracaju na miesta svojho detstva a rodny kraj je pre nich nie papierovou, ale skutocne zivou a vzrusujucou inspiraciou. V sirsom zmysle slova je okrem mojho mesta a Horehronia domovom cele Slovensko, moja vlast. Napriek vsetkym tendenciam sucasneho sveta zostava pre mna pevnym bodom, o ktory sa vzdy mozem opriet. Prirovnal by som to k stromu, ktory je castym symbolom najma v mojej basnickej tvorbe. Ked je pevne zakoreneny v zemi, tazko ho moze vyvratit prudka vichrica, ktorej prave vdaka svojim korenom dokaze vytrvalo odolavat. Takymto stromom je i clovek, ktory si vazi svoj domov a vlast.

Kazde ocenenie je pre jeho drzitela vyrazom uznania jeho zasluh. Co pre vas v tejto suvislosti znamena Cena primatora?

   - Samozrejme, ze ma potesila a ze sa nezabudlo na moju literarnu tvorbu, ktorou som umeleckou formou propagoval mesto i region na Slovensku i mimo neho. Okrem samotnych knih to boli i desiatky publicistickych clankov v dennej tlaci, casopisoch a inych masmediach, najma v Slovenskom rozhlase. Vzdy, okrem ineho, som vyzdvihol aj zaujem a podporu, ktoru mesto Brezno venovalo a venuje oblasti kultury a umenia. Osobitne by som chcel pripomenut Chalupkovo Brezno, na ktorom sa i s dalsimi rodakmi pravidelne zucastnujem. Vyrazom kulturnej spoluprace a jej ocenenia bolo i odovzdanie Pamatnej medaily a pozdravneho listu Predsednictva Spolku slovenskych spisovatelov primatorovi i dlhorocnym organizatorom tohto vyznamneho kulturneho podujatia. Pri tej prilezitosti mne a spisovatelovi a dramatikovi Petrovi Kovacikovi udelili pamatnu plaketu a titul Cestny laureat Chalupkovho Brezna. Tesi ma i to, ze najma breznianske gymnazium a osobitne jeho riaditel PhDr. Miroslav Glembek i hotelova a obchodna akademia prejavuju o moju tvorbu zaujem. Preto sa kazdorocne zucastnujem na literarnych besedach so studentmi. Spomeniem este aj spolupracu s Horehronskym muzeom, mestskym domom kultury a dalsimi kulturnymi instituciami a organizaciami.

Spominate literarne besedy. Mate dojem, ze studenti prejavuju aspon aky - taky zaujem o literaturu a citanie knih pri tlaku, ktory na nich vyvija najma televizia so svojimi casto az primitivnymi relaciami, najma z oblasti reality sou i casto podpriemernymi, lacnymi, najma zahranicnymi serialmi, nesplnajucimi ani zakladne poziadavky na kvalitu a umelecky ci spolocensky prinos?

   - Pri besedach v skolach v Brezne, ale aj v inych slovenskych mestach, musim priznat, ze zaujem o literaturu v tejto hektickej dobe poklesol. Napriek tomu si dovolujem tvrdit, ze mladez, ale i cast dospelej verejnosti cita a, co je potesitelne, i narocnu literaturu. Preto nemozem suhlasit s katastrofickymi viziami, ze narod prestane citat a literaturu nahradia ine media, konkretne televizia alebo internet. Umelecka literatura pocas svojej existencie bola casto v ohrozeni a predsa prezila a je dolezitou sucastou duchovneho rozvoja cloveka. Pripominam, ze dnesne literarne besedy maju o nieco odlisnejsi charakter ako tie, ktore som absolvoval v skorsich rokoch. Mladi ludia sa zaujimaju coraz viac aj o pracu publicistov, novinarov, maju k nej svoje pre i proti a vacsi je zaujem i o celospolocensku problematiku ci politicke dianie. Preto sa mi zidu skusenosti z konkretnej dlhorocnej redakcnej a publicistickej cinnosti.

Na zaver by sme vam chceli polozit sice obligatnu, ale predsa citatelsky zaujimavu otazku. Co vam v najblizsom case vyjde a na com teraz pracujete?

   - Asi o dva mesiace by mi mala vyjst kniha, zostavena z troch noviel, pod nazvom Biele noci Atom klubu. Dej prvej, s nazvom Noc vtakov, dni cudakov, sa odohrava medzi mojim pobytom v sihlianskej chalupe a v Mestecku, ako vo svojich knihach pomenuvam Brezno. Je zo sucasnosti, ma baladicky charakter, tak ako ho ma okolita priroda, no sucasne je i sondou do zivota dnesneho cloveka v tomto regione. Chcel by som zdoraznit, ze v regione, kde sa obycajnemu cloveku dnes tazko zije a casto sa v suvislosti s nim hovori o hladovych dolinach. Napriek tvrdej realite snazil som sa do tejto novely, ako i do dalsich dvoch, vniest aj trochu humoru, ktory tu ludia stale nestracaju, ako sa hovori, ani v casoch najtazsich. Prave on pomaha prezit a zmiernovat zivotne tazkosti, s ktorymi sa tu ludia kazdodenne stretavaju. V sucasnosti pracujem na knihe epigramov a kratkych humoristickych a satirickych utvarov pod priliehavym nazvom Spionaznym letom nad slovenskym svetom. Snazim sa v nej touto osobitou formou hovorit najma k problemom nasej sucasnej spolocnosti a nedavat si pri tom servitku pred usta. Myslim si, ze o takych pojmoch, ako su narusene medziludske vztahy, zvelebovanie boha penazi a konzumneho pohladu na svet, treba hovorit. Aj ked casto, ako aj ini spisovatelia, zapochybujem o tom, ci sa tieto postrehy dostanu do usi tym, ktorym su urcene. A ci sa vobec nad nimi zamyslia. Ale, ako hovori stara ludova mudrost, nadej umiera posledna, a tak mozno sa nieco ujme. Sucasne sa sporadicky vraciam i k basniam, z ktorych by som chcel pripravit samostatnu knizku.

 

(ng) Foto: Stefan Vozar

 


 

 Oneskoreny nastup pravej zimy v utorok 23. januara skomplikoval dopravu na cestach i na zeleznici. Mokry a tazky sneh na mnohych miestach polamal stromy, ktore blokovali a obmedzovali prejazd, a tak neraz museli zasahovat aj hasici. Huste snezenie naopak potesilo vyznavacov zimnych sportov.

Foto: Stefan Vozar


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT