30 . JANUAR 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Startuje projekt

Spoznaj Svoj Kraj

   Agentura, ktora posobi takpovediac na „domacom“ trhu, organizuje znova nieco nove a nevsedne na nase pomery. Pripravila totiz pilotny projekt, ktory nesie nazov Spoznaj Svoj Kraj. Mnohi z nas cez sviatky oddychovali, poniektori sa prejedali, no su medzi nami aj taki, ktori pracovali na niecom novom a prisli na rozne kreativne napady. Ani v agenture Aybee-production nelenili. O tom, co vymysleli, nam porozpraval PR manazer Andrej Barancok.

Skor nez sa spytame na Spoznaj Svoj Kraj, zaujimalo by nas, ako sa takyto projekt zrodi a realizuje?
   - V prvom rade musi byt napad, potom si musite zratat moznosti spoluprace, rozhodit siete a urobit si prieskum, ci by sa projekt ujal. Potom presvedcit partnerov a sponzorov, aby vstupili do projektu, najst kopu kvalitnych a zodpovednych dodavatelov a mozete sa do toho pustit. No samozrejme, ak nie ste presvedceni o uspechu toho sameho projektu, radsej sa do neho nepustajte, pretoze skor to bude katastrofa ako uspech.

O com je teda Spoznaj Svoj Kraj?
   - Ide o propagaciu a prezentaciu domacich lokalit, ako mesto Brezno, obce Polomka, Podbrezova, Pohronska Polhora a Cierny Balog. Prostrednictvom fotografii, roznych informacii a vlastnej videoprezentacie sa navstevnik tohto zaujimaveho projektu bude moct dozvediet nieco mozno nove a nevsedne o spominanych lokalitach.

Kde a kedy sa zaujemcovia budu moct zucastnit na tejto prezentacii?
   - V case od 5. do 28. februara kazdy pracovny den od osmej do pol piatej v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika c.13 (pri zmrzline).

Koho chce agentura tymto projektom oslovit?
   - V prvom rade su to mladi ludia, pretoze ani netusia, co sa tu v skutocnosti nachadza. Mozno niektory z nich vie, ze niekedy jeho stara mama byvala trebars niekde v Polomke, ale inak o tejto obci nevie absolutne nic. Ale naopak, ak by sme sa ho mozno spytali, ake krcmy a podniky su v Brezne, bez problemov by nam ich vymenoval. Preto po dohode so zakladnymi a strednymi skolami studenti pripravia na tuto temu slohove prace, a tak ich mozno trosku donutime informovat sa a zaroven rozmyslat, co sa v tomto kraji nachadza. Som nesmierne rad, ze sa nasli sponzori, ktori pre jednotlive skoly kupili vstupenky, tak budu mat vsetci studenti moznost navstivit tento projekt uplne zadarmo. Dalej je to verejnost a turisti, ktorych chceme oslovit aj reklamnou kampanou v anglickom jazyku a tak trosku pomoct turizmu.

Kto sa do tohto projektu zapojil?
   - Vyuzijem tuto prilezitost na podakovanie spoluorganizatorom, mestu Brezno a Horehronskemu muzeu ako aj vsetkym partnerom, ktori sa do projektu zapojili. Cenim si pristup primatora Ing. Jaroslava Demiana, ktory mozno aj preto, ze niekedy posobil ako stredoskolsky ucitel, pochopil tuto myslienku a bez vahania ju podporil. V neposlednom rade by som chcel tymto vsetkych pozvat do Horehronskeho muzea na projekt Spoznaj Svoj Kraj. Pevne dufam, ze ho budete Spoznavat Spolu S nami...

(jack)

Vylety do okolia Brezna - dnes na Rovnu holu

   Rovna hola (1723 m) - tento rozlozity, pomerne mohutny masiv nachadzajuci sa v blizkosti najvyssieho vrcholu Nizkych Tatier - Dumbiera - sa stane cielom nasho dnesneho vyletu.
   Za vychodisko tury si zvolime sedlo Certovica, kde sa mozeme dostat autom alebo autobusom. Na zaciatku nas caka kratky, ale pomerne strmy stupak, ktorym sa dostaneme na Lajstroch. Z neho budeme pokracovat do Kumstoveho sedla a neskor do sedla Bocianskeho. Tu si mozeme dopriat chvilku oddychu, ktoru vyplnime kochanim sa nadhernymi pohladmi po okoli. Potom sa vyberieme turistickym chodnikom dalej, popri chodzi si urcite vsimneme kosodrevinou porastene juzne strane Rovnej hole. Budeme prechadzat raz cistinkami, inokedy priesekmi v kosodrevine popod hreben. Urcite nas v tychto miestach zaujmu pozostatky po banskej cinnosti v davnej minulosti. Pri pozorovani kras prirody sa ani nenazdame a ocitneme sa na samotnom vrchole Rovnej hole.
   Za pekneho pocasia sa nam naskytne prekrasny kruhovy vyhlad na Dumbier, Ohniste, Krakovu holu, Tanecnicu, Velky bok a tiez na pocetne vrcholy Zapadnych a Vysokych Tatier. Na vrchole si mozeme dostatocne oddychnut a do sytosti vychutnat prave opisanu krasnu sceneriu okolia.
   Zostupovat mozeme viacerymi trasami, my sa vyberieme do Niznej Boce. Ani pri zostupe nebudeme ukrateni o najrozmanitejsie zaujimavosti. Na zaciatku nas neminie dost strmy zostup do sedla Crchla. Dalej budeme pokracovat k osamelemu senniku, nad ktorym sa nachadza pramen s priezracnou vodou. Neskorsie budeme obdivovat sukromne chaty, ktore svojim vzhladom nadherne doplnaju okolitu krajinu. O niekolko minut sa ocitneme na zaciatku Niznej Boce a pomaly sa dostaneme az na hlavnu cestu, ktora spaja Liptov a Horehronie.
   V Boci nastupime do autobusu a vyvezieme sa na Certovicu, kde sme nechali auto. Ti, ktori prisli autobusom, budu pokracovat az do Brezna tym istym dopravnym prostriedkom.

(E-ova)

 Europa je nam opat blizsia

   Ziaci breznianskeho Gymnazia Jana Chalupku sa do dalsieho rocnika projektu Euroscola  zapojili s jasnym cielom - zopakovat minulorocny uspech a opat sa zucastnit na jednodnovom zasadnuti v Europskom parlamente. Sformoval sa novy, rovnako ambiciozny kolektiv, posilneny o uspesnych ucastnikov spred roka, ktori uz nepochybuju, ze vsetko usilie vynalozene na projekt je v porovnani s tou neopisatelnou moznostou stretnut mladych ludi z ostatnych clenskych statov EU zanedbatelne.

   Klucovou z hladiska uspesnosti ci neuspesnosti projektu je dobre zorganizovana beseda s odbornikmi v zvolenej problematike, ktora je vysoko aktualna pre celu spolocnu Europu. Je velkou devizou, ze sa breznianskym gymnazistom v piatok 12. januara vsetky tieto body nepochybne podarilo splnit. Ale ved posudte sami, co nam porozpraval gymnazista Slavomir Pobis:
   - V ramci obnovitelnych zdrojov energie sme sa zamerali najma na biomasu, jej vyhody a nevyhody, ako aj doterajsie vyuzitie v nasom okrese. Druhou temou bol rozvoj regionov prostrednictvom europskych fondov, pripravenost na ich cerpanie a dovody mozneho neuspechu. A kto nas poctil svojou pritomnostou? My by sme sa napokon radi dostali z Brezna do Strasburgu. Presne opacnym smerom cestoval nas vzacny host - europoslankyna Irena Belohorska. Do Europskeho parlamentu bola zvolena za LS-HZDS. Posobi v klube nezavislych poslancov. Je clenkou Vyboru pre zivotne prostredie, verejne zdravie a bezpecnost potravin a Podvyboru pre ludske prava. Posobi tiez ako clenka delegacie pre vztahy s krajinami strednej Ameriky a ako pozorovatelka v Konferencii predsedov. Hoci sa vo svojom vybore specializuje skor na boj proti pesticidom a chemickym postrekom, aj ohladom biomasy nam sprostredkovala tie najcerstvejsie informacie priamo z „europskej pody“. Treti sektor zastupovala Monika Budovcova. Autorka niekolkych uspesnych projektov, zakladatelka komunitneho centra a byvala clenka obcianskeho zdruzenia priniesla na temu trosku iny uhol pohladu. Trnom medzi dvoma ruzami, nie vsak trnom v oku, bol predstavitel Banskobystrickeho samospravneho kraja Ing. Vladimir Brieda z odboru regionalneho rozvoja, uzemneho planu a zivotneho prostredia. Ako odbornik na zivotne prostredie, ktory mnohe projekty sam hodnotil, tiez urcite nebol len tak do poctu. Dolezitou sucastou besedy boli, samozrejme, studenti. Okrem „euroscolakov“ sa na nej zucastnili aj seminaristi z dejepisu a NOS-ky. Aj ich zasluhou sa prakticky ihned rozprudila burliva diskusia. Jeden nazor striedal druhy, nasi hostia boli miestami doslova pod palbou otazok. Bojovali vsak statocne. Z rozpravania europoslankyne bolo zrejme, ze je o ochrane prirody presvedcena a sama ide ostatnym prikladom. Prikladne, no i komicke bolo, ked jeden z ucastnikov besedy v priebehu jej prejavu zhasol svetlo. Nebol to jediny usmevny moment. Vsetky prispeli k tomu, aby sa uz aj tak uvolnena atmosfera stala este uvolnenejsou. A v takej sa potom diskutuje. Ani sme sa preto nenazdali a beseda sa chylila ku koncu. Aky bol jej vysledok? Podmienkou sutaze je vypracovat podrobnu spravu o priebehu a zaveroch zorganizovaneho podujatia, no tou vas, pochopitelne, nebudem zatazovat. Radsej napisem nieco, na com sme sa pocas diskusie niekolkokrat vzacne zhodli. Jadro kazdeho problemu je ukryte hlboko v ludoch. Kazdy z nas moze svojou troskou pomoct zivotnemu prostrediu a kazdy z nas svoj dobry a cestny umysel skor ci neskor dokaze premenit na peniaze z europskych fondov. V podobnom duchu sme ukoncili aj samotne podujatie. Cas je vzacny a cas europoslanca zvlast. To sa potvrdilo aj na nasej besede. Rovno z nej sa totiz pani Belohorska ponahlala na dolezite rokovanie do Bratislavy. Rozlucili sme sa, navzajom sme si popriali vela uspechov a uplne na zaver vyslovili nadej, ze sa este niekedy mozno stretneme. A kedze mame namierene do Strasburgu, nie je to vobec nerealne...


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT