11. APRIL 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky

 

Kam asi zaviedol tuto skupinu vyletnikov Dr. Jan Zibrin, ktory patril k zanietenym breznianskym turistom? Nespoznavate ostatnych? Zavolajte na tel. c. 6112283.

 

 


Tibor Andrasovan – jeden zo zakladatelov slovenskej modernej hudby

   Jedinecne, mnohotvarne a roznorode dielo Tibora Andrasovana predstavuje neopakovatelny prinos do slovenskej narodnej hudby a do rozvoja hudobneho zivota na Slovensku v druhej polovici dvadsiateho storocia. Jeho rozsiahla, umelecky narocna a zanrovo bohata tvorba ziskala siroke spolocenske uplatnenie, uspech a uznanie nielen doma, ale aj v zahranici. Mozeme ju rozdelit do siestich tematickych skupin: vokalna hudba, instrumentalna hudba, hudobno-dramaticke diela, hudba scenicka, filmova, tanec a tanecno-spevne scenicke obrazy.

   Dominantne postavenie v jeho diele ma slovenska ludova piesen – jeho interpretacie ludovych piesni su v hudobnych zoskupeniach, napr. Radvansky jarmok, Kosielka mi zmokne, Vianocna goralska suita a ine. Texty slovenskych basnikov zhudobnil v umelych piesnach, v zborovej i kantatovej tvorbe – Zasumeli borovice (Plavka), Zena a muza (Chuda), Motyl nad lampou (Novomesky), Tiche vody (Podjavorinska)... Zo suit alebo cyklov spomenme Zvolavacky (Mihalik), Maliniarky (Hviezdoslav). Oratorium Cyril a Metod venoval tisicemu vyrociu slovanskeho pisomnictva.
   Viac ako sto diel popularneho a koncertneho charakteru predstavuje instrumentalna hudba Tibora Andrasovana. Prilezitostne skladal aj pre dychovu hudbu a orchester (zvucka Matice slovenskej, Slavnostny pochod pre Majstrovstva sveta v lyzovani vo Vysokych Tatrach 1970). Z orchestralnych skladieb su to napr. Jarne nalady, Pastorale, ouvertury Zbojnicka predohra, tance Bunkos, Chodsky tanec, suity k filmom Katka, Martin Benka a ine. Z jeho scenickej hudby su zname: balet Orfeus a Eurydika, Piesen strojov, hudba k hram Romeo a Julia ci Krvavy sud.
   Majster Andrasovan si vypestoval hlboky cit pre dramatickost, co sa prejavilo v scenickej hudbe v Slovenskom narodnom divadle k inscenaciam slovenskej a svetovej klasickej dramy. Skomponoval aj sest opier, napr. Figliar Gelo, Biela nemoc, Hajnikova zena; pat klasickych baletov, jedenast ludovych baletov, muzikal Kral blaznov, operetu Panska volenka a dve ludove spevohry. S Andrasovanovou hudbou bolo inscenovanych mnoho diel nielen v SND, ale aj v divadlach v Martine, Trnave a Komarne, nemenej hodnotne boli aj inscenacie v televizii a rozhlase. Neobycajne plodna bola jeho spolupraca so slovenskou kinematografiou. Skomponoval vyse stotridsat diel filmovej hudby (Rodna zem, Drevena dedina, Stvorylka, Statocny zlodej, Janosik a ine). Viac ako sto diel skomponoval Tibor Andrasovan pre profesionalne aj amaterske folklorne subory – tu cerpal material z roznych folklornych oblasti Slovenska. Touto tvorbou odhalil bohatost hudobneho prejavu a originalitu slovenskeho hudobneho tanca i vytvarneho prejavu nasho ludu. V najvyssej hudobnej stylizacii uchoval a dotvoril predstavu ludoveho vyrazu vo vlastnom svojraznom hudobnom style. Z velkeho poctu diel pre spevacke zbory a solistov spomenme aspon tanecnu scenu Balada z hor (choreograf L. Kubanka), Detviansku veselicu (S. Nosal) a ine. Vrcholom tejto tvorby je16 tancov zo Slovenska pre stvorrucny klavir, aj ich instrumentacia pre orchester. Rozsiahle dielo Tibora Andrasovana predstavuje neopakovatelny prinos do slovenskej narodnej hudby. Celym svojim dielom prejavil obdiv a lasku k slovenskemu narodu a k svojej vlasti.
   Hudobny skladatel, dirigent a pedagog Tibor Andrasovan kratky cas v mladosti posobil ako ucitel aj v Myte pod Dumbierom, ako profesor hudby v Modre, bol korepetitorom a dirigentom opery a baletu SND, kde bol aj dramaturgom opery a posobil aj ako umelecky riaditel SLUK-u. Bol priaznivcom Matice slovenskej. Nadacia MS v tomto roku po prvy raz udeli cenu s jeho menom.
   Tibor Andrasovan sa narodil 3. aprila 1917 v Slovenskej Lupci a zomrel 14. juna 2001 v Bratislave. Pripominame si 90. vyrocie jeho narodenia.

(Podla clanku E. Muntaga, SNN c. 13/2006)

A. Prepletana

 

 Neuspesna transakcia

   „Dalsi, prosim,“ zahlasila pokladnicka pri prepazke v banke a k okienku pristupil muz v strednych rokoch.

   „Prajete si?“ spytala sa a profesionalne sa na klienta usmiala.

   „Chcem peniaze, vsetky!“

   „Samozrejme, ako si zelate,“ povedala. „Chcete ich vyplatit v dolaroch, eurach alebo v nasej mene?“

   „To je jedno, len nech je to rychlo,“ povedal a nervozne sa obzeral okolo seba.

   „Sekundicku, prosim, najprv mi vyplnte toto tlacivo, to je ziadost o vyber,“ podala mu maly harok papiera.

   „S tymto si mozete, viete co,“ smahom ruky pokrcil papier a hodil ho na zem.

   Pracovnicka sporitelne sa nedala vyviest z rovnovahy a usluzne sa spytala:

   „Mozete mi, prosim, nadiktovat cislo vasho uctu?“
   „Ja ich chcem vybrat vsetky a makaj, makaj, mam naponahlo!“

   „Prepacte, konecne som pochopila, takze vy mate viacero uctov. V tom pripade mi povedzte ich cisla...“

   „Koza jedna, neblaboc uz tolko...“

   „Prosim, len slusne, pane. Vas ucet je vinkulovany, kontokorentny, ma snad viac majitelov?“

   „To si pis, moja mila, ze ma a naval uz tie miliony, kym sa nerozculim!“

   „Vy chcete taku velku sumu? Ale to ste nam mali avizovat niekolko dni dopredu.“

   „Nechcela by si trochu privela? Dost uz tych debat, naval prachy!“

   „Samozrejme pane, ale ak neviete spamati cisla uctov, dajte mi aspon vas obciansky preukaz a karticku od uctu...“

   „Pocuvaj, ty bosorka, myslis, ze keby som ju mal, mieril by som na teba revolverom?“

   „Pocuvajte, vazeny pane, a vy si myslite, ze keby som mala peniaze, ze by som vam ich nedala? Trezor sme pre malovanie docasne premiestnili na sieste poschodie, tam vam peniaze vydaju, ja tu vypisujem iba formality...“

Emilia Molcaniova

 

Jarne navraty

   Tento rok je to uz styridsiata jar, co som sa po prvykrat vybral hladat a zaznamenavat po Slovensku miznucu krasu zvykov, obycaji, piesni a obradov. Vzal som vtedy so sebou fotoaparat, poznamkovy blok a maly magnetofon. Najskor to boli len dedinky na okoli Banskej Bystrice a Brezna, potom som obchadzal cele Slovensko a dnes je tych dedin uz viac ako sto. V kazdej dedinke, osade, ktoru som navstivil, som neobjavoval len nevidanu krasu, ktora sa pomaly, ale iste vytracala z nasho zivota, ale nachadzal som a navstevoval vela vzacnych ludi - najstarsich z nasich rodov. Boli to prave oni, ktori ma s touto krasou zoznamovali, rozpravali mi o nej.

   A tak dajako robim aj teraz. Pripominam si nielen prichod novej jari, ale aj rozpravania tych najstarsich. Pripominam si ich s volnostou, ktoru clovek najlepsie vnimal v prirode. Jarne spomienky... Spominam si, ako hovorili: „Zili sme tak, aby sme nikdy nemuseli napravat svoje chyby, nieco lutovat. Zili sme tazko a predsa akosi veselsie, nez ziju ludia dnes. Mali sme jeden k druhemu blizsie. Zili sme a rody sme zachovavali. Snazili sme sa byt dobri k zene, detom, starym rodicom, susedom, priatelom, k zvieratkam a k prirode.“
   Aj dnes si z casu na cas pozeram stare fotografie. No cim sa pozornejsie pozeram, divam do starych tvari Horehroncov, uvedomujem si, ze to, co mi volakedy hovorili stari muzi a zeny, to, co som si od nich vypocul, ma aj dnes svoju vahu a zmysel. A mozno prave dnes este viac ako volakedy. Nie, ja neobjavujem Slovensko, to uz robili ini predo mnou, ja sa iba usilujem zistit, v com tkvie moj vztah k nemu, k jeho ludom, k tradiciam.
   Zda sa mi, ze my, dnesna generacia, ale hlavne ta mlada generacia, ktora je tu s nami, plati privysoku dan za to, ako sme za posledne roky zili. Ako sme zabudali na odkaz nasich predkov. Dnes si nahovarame, hlavne nasa mlad, ze krasne, mudre a vzacne je len to, co prichadza z okoliteho sveta. A ja sa pytam, nemame tej krasy, mudrosti dost aj svojej? Ja viem, ze dnes uz nebudeme zit v dreveniciach, nebudeme si svietit petrolejkou. Ale zabudli sme na vsedne veci, ctit a milovat svojich rodicov, priatelov.
   Byvalo volakedy krasnym zvykom, ze ked prichadzala nova jar, spievali male dievcatka: Daj Boze toho, co davno nebolo. Slniecka tepleho z neba vysokeho. V kostoloch sa svatili manusky, svatila sa pascha. A dnes? Prichadzaju mi na um riekanky, ktore hovorili starsie zeny, ked sa na jar umyvali v potocnej vode: „Vodicka cistucka, Kristova maticka, omyvas brehy, kamene, umyvaj aj mna, biedne stvorenie.“
   Dnes znovu prechadzam niektorymi dedinami, ktore som pred rokmi navstivil a je mi do placu, je mi uzko pri srdci. Vela domov, kde este nedavno plapolal v kozube ohen, je dnes prazdnych. Su puste, bez zivota. Na vela dverach visia tazke zamky. A ja sa preto sam seba pytam: „Kde sa podel zivot, kde sa podeli ludia?“ Esteze mi ostava v srdci ukryta rozpravka, moja rozpravka. Ale takuto, ako ja, nosi vo svojom srdci kazdy z nas. Zastavme sa a zapocuvajme sa do tejto rozpravky, rozpravky, ktoru nam rozpravala stara mat ci stary otec. Ozivme ju v sebe, vo svojom srdci a porozpravajme ju aj svojim detom.

V. Majling

„Dali sme sa na boj, tak musime bojovat,“

 hovori starosta Nemeckej Ing. Jozef Kliment

   „Moje pracovne pole bolo dost rozmanite. V rokoch 1983 - 1990 som posobil ako profesionalny vojak z povolania, v rokoch 1990 - 1994 som pracoval v Zeleziarnach Podbrezova a od roku 1994 az do zvolenia za starostu v Petrocheme, a. s., Dubova. Presiel som roznymi technickymi funkciami od veduceho merania a regulacie az po zastupcu veduceho udrzby, pretoze som vystudoval odbor spojovacia technika na Vysokej vojenskej skole v Liptovskom Mikulasi. Od januara 2007 som zacal pracovat ako starosta obce Nemecka. Kandidoval som po prvykrat, v rokoch 1994 -1998 som bol zastupcom starostu, takze v komunalnej politike som nazbieral urcite skusenosti, aj ked od minuleho volebneho obdobia po prechode dalsich kompetencii na obec starosta musi riesit problemy, ktore suvisia aj so skolstvom a so zabezpecenim opatrovatelskej sluzby,“ prezradil nam o sebe starosta Nemeckej Ing. Jozef Kliment pri nasej nedavnej navsteve tejto obce.

          Naraz sa vsetko neda...
   Nemecka ma zhruba 1800 obyvatelov, pozostava z troch casti: Nemecka, Dubova a Zamostie, preto je rozlozena na rozsiahlom uzemi, co ide viac do minusu ako do plusu: „Do dnesneho dna citit, ze ludia prechovavaju patriotizmus k jednotlivym castiam, pretoze do roku 1960 vlastne kazda sucast mala samostatny obecny urad,“ povedal nam starosta a pokracoval: „ Poviem to jednoducho: Ak sa nieco zacne robit v Nemeckej, ludia zo Zamostia alebo z Dubovej hovoria: Preco sa to nerobi aj u nas? Treba podotknut, ze naraz sa neda vsetko robit, ale treba urcit priority a postupne uspokojovat jednotlive casti obce.“

          Nemecka je cela splynofikovana
   Jednotlive etapy plynofikacie zacali uz v 90. rokoch. Ako prva bola splynofikovana cast Nemecka a postupne Dubova a Zamostie. Od roku 1996 uz obyvatelia v celej obci maju moznost kurit plynom. V roku 2005 zacala vystavba kanalizacie a v roku 2006 bola dokoncena cast kanalizacie v casti Nemecka. Postavili cisticku odpadovych vod, na ktoru je v sucasnosti napojenych asi 400 obyvatelov, cize asi jedna stvrtina. „V buducnosti planujeme dalsie etapy budovania kanalizacie. V druhej etape by mala byt vybudovana kanalizacia v Dubovej a v casti Nemecka - Za Hronom. Dali sme spracovat projekt, ktory by mal byt hotovy do konca aprila. Budeme musiet vybavit peniaze z eurofondov, pretoze obec nasetrene peniaze minula na prvu etapu kanalizacie,“ dodal.

          Podarilo sa...
   „Mojou hlavnou ulohou od zaciatku januara bolo zriadit ambulanciu pre detsku lekarku, ktora svoju cinnost neprevadzkovala od jula 2005 jednak preto, ze ochorela, jednak preto, ze z povodnych priestorov, ktore patrili Petrocheme, a. s, Dubova, dostala vypoved,“ uviedol starosta. Takze pred obcou od roku 2006 stala narocna uloha. Po prve: zohnat lekarku, co v sucasnosti nie je jednoduche. Po druhe: zriadit nove priestory. „Podarilo sa nam to zaciatkom februara a ambulanciu zriadujeme v priestoroch Domu sluzieb v Dubovej, kde bude detska lekarka dochadzat z B. Bystrice dva az tri dni do tyzdna. Aj to je lepsie ako nic. Od leta 2006 sa ludia stazovali, pretoze v najblizsom okoli funguje lekarka len v Podbrezovej a ta ma uz naplneny stav. Dufame, ze sa nam podari, aby detska lekarka uz v aprili, najneskorsie v maji u nas mohla ordinovat.“ Prerabanie detskej ambulancie je financne narocne, obec vycleni prostriedky v objeme do 500 tisic korun. V dome sluzieb bude tak pod jednou strechou okrem detskej lekarky aj zubarka a lekar pre dospelych, ktori sa tam prestahovali predcasom, ked dostali vypoved z povodnych priestorov.

          Priority starostu
   „Mojou prioritnou ulohou je osamostatnenie bytoviek v miestnej casti Dubova - kolonia, ktore patrili Petrocheme a obcania si ich odkupili. Rokovali sme uz so Stredoslovenskymi energetickymi zavodmi aj so Stredoslovenskou vodarenskou spolocnostou. Mame prislub, ze v jarnych mesiacoch by sa tam malo stavat nove trafo, aby tato cast obce bola napojena na dodavku elektrickej energie a tak isto vody ako ostatne casti, aby obcania neplatili Petrocheme, ale elektrarnam a vodarom.“

          V tychto dnoch
   by mal byt hotovy projekt rekonstrukcie kurenia v Zakladnej skole Nemecka. Skola je totiz postavena na velkej ploche, kurenie plynom je financne narocne, lebo jedna pec vykuruje vsetky priestory. „Namiesto jednej pece sa tam osadi sedem, osem mensich, ktore budu vykurovat jednotlive sekcie, aby sa kurenie dalo regulovat. V budove zakladnej skoly sa nachadza aj materska skola, kde treba kurit uz od pol siestej, ale v zakladnej skole staci od pol siedmej, siedmej. Aj tu vidime urcitu usporu nakladov. Rekonstrukcia by mala zacat po skonceni sucasnej vykurovacej sezony. Mame na to vyclenene urcite financne prostriedky, ktore potrebujeme tohto roku prefinancovat. Harmonogram prerabania sekcii je spracovany tak, aby bola zabezpecena efektivita vykurovania.“

          Komunalny odpad treba triedit...
   „V obci v sucasnosti triedime komunalny odpad na sklo, plasty a klasicky odpad. Raz za cas robime zber elektrospotrebicov a dvakrat do roka zber papiera, ktory sa odovzdava zakladnej skole. Podstatna cast obyvatelov si uvedomila, ze odpad treba triedit a urcitym sposobom minimalizovat, pretoze poplatky za jeho odvoz a skladovanie na skladku do Brezna z roka na rok stupaju. Na druhej strane vsak mame obcanov, ktori tvrdia, ze neprodukuju ziadny odpad. Keby som mohol, takychto ludi by som navrhol do Guinnessovej knihy rekordov. Su to unikatni obcania, ktori proste ziju medzi nami a neprodukuju ziadny odpad.“

           Co ich este caka a neminie...
   „Mame viac objektov, ktore patria pod spravu obecneho uradu, a treba sa o ne sustavne starat. V tomto volebnom obdobi by som chcel zrekonstruovat budovy a priestory dolnej skoly v Zamosti, ktora v sucasnosti sluzi na rozne spolocenske podujatia a oslavy. V letnych mesiacoch nas caka velka uloha v casti Nemecka. Treba vyasfaltovat cesty, ktore su rozbite, rozkopane po budovani kanalizacie, na co sme tiez vyclenili nemale financne prostriedky v rozpocte na rok 2007.“
   V obci posobi Jednota dochodcov, folklorny subor Ciertaz, Dobrovolny poziarny zbor, urbare, futbalovy a volejbalovy oddiel. „Vyslovujem obdiv cinnosti Jednoty dochodcov, ktorej clenovia uz desat rokov vyvijaju rozmanite aktivity pocas celeho roka. Obec ich cinnost podporuje aj financnym stimulom pri organizovani roznych podujati. V obci posobia aj tri urbare, nemeciansky, dubovsky a zamostiansky, ktore uz zacinaju tazit drevo. Radost nam robi folklorny subor Ciertaz, ktory nasu obec reprezentuje v sirokom okoli nielen v ramci okresu Brezno.“

          Svetlo sveta coskoro uzru obecne noviny
   „Treba otvorene povedat, ze je slaba komunikacia a vzajomna informovanost na linke obecny urad - obcania. Preto planujeme zacat vydavat obecne noviny. Ak vsetko dobre dopadne, prve cislo by malo vyjst uz v aprili. Noviny budu vychadzat v stvrtrocnych intervaloch. V roznych rubrikach budeme obcanov informovat o tom, co sa deje v obci vo sferach spolocenskeho, kulturneho a sportoveho zivota. Malo ludi totiz cita oznamy vyvesene na obecnych tabuliach a obecny rozhlas tiez pocuva len urcita skupina ludi. Planujeme vydavat okolo 500 vytlackov, aby sa noviny dostali do kazdej domacnosti, zatial bezplatne.“

          Opatrovatelska cinnost
   obci vyplyva zo zakona. „V sucasnosti zamestnavame sest opatrovateliek na plny alebo na polovicny uvazok. V obci mame hodne starych obyvatelov a medzi nimi su taki, ktori nemaju blizku rodinu. Formou opatrovatelskej sluzby im preto zabezpecujeme pomoc v kazdodennom zivote. Na opatrovatelsku cinnost je vyclenena suma z podielovych dani fyzickych osob, ale musime prispievat aj z obecnych prostriedkov, ak chceme, aby tato cinnost bola zabezpecena v potrebnej miere.“

          Zamestnanost
   „V tomto smere nemozeme byt spokojni, pretoze v sucasnosti z 1800 obyvatelov je 102 nezamestnanych, 25 z nich sa zucastnuje na aktivacnej cinnosti, ktoru organizuje urad prace na zaklade zmluvy podpisanej do 31. maja 2007. Pocet nezamestnanych vzrastol najma preto, ze v minulom roku Petrochema Dubova, a. s., v dvoch vlnach hromadne prepustala.“

          Cim prilakat turistov?
   „V obci uz dlhe roky mame farmu s konmi. Posledne dva - tri roky v chatovej oblasti Dielnicky posobi firma z Noveho Tekova, ktora organizuje vodacku cinnost, splavy po Hrone a dalsie turisticke a sportove aktivity. Splavovanie Hrona ma pomerne velky ohlas. Prichadzaju sem ludia nielen zo Slovenska, ale aj z Ceskej republiky.“

          Po troch mesiacoch v richtarskom kresle:
   „Robil som uz zastupcu starostu v obdobi 1994 - 1998, takze urcitym sposobom som poznal problemy. Clovek zhruba vedel, do coho ide. Da sa povedat, ze kazdym dnom, ktory clovek stravi na obecnom urade, ziskava nove skusenosti, zazitky, pretoze obcania ako v kazdej obci su roznorodi a na obecny urad chodia s opravnenymi, ale niektori aj s neopravnenymi poziadavkami. Clovek je tak kazdym dnom skusenejsi, odolnejsi a mozno po roku vo funkcii ho uz nic neprekvapi. Tato funkcia nie je lahka, ale ked som sa uz na to dal, musim bojovat a spolu so zamestnancami obecneho uradu sa snazit, aby obcania boli uspokojeni. Aj ked si treba otvorene priznat, ze kazdy obcan nemoze byt rovnakou mierou uspokojeny a clovek musi pocitat s tym, ze ked vas budu traja chvalit, minimalne dalsi traja - styria budu na vas nadavat. Bohuzial, taka je situacia. Dali sme sa na boj, tak musime bojovat...“

(ng)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT