|
Startuje projekt
Spoznaj Svoj Kraj
 Agentura,
ktora posobi takpovediac na „domacom“ trhu, organizuje znova nieco nove
a nevsedne na nase pomery. Pripravila totiz pilotny projekt, ktory nesie
nazov Spoznaj Svoj Kraj. Mnohi z nas cez sviatky oddychovali, poniektori sa
prejedali, no su medzi nami aj taki, ktori pracovali na niecom novom
a prisli na rozne kreativne napady. Ani v agenture Aybee-production
nelenili. O tom, co vymysleli, nam porozpraval PR manazer Andrej Barancok.
Skor nez sa
spytame na Spoznaj Svoj Kraj, zaujimalo by nas, ako sa takyto projekt zrodi
a realizuje?
- V prvom
rade musi byt napad, potom si musite zratat moznosti spoluprace, rozhodit
siete a urobit si prieskum, ci by sa projekt ujal. Potom presvedcit
partnerov a sponzorov, aby vstupili do projektu, najst kopu kvalitnych
a zodpovednych dodavatelov a mozete sa do toho pustit. No samozrejme, ak nie
ste presvedceni o uspechu toho sameho projektu, radsej sa do neho
nepustajte, pretoze skor to bude katastrofa ako uspech.
O com je teda
Spoznaj Svoj Kraj?
- Ide
o propagaciu a prezentaciu domacich lokalit, ako mesto Brezno, obce Polomka,
Podbrezova, Pohronska Polhora a Cierny Balog. Prostrednictvom fotografii,
roznych informacii a vlastnej videoprezentacie sa navstevnik tohto
zaujimaveho projektu bude moct dozvediet nieco mozno nove a nevsedne
o spominanych lokalitach.
Kde a kedy sa
zaujemcovia budu moct zucastnit na tejto prezentacii?
- V case
od 5. do 28. februara kazdy pracovny den od osmej do pol piatej
v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika c.13 (pri zmrzline).
Koho chce
agentura tymto projektom oslovit?
- V prvom
rade su to mladi ludia, pretoze ani netusia, co sa tu v skutocnosti
nachadza. Mozno niektory z nich vie, ze niekedy jeho stara mama byvala
trebars niekde v Polomke, ale inak o tejto obci nevie absolutne nic. Ale
naopak, ak by sme sa ho mozno spytali, ake krcmy a podniky su v Brezne, bez
problemov by nam ich vymenoval. Preto po dohode so zakladnymi a strednymi
skolami studenti pripravia na tuto temu slohove prace, a tak ich mozno
trosku donutime informovat sa a zaroven rozmyslat, co sa v tomto kraji
nachadza. Som nesmierne rad, ze sa nasli sponzori, ktori pre jednotlive
skoly kupili vstupenky, tak budu mat vsetci studenti moznost navstivit tento
projekt uplne zadarmo. Dalej je to verejnost a turisti, ktorych chceme
oslovit aj reklamnou kampanou v anglickom jazyku a tak trosku pomoct
turizmu.
Kto sa do tohto
projektu zapojil?
- Vyuzijem
tuto prilezitost na podakovanie spoluorganizatorom, mestu Brezno
a Horehronskemu muzeu ako aj vsetkym partnerom, ktori sa do projektu
zapojili. Cenim si pristup primatora Ing. Jaroslava Demiana, ktory mozno aj
preto, ze niekedy posobil ako stredoskolsky ucitel, pochopil tuto myslienku
a bez vahania ju podporil. V neposlednom rade by som chcel tymto vsetkych
pozvat do Horehronskeho muzea na projekt Spoznaj Svoj Kraj. Pevne dufam, ze
ho budete Spoznavat Spolu S nami...
(jack)
Vylety do okolia Brezna - dnes na Rovnu
holu
Rovna hola
(1723 m) - tento rozlozity, pomerne mohutny masiv nachadzajuci sa
v blizkosti najvyssieho vrcholu Nizkych Tatier - Dumbiera - sa stane cielom
nasho dnesneho vyletu.
Za
vychodisko tury si zvolime sedlo Certovica, kde sa mozeme dostat autom alebo
autobusom. Na zaciatku nas caka kratky, ale pomerne strmy stupak, ktorym sa
dostaneme na Lajstroch. Z neho budeme pokracovat do Kumstoveho sedla
a neskor do sedla Bocianskeho. Tu si mozeme dopriat chvilku oddychu, ktoru
vyplnime kochanim sa nadhernymi pohladmi po okoli. Potom sa vyberieme
turistickym chodnikom dalej, popri chodzi si urcite vsimneme kosodrevinou
porastene juzne strane Rovnej hole. Budeme prechadzat raz cistinkami,
inokedy priesekmi v kosodrevine popod hreben. Urcite nas v tychto miestach
zaujmu pozostatky po banskej cinnosti v davnej minulosti. Pri pozorovani
kras prirody sa ani nenazdame a ocitneme sa na samotnom vrchole Rovnej hole.
Za pekneho
pocasia sa nam naskytne prekrasny kruhovy vyhlad na Dumbier, Ohniste,
Krakovu holu, Tanecnicu, Velky bok a tiez na pocetne vrcholy Zapadnych
a Vysokych Tatier. Na vrchole si mozeme dostatocne oddychnut a do sytosti
vychutnat prave opisanu krasnu sceneriu okolia.
Zostupovat
mozeme viacerymi trasami, my sa vyberieme do Niznej Boce. Ani pri zostupe
nebudeme ukrateni o najrozmanitejsie zaujimavosti. Na zaciatku nas neminie
dost strmy zostup do sedla Crchla. Dalej budeme pokracovat k osamelemu
senniku, nad ktorym sa nachadza pramen s priezracnou vodou. Neskorsie budeme
obdivovat sukromne chaty, ktore svojim vzhladom nadherne doplnaju okolitu
krajinu. O niekolko minut sa ocitneme na zaciatku Niznej Boce a pomaly sa
dostaneme az na hlavnu cestu, ktora spaja Liptov a Horehronie.
V Boci
nastupime do autobusu a vyvezieme sa na Certovicu, kde sme nechali auto. Ti,
ktori prisli autobusom, budu pokracovat az do Brezna tym istym dopravnym
prostriedkom.
(E-ova)
Europa je nam opat
blizsia
Ziaci
breznianskeho Gymnazia Jana Chalupku sa do dalsieho rocnika projektu
Euroscola zapojili s jasnym cielom - zopakovat minulorocny uspech
a opat sa zucastnit na jednodnovom zasadnuti v Europskom parlamente.
Sformoval sa novy, rovnako ambiciozny kolektiv, posilneny o uspesnych
ucastnikov spred roka, ktori uz nepochybuju, ze vsetko usilie vynalozene na
projekt je v porovnani s tou neopisatelnou moznostou stretnut mladych ludi
z ostatnych clenskych statov EU zanedbatelne.
 Klucovou
z hladiska uspesnosti ci neuspesnosti projektu je dobre zorganizovana beseda
s odbornikmi v zvolenej problematike, ktora je vysoko aktualna pre celu
spolocnu Europu. Je velkou devizou, ze sa breznianskym gymnazistom v piatok
12. januara vsetky tieto body nepochybne podarilo splnit. Ale ved posudte
sami, co nam porozpraval gymnazista Slavomir Pobis:
-
V ramci obnovitelnych zdrojov energie sme sa zamerali najma na biomasu, jej
vyhody a nevyhody, ako aj doterajsie vyuzitie v nasom okrese. Druhou temou
bol rozvoj regionov prostrednictvom europskych fondov, pripravenost na ich
cerpanie a dovody mozneho neuspechu. A kto nas poctil svojou pritomnostou?
My by sme sa napokon radi dostali z Brezna do Strasburgu. Presne opacnym
smerom cestoval nas vzacny host - europoslankyna Irena Belohorska. Do
Europskeho parlamentu bola zvolena za LS-HZDS. Posobi v klube nezavislych
poslancov. Je clenkou Vyboru pre zivotne prostredie, verejne zdravie
a bezpecnost potravin a Podvyboru pre ludske prava. Posobi tiez ako clenka
delegacie pre vztahy s krajinami strednej Ameriky a ako pozorovatelka
v Konferencii predsedov. Hoci sa vo svojom vybore specializuje skor na boj
proti pesticidom a chemickym postrekom, aj ohladom biomasy nam
sprostredkovala tie najcerstvejsie informacie priamo z „europskej pody“.
Treti sektor zastupovala Monika Budovcova. Autorka niekolkych uspesnych
projektov, zakladatelka komunitneho centra a byvala clenka obcianskeho
zdruzenia priniesla na temu trosku iny uhol pohladu. Trnom medzi dvoma
ruzami, nie vsak trnom v oku, bol predstavitel Banskobystrickeho
samospravneho kraja Ing. Vladimir Brieda z odboru regionalneho rozvoja,
uzemneho planu a zivotneho prostredia. Ako odbornik na zivotne prostredie,
ktory mnohe projekty sam hodnotil, tiez urcite nebol len tak do poctu.
Dolezitou sucastou besedy boli, samozrejme, studenti. Okrem „euroscolakov“
sa na nej zucastnili aj seminaristi z dejepisu a NOS-ky. Aj ich zasluhou sa
prakticky ihned rozprudila burliva diskusia. Jeden nazor striedal druhy,
nasi hostia boli miestami doslova pod palbou otazok. Bojovali vsak statocne.
Z rozpravania europoslankyne bolo zrejme, ze je o ochrane prirody
presvedcena a sama ide ostatnym prikladom. Prikladne, no i komicke bolo, ked
jeden z ucastnikov besedy v priebehu jej prejavu zhasol svetlo. Nebol to
jediny usmevny moment. Vsetky prispeli k tomu, aby sa uz aj tak uvolnena
atmosfera stala este uvolnenejsou. A v takej sa potom diskutuje. Ani sme sa
preto nenazdali a beseda sa chylila ku koncu. Aky bol jej vysledok?
Podmienkou sutaze je vypracovat podrobnu spravu o priebehu a zaveroch
zorganizovaneho podujatia, no tou vas, pochopitelne, nebudem zatazovat.
Radsej napisem nieco, na com sme sa pocas diskusie niekolkokrat vzacne
zhodli. Jadro kazdeho problemu je ukryte hlboko v ludoch. Kazdy z nas moze
svojou troskou pomoct zivotnemu prostrediu a kazdy z nas svoj dobry a cestny
umysel skor ci neskor dokaze premenit na peniaze z europskych fondov.
V podobnom duchu sme ukoncili aj samotne podujatie. Cas je vzacny a cas
europoslanca zvlast. To sa potvrdilo aj na nasej besede. Rovno z nej sa
totiz pani Belohorska ponahlala na dolezite rokovanie do Bratislavy.
Rozlucili sme sa, navzajom sme si popriali vela uspechov a uplne na zaver
vyslovili nadej, ze sa este niekedy mozno stretneme. A kedze mame namierene
do Strasburgu, nie je to vobec nerealne...
|
