Telgart, Polomka, Tale,
Certovica, Chopok, Myto pod Dumbierom, Pohorelska Masa, Bystra, Krpacovo,
Cierny Balog, Zavadka nad Hronom, Michalova, Chvatimech... Len maloktore
z vymenovanych lyziarskych stredisk v nasom okrese pocas tejto „teplej zimy“
mohlo uspokojit lyziarov, aj to len vdaka technickemu zasnezovaniu. Ich
prevadzkovatelia by urcite privitali navrh, ktory nedavno rozviril hladinu
verejnej mienky. Aky je vas nazor na odskodnenie prevadzkovatelov
lyziarskych stredisk? |
S anketovym mikrofonom
o navrhu odskodnit
prevadzkovatelov lyziarskych stredisk
|
|
Jan Murgas, dochodca, Nemecka:
- Myslienka odskodnit prevadzkovatelov
lyziarskych stredisk je dobra, len keby boli na to peniaze. Lenze to iste
plati pre prevadzkovatelov kupalisk, ak bude v lete prsat, kupaliska budu
prazdne. Podstatne je to, ze nie su peniaze. Este vsak nie je nic stratene.
Ak sa sneh, ktory teraz napadol, udrzi do konca sezony, mozu stratu
vyrovnat.
Jana Birkova, nezamestnana, Brezno:
- Neda sa nic robit, je to riziko
podnikania. Sneh je, alebo nie je. Ked prevadzkovatelia maju zisk, oni sa
s nami nepodelia o ten zisk. Nikto nemoze za to, ze bola tepla zima a mali
stratu. Budu jarne prazdniny a ak sa sneh udrzi, mozno este nie je nic
stratene. Ked neprsi, aspon kvapka.
Pani Ida, Brezno:
- Vacsina je proti odskodneniu, bolo by to
nespravodlive, pretoze potom kazdy by si mohol takto narokovat. Ked je raz
sukromnik, musi ratat aj so stratou, ide do rizika. Ved vlani bola skutocne
dobra sezona a mohli si zarobit aj na tri roky. Uz napadol sneh, tak preco
by sa mali odskodnovat?
Daniela Durcova, zivnostnicka, Zavadka nad
Hronom:
- Je to riziko podnikania. Prevadzkovatelia
lyziarskych stredisk musia ratat aj s tym, ze nebude stale snezit. Stat
nemoze odskodnovat vsetkych, ktori su na niecom skodni. Kazdy moze na niecom
stratit a odskodnia ho?
Valeria Bohusova, zdravotnicka, Brezno:
- Myslim si, ze tychto prevadzkovatelov
odskodnovat netreba. Keby chcel kazdy odskodnenie za nejaku stratu, stat by
sa nedoplatil.
Anton Baxa, obchodny zastupca, Banska
Bystrica:
- Ja s takymto odskodnovanim nesuhlasim. Je
to riziko podnikatelov, bohuzial. Tak to nie! Potom aj ini podnikatelia by
mohli ziadat odskodnenie za stratu.
(ng, ma)
Bajka a deti
Ziaci
Zakladnej skoly s materskou skolou Pionierska 2 v Brezne sa v ramci projektu
Literarna skolka „popasovali“ v 1. polroku skolskeho roka s epickym
literarnym zanrom - bajkou. Vysledkom ich tvoriveho usilia je zbierka
tridsiatich dvoch prac s nazvom Bajka a deti. Ziaci - umelci v nich
alegorickymi ustami hrdinov zo zvieracej a rastlinnej rise vyslovili
rozmanite ponaucenia, ktore doplnili farebnymi ilustraciami. Problemy
personifikovanych hrdinov detskych bajok su nielen vytvormi ich
nevycerpatelnej fantazie, ale i zrkadlom ich zivotnych skusenosti. Aj
prostrednictvom ziackej tvorby mozeme my - pedagogovia nazriet do tajnych
dvierok detskej duse.
Mgr. K. Gondova
Zajac a bocian
Skoro rano sa bocian vybral do nedalekych mocarisk, aby si ulovil zabu.
Zajac ho tajne pozoroval.
Neskor
vysiel zo svojho ukrytu a prihovoril sa bocianovi: „Bocian, ty sa mas,
nemusis nahanat korist cely den, aby si sa nasytil. Prides do mocarisk,
ponoris hlavu a hned mas zabu v zobaku.“ Bocian zdvihol hlavu, uprene sa na
zajaca pozrel a hovori: „Ked si myslis, ze je to take lahke, pod a vyskusaj
si to!“ Zajko podisiel ku kraju mocariska. Chvilu vahal, no potom sa odvazil
a ponoril hlavu do vody. Zacal sa topit, no bocian ho hned svojim zobakom
vylozil na breh. Neborak, ledva lapal po dychu. Kozustek mal uplne
premoceny. Zahanbene pred bocianom sklopil zrak a pobral sa svojou cestou.
Zajac
pochopil, ze co je dobre pre inych, nemusi byt pre neho.
Kornelia Kubizniakova,
6. C Den otvorenych dveri
Sukromna pedagogicka a socialna akademia
EBG zorganizovala 10. januara Den otvorenych dveri pre zaujemcov z radov
ziakov zakladnych skol o studium stvorrocneho odboru
vychovavatelsko-opatrovatelska cinnost.
Sukromna skola otvorila svoje brany v
skolskom roku 2006/2007 pre prvych studentov, ktori sa pripojili do
europskej siete skol EBG s viac ako 1000 studentami. Akademia EBG ma snahu
zatraktivnit vyucovaci proces a tym prispiet k vyssiemu zaujmu studentov o
studium. Inovativne metody prace so studentami, nizsie pocty ziakov v
triede, individualny pristup, rozsirovanie praxe, medzinarodne skusenosti
ucitelov i ziakov sa stavaju dolezitym aspektom po ukonceni studia pre
lepsie uplatnenie sa na trhu prace alebo pokracovanie v dalsom studiu.
Sucastou Dna otvorenych dveri bolo
odovzdanie penaznych odmien v celkovej sume 30 000 korun autorom uspesnych
navratov kresieb pre skraslenie oplotenia arealu Zakladnej skoly K. Raposa,
v ktorej sukromna akademia sidli.
Sukromna skola si kladie za ciel i nadalej
prispievat k rozvoju regionu podporu mladych. Bude rozsirovat ponuku
studijnych odborov s ohladom na potreby trhu prace a posilnovat vzdelavaci
proces.
PaedDr. Eva Hlavacova
Saliansky Matko J. C. Hronskeho
Oblastne pracovisko Matice slovenskej s
Centrom volneho casu v Brezne usporiadali 14. rocnik sutaze v prednese
slovenskych povesti pod nazvom Saliansky Matko J. C. Hronskeho. Sutaz sa
uskutocnila 18. januara v priestoroch centra volneho casu. Sutazilo sa v
troch kategoriach. Vypoculi sme si 33 vitazov skolskych kol, z ktorych
poroty vybrali tychto najlepsich: 1. kategoria (ziaci 2. - 3. rocnika ZS):
1. Jaroslav Rolko (Polomka), 2. Dajanka Svonavova (Lom nad Rimavicou), 3.
Terezia Mocikova (Mazornikovo); 2. kategoria (ziaci 4. - 5. rocnika ZS): 1.
Ingrid Vlckova (P. Polhora), 2. Terezia Latinakova (Helpa), 3. Dusana
Ridzonova (Brezno, Pionierska 4); 3. kategoria (ziaci 6. - 7. rocnika ZS):
1. Zuzana Kubekova (Mazornikovo), 2. Denisa Kvackajova (Brezno, Pionierska
2), 3. Marta Kurajdova (P. Polhora).
Pekny bol vyber i prednes povesti aj od
ziakov z D. Lehoty, Benusa, Zavadky nad Hronom, Pohorelej, C. Balogu,
Predajnej a Valaskej, no sutaze su uz take, ze vyhrat vsetci nemozu. Urcite
ale vsetci sutaziaci ziskali potrebnu skusenost pre svoje dalsie verejne
vystupenia.
Na zaver sutaze predsednicka Okresnej rady
Matice slovenskej v Brezne Maria Maculova podakovala vsetkym pedagogom i
sutaziacim za ich tvorivy prinos pri rozvoji krasneho lubozvucneho
slovenskeho jazyka aj formou prednesu nasich povesti.
(mm)
Aktivity seniorov
V januari a februari v organizaciach
Jednoty dochodcov na Slovensku sa uskutocnuju hodnotiace clenske schodze
zakladnych organizacii, na ktorych hodnotia svoju cinnost od vyrocnej
clenskej schodze. Bilancuju svoje plany a aktivity za rok 2006 a prijimaju
nove ulohy a aktivity, ktore zamyslaju urobit v roku 2007.
Plany obsahuju rozne verejnoprospesne
prace – uprava verejnych priestranstiev, uprava hrobov v cintorinoch, najma
padlych vojakov a partizanov, parkova kvetinova vysadba a pod.,
kulturno-spolocenske aktivity – spevacke skupiny ucinkujuce pri roznych
prilezitostiach v obci, na pohreboch, ucast na okresnej ci krajskej
prehliadke spevackych skupin seniorov, na okresnom alebo krajskom zraze
turistov seniorov, navsteva chorych clenov v domacnostiach, spolupraca medzi
ZO JDS (druzba) Brezno – Bacuch, Bacuch – Bravacovo, Michalova – P. Polhora,
vzdelavanie dochodcov, zdravotne prednasky, rucne prace, zakusky a pod.,
zber liecivych rastlin a zachovavanie tradicii v ich obciach. Tam, kde su
zalozene organizacie JDS – mame ich v okrese 16 a 1716 clenov – su starostky
a starostovia s pracou organizacii nadmieru spokojni, pretoze pracuju pre
obec a zaroven reprezentuju aj svoju obec. Chceli by sme zalozit organizaciu
aj v inych obciach, pretoze su pre obec velkym prinosom. Zakladne
organizacie maju moznost uplatnit svoje poziadavky cez nadriadene organy JDS
na ustredie JDS a toto zasa na vladu, co sa nam podarilo uplatnit aj v roku
2006 v oblasti zdravotnictva, dopravy, valorizacia dochodkov, vianocny
prispevok a podobne.
Za vsetky tieto aktivity vyslovujem v mene
okresnej organizacie podakovanie vyborom ZO JDS a ich clenom so zelanim, aby
sa darilo plnit vsetky ich plany a aktivity.
Tibor Gilla, predseda OO JDS Brezno
|