|
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
|
Oslavy oslobodenia a slavnostne mestske zastupitelstvo
Posledny januarovy tyzden je v Brezne neodmyslitelne spaty s oslavami,
ktorymi si pripominame oslobodenie mesta v druhej svetovej vojne. (r) Breznan, Horehronec, Slovak
Vyznamny
slovensky basnik, prozaik a publicista Igor Gallo (1936) oslavil vlani
vyznamne zivotne jubileum a 31. januara na slavnostnom zasadnuti
Mestskeho zastupitelstva v Brezne mu bude udelena Cena primatora mesta
Brezno. Okrem ineho, ako pise v liste laureatovi primator Ing. Jaroslav
Demian, za zasluhy v prospech rozvoja mesta, propagacie a rozvoja jeho
obyvatelov. Igor Gallo pochadza zo starej breznianskej rodiny, detstvo
a studentske roky prezil v tomto meste, kde v roku 1954 maturoval na
miestnom gymnaziu. Je
Igor Gallo (v strede) pri preberani pamatnej plakety a titulu Cestny laureat Chalupkovho Brezna na vlanajsej prehliadke zaujmovej umeleckej tvorivosti pedagogickych zamestnancov.
Ako sme uz v uvode spomenuli, ste autorom patnastich knih z rozlicnych zanrov, no predsa maju vsetky nieco spolocne. Mohli by ste nam povedat, co ich konkretne spaja? - Kazda z mojich knih vo vacsej ci mensej miere je inspirovana najma Breznom a Horehronim. Su to predovsetkym roky mojho vojnoveho detstva, ktore som prezil pocas druhej svetovej vojny v tomto tazko skusanom meste. Ved o Brezno az do jeho oslobodenia v januari 1945 sa bojovalo niekolko dlhych tyzdnov a jeho obyvatelia boli vystaveni krutym zivotnym podmienkam frontoveho mesta. Moje zazitky su o to osobnejsie, ze aj moj otec sa osobne zucastnil na protifasistickom boji v SNP a jeho zivot bol casto vo velkom ohrozeni. Obdobie bojov o mesto i prve mesiace po oslobodeni opisujem v dvoch prozaickych knizkach Bose cesty a Laska pada do Hrona z pohladu vtedy devatrocneho chlapca. Vychadzam pritom z konkretnych osobnych zazitkov, co umocnuje ich autenticitu. Veselsiemu a na zazitky bohatemu obdobiu mojich gymnazialnych studii i prvym studentskym laskam je venovana cast mojho romanu Holuby nesu smrt. Snazil som sa i cez spomienky na vtedajsich profesorov priblizit neopakovatelne podoby studentskeho zivota v tomto meste. Spomenul som niekolko konkretnych literarnych diel, no ako som uz predtym povedal, cela moja tvorba je inspirovana rodnym krajom. Tak ako je to v titulku nasho rozhovoru, casto o sebe hovorite, ze ste Breznan, Horehronec, Slovak. Mohli by ste nam aspon strucne naznacit, co pre vas a pre vasu tvorbu znamena toto spojenie a z coho prameni? - Patrim k autorom, ktori sa po cely zivot vracaju na miesta svojho detstva a rodny kraj je pre nich nie papierovou, ale skutocne zivou a vzrusujucou inspiraciou. V sirsom zmysle slova je okrem mojho mesta a Horehronia domovom cele Slovensko, moja vlast. Napriek vsetkym tendenciam sucasneho sveta zostava pre mna pevnym bodom, o ktory sa vzdy mozem opriet. Prirovnal by som to k stromu, ktory je castym symbolom najma v mojej basnickej tvorbe. Ked je pevne zakoreneny v zemi, tazko ho moze vyvratit prudka vichrica, ktorej prave vdaka svojim korenom dokaze vytrvalo odolavat. Takymto stromom je i clovek, ktory si vazi svoj domov a vlast. Kazde ocenenie je pre jeho drzitela vyrazom uznania jeho zasluh. Co pre vas v tejto suvislosti znamena Cena primatora? - Samozrejme, ze ma potesila a ze sa nezabudlo na moju literarnu tvorbu, ktorou som umeleckou formou propagoval mesto i region na Slovensku i mimo neho. Okrem samotnych knih to boli i desiatky publicistickych clankov v dennej tlaci, casopisoch a inych masmediach, najma v Slovenskom rozhlase. Vzdy, okrem ineho, som vyzdvihol aj zaujem a podporu, ktoru mesto Brezno venovalo a venuje oblasti kultury a umenia. Osobitne by som chcel pripomenut Chalupkovo Brezno, na ktorom sa i s dalsimi rodakmi pravidelne zucastnujem. Vyrazom kulturnej spoluprace a jej ocenenia bolo i odovzdanie Pamatnej medaily a pozdravneho listu Predsednictva Spolku slovenskych spisovatelov primatorovi i dlhorocnym organizatorom tohto vyznamneho kulturneho podujatia. Pri tej prilezitosti mne a spisovatelovi a dramatikovi Petrovi Kovacikovi udelili pamatnu plaketu a titul Cestny laureat Chalupkovho Brezna. Tesi ma i to, ze najma breznianske gymnazium a osobitne jeho riaditel PhDr. Miroslav Glembek i hotelova a obchodna akademia prejavuju o moju tvorbu zaujem. Preto sa kazdorocne zucastnujem na literarnych besedach so studentmi. Spomeniem este aj spolupracu s Horehronskym muzeom, mestskym domom kultury a dalsimi kulturnymi instituciami a organizaciami. Spominate literarne besedy. Mate dojem, ze studenti prejavuju aspon aky - taky zaujem o literaturu a citanie knih pri tlaku, ktory na nich vyvija najma televizia so svojimi casto az primitivnymi relaciami, najma z oblasti reality sou i casto podpriemernymi, lacnymi, najma zahranicnymi serialmi, nesplnajucimi ani zakladne poziadavky na kvalitu a umelecky ci spolocensky prinos? - Pri besedach v skolach v Brezne, ale aj v inych slovenskych mestach, musim priznat, ze zaujem o literaturu v tejto hektickej dobe poklesol. Napriek tomu si dovolujem tvrdit, ze mladez, ale i cast dospelej verejnosti cita a, co je potesitelne, i narocnu literaturu. Preto nemozem suhlasit s katastrofickymi viziami, ze narod prestane citat a literaturu nahradia ine media, konkretne televizia alebo internet. Umelecka literatura pocas svojej existencie bola casto v ohrozeni a predsa prezila a je dolezitou sucastou duchovneho rozvoja cloveka. Pripominam, ze dnesne literarne besedy maju o nieco odlisnejsi charakter ako tie, ktore som absolvoval v skorsich rokoch. Mladi ludia sa zaujimaju coraz viac aj o pracu publicistov, novinarov, maju k nej svoje pre i proti a vacsi je zaujem i o celospolocensku problematiku ci politicke dianie. Preto sa mi zidu skusenosti z konkretnej dlhorocnej redakcnej a publicistickej cinnosti. Na zaver by sme vam chceli polozit sice obligatnu, ale predsa citatelsky zaujimavu otazku. Co vam v najblizsom case vyjde a na com teraz pracujete? - Asi o dva mesiace by mi mala vyjst kniha, zostavena z troch noviel, pod nazvom Biele noci Atom klubu. Dej prvej, s nazvom Noc vtakov, dni cudakov, sa odohrava medzi mojim pobytom v sihlianskej chalupe a v Mestecku, ako vo svojich knihach pomenuvam Brezno. Je zo sucasnosti, ma baladicky charakter, tak ako ho ma okolita priroda, no sucasne je i sondou do zivota dnesneho cloveka v tomto regione. Chcel by som zdoraznit, ze v regione, kde sa obycajnemu cloveku dnes tazko zije a casto sa v suvislosti s nim hovori o hladovych dolinach. Napriek tvrdej realite snazil som sa do tejto novely, ako i do dalsich dvoch, vniest aj trochu humoru, ktory tu ludia stale nestracaju, ako sa hovori, ani v casoch najtazsich. Prave on pomaha prezit a zmiernovat zivotne tazkosti, s ktorymi sa tu ludia kazdodenne stretavaju. V sucasnosti pracujem na knihe epigramov a kratkych humoristickych a satirickych utvarov pod priliehavym nazvom Spionaznym letom nad slovenskym svetom. Snazim sa v nej touto osobitou formou hovorit najma k problemom nasej sucasnej spolocnosti a nedavat si pri tom servitku pred usta. Myslim si, ze o takych pojmoch, ako su narusene medziludske vztahy, zvelebovanie boha penazi a konzumneho pohladu na svet, treba hovorit. Aj ked casto, ako aj ini spisovatelia, zapochybujem o tom, ci sa tieto postrehy dostanu do usi tym, ktorym su urcene. A ci sa vobec nad nimi zamyslia. Ale, ako hovori stara ludova mudrost, nadej umiera posledna, a tak mozno sa nieco ujme. Sucasne sa sporadicky vraciam i k basniam, z ktorych by som chcel pripravit samostatnu knizku.
(ng) Foto: Stefan Vozar
Oneskoreny nastup pravej zimy v utorok 23. januara skomplikoval dopravu na cestach i na zeleznici. Mokry a tazky sneh na mnohych miestach polamal stromy, ktore blokovali a obmedzovali prejazd, a tak neraz museli zasahovat aj hasici. Huste snezenie naopak potesilo vyznavacov zimnych sportov. Foto: Stefan Vozar |
