Maria Maculova: Matica je mojou srdcovou zalezitostou

   Predsednickou Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne sa stala v roku 1992. Pracovala aj ako clenka Krajskej rady Matice slovenskej, neskor Dozorneho vyboru Matice slovenskej v Martine. Po zalozeni Oblastneho pracoviska v Brezne ju ustredie Matice menovalo za jeho pracovnicku, pod toto pracovisko patri sestnast miestnych odborov po celom Horehroni. Ked v Brezne vznikla Okresna rada pri Matici slovenskej, ta ju zvolila za svoju predsednicku. Maticiarka Maria Maculova.

Od vasho zvolenia za predsednicku Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne uplynulo patnast rokov. Ako s odstupom casu spominate na „maticne“ zaciatky?
   - Boli to dost narocne roky. Nemali sme kancelariu, uradovala som doma. V mestskom kulturnom stredisku sme sa stretavali na zasadnutiach vyboru, tam sme mali uvolnene i dve policky v kniznici na odkladanie pisomnosti. Az v roku 1995 sme od mesta dostali prvu kancelariu na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 55. Odvtedy sme sa dvakrat prestahovali. Od februara 2006 mame kancelariu v Horehronskom muzeu, kde pred osemdesiatimi osmimi rokmi miestny odbor Matice slovenskej ustanovujucou schodzou vznikol.

Na marcovom valnom zhromazdeni MO MS v Brezne na vas navrh do funkcie predsednicky zvolili PhDr. Ing. Ivanu Kruzliakovu. Preco ste sa tak rozhodli?
   - Verim, ze snahy o znizovanie vyznamu podporovania slovenskej kultury a teda i Matice slovenskej sa skoncili. Nastal cas, aby sa Matica trochu nadychla. Je cas na prichod novych myslienok. Chcem, aby do nasich radov prisli mladi a Matici dali rozlet. Uz v minulom funkcnom obdobi som pocitovala, ze robit dve funkcie je narocne. Myslim si, ze treba mat priamo v zodpovednej funkcii mladeho tvoriveho cloveka. A Ivanka Kruzliakova, ktoru som navrhla, takyto clovek je. Poznam ju ako dlhorocnu maticiarku. Ked som nastupovala v roku 1992, ona bola tajomnickou. Nechcela som sa tymto rozhodnutim zbavit prace v Matici, ved je mojou srdcovou zalezitostou. Dosiahla som, ze v dvoch riadiacich funkciach budeme pracovat dve. Budeme sidlit v jednej kancelarii, ostavam clenkou vyboru miestneho odboru, ale na druhej strane sa budem moct viac venovat organizovaniu podujati okresneho charakteru, pomoci MO i zakladaniu novych miestnych odborov v nasom okrese. Dufam, ze mi to zdravie dovoli. Verim, ze moj navrh na omladenie funkcionarskeho aktivu bol dobry a urcite bude dobra i nasa spolupraca. Caka nas narocna praca spracuvania projektov, ktore podavame do Nadacie Matice slovenskej, ale aj mestskemu uradu. Prostrednictvom nas projekty do Nadacie MS mozu predlozit i nasi styria kolektivni clenovia a Klub M. Razusa.

Pod svoje „kridla“ ste zobrali vlani zalozeny Klub M. Razusa Marosko. Ako pokracuje jeho cinnost?
   - Verim, ze Klub M. Razusa Marosko bude prinosom do kulturnej cinnosti v nasom meste. Momentalne jednou z hlavnych uloh klubu je zriadenie pamatnej izby v spolupraci s evanjelickou cirkvou, mestom a Horehronskym muzeom. Mojim velkym prianim je jej otvorenie na buduci rok k vyrociu narodenia M. Razusa. Pamatnu izbu Martina Razusa a ostatnych dejatelov, ktori sa zivotom a dielom viazu k Breznu, by sme chceli spristupnit skolam, turistom i ostatnej kulturnej verejnosti.

Okrem pamatnej izby pripravujete podujatie, ktore moze byt atraktivne pre ludi zaujimajucich sa o historiu.
   - V tomto roku si pripomenieme 330. vyrocie zalozenia piaristickej kniznice v Brezne. Autorom myslienky zorganizovat spomienkove podujatie, ktore chceme ako spoluorganizatori podporit, je maticiar, student historie Marek Locek. Neplanujeme oslavy, chceme poznat a verejnosti priblizit historicke skutocnosti. Mali by sme poznat historiu nasho mesta i regionu. Prve zasadnutie pripravneho vyboru zastupcov cirkvi, mesta, Horehronskeho muzea a Matice sme naplanovali na 11. aprila. Verim, ze sa nam podari zaistit odborny seminar, z ktoreho by sme chceli vydat bulletin.

Vasa kancelaria je preplnena knihami, odkial pochadzaju?
   - Postupne sa mi podarilo zalozit maticnu kniznicu, v ktorej takmer vsetky knihy su darovane. Ak niekto likviduje kniznicu, knihy donesie k nam. Myslim si, ze je skoda kazdej knihy. Stava sa, ze nam darcovia prinesu i knihy, ktore uz mame, tieto vytriedime a posielame Slovakom do zahranicia. V ramci nasej zbierkovej cinnosti pocet knih narastol na 6878 kusov, z toho 4703 sme vyviezli do Polska, Chorvatska, Ciech, Juhoslavie, Madarska, Rumunska a Kanady. Do nasho inventara sme zaevidovali 2008 knih a dalsie su znovu pripravene na dotriedenie a vyvoz do zahranicia. Knihy si poziciavaju maticiari a niekedy aj ziaci zakladnych skol, stredoskolaci i vysokoskolaci. Radi pomozeme.

Je o vas zname, ze ste neterou spisovatela a maticiara Jozefa Cigera Hronskeho. Da sa povedat, ze Matica je vasou rodinnou tradiciou...
   - Je to zalezitost vztahu, ktory sa musi vytvorit a ten moj vztah k Matici urcite ovplyvnilo i rodinne zazemie. Tato praca sa rozhodne neda robit z vypocitavosti. Cloveka proste naplna dobry pocit, ked robi uprimne v prospech nasej kultury.

Dozvedeli sme sa, ze vlani v maji ste s dcerou navstivili Argentinu, kde J. C. Hronsky v emigracii zomrel. Co bolo cielom vasej navstevy?
   - Od roku 1993 som poverena spravovanim autorskych prav pre dedicov J. C. Hronskeho v Argentine. V nasej korespondencii sa stale opakovali ich pozvania, no dlho sa mi to zdalo takmer neuskutocnitelne. V minulom roku som sa na navstevu odhodlala a bol to jeden z mojich najvacsich zivotnych zazitkov. Ubytovane sme boli v ich byte, kde je starostlivo uschovana cela pozostalost, o ktorej prevzatie ma zaujem Matica slovenska. S velkou uctou som brala do ruk ujove zapisky, clanky. Krasne opisal pre noviny Slovak v Amerike i Velku noc na Slovensku. Jeho tvorbu vzdy sprevadzala laska a snaha po porozumeni.

(ng)