|
Tibor
Andrasovan – jeden zo zakladatelov slovenskej modernej hudby
Jedinecne, mnohotvarne a roznorode dielo Tibora Andrasovana predstavuje
neopakovatelny prinos do slovenskej narodnej hudby a do rozvoja hudobneho
zivota na Slovensku v druhej polovici dvadsiateho storocia. Jeho rozsiahla,
umelecky narocna a zanrovo bohata tvorba ziskala siroke spolocenske
uplatnenie, uspech a uznanie nielen doma, ale aj v zahranici. Mozeme ju
rozdelit do siestich tematickych skupin: vokalna hudba, instrumentalna hudba,
hudobno-dramaticke diela, hudba scenicka, filmova, tanec a tanecno-spevne
scenicke obrazy.
Dominantne
postavenie v jeho diele ma slovenska ludova piesen – jeho interpretacie
ludovych piesni su v hudobnych zoskupeniach, napr. Radvansky jarmok,
Kosielka mi zmokne, Vianocna goralska suita a ine. Texty slovenskych
basnikov zhudobnil v umelych piesnach, v zborovej i kantatovej tvorbe –
Zasumeli borovice (Plavka), Zena a muza (Chuda), Motyl nad lampou (Novomesky),
Tiche vody (Podjavorinska)... Zo suit alebo cyklov spomenme Zvolavacky (Mihalik),
Maliniarky (Hviezdoslav). Oratorium Cyril a Metod venoval tisicemu vyrociu
slovanskeho pisomnictva.
Viac ako sto diel popularneho a koncertneho charakteru predstavuje
instrumentalna hudba Tibora Andrasovana. Prilezitostne skladal aj pre
dychovu hudbu a orchester (zvucka Matice slovenskej, Slavnostny pochod pre
Majstrovstva sveta v lyzovani vo Vysokych Tatrach 1970). Z orchestralnych
skladieb su to napr. Jarne nalady, Pastorale, ouvertury Zbojnicka predohra,
tance Bunkos, Chodsky tanec, suity k filmom Katka, Martin Benka a ine. Z
jeho scenickej hudby su zname: balet Orfeus a Eurydika, Piesen strojov,
hudba k hram Romeo a Julia ci Krvavy sud.
Majster Andrasovan si vypestoval hlboky cit pre dramatickost, co sa
prejavilo v scenickej hudbe v Slovenskom narodnom divadle k inscenaciam
slovenskej a svetovej klasickej dramy. Skomponoval aj sest opier, napr.
Figliar Gelo, Biela nemoc, Hajnikova zena; pat klasickych baletov, jedenast
ludovych baletov, muzikal Kral blaznov, operetu Panska volenka a dve ludove
spevohry. S Andrasovanovou hudbou bolo inscenovanych mnoho diel nielen v SND,
ale aj v divadlach v Martine, Trnave a Komarne, nemenej hodnotne boli aj
inscenacie v televizii a rozhlase. Neobycajne plodna bola jeho spolupraca so
slovenskou kinematografiou. Skomponoval vyse stotridsat diel filmovej hudby
(Rodna zem, Drevena dedina, Stvorylka, Statocny zlodej, Janosik a ine). Viac
ako sto diel skomponoval Tibor Andrasovan pre profesionalne aj amaterske
folklorne subory – tu cerpal material z roznych folklornych oblasti
Slovenska. Touto tvorbou odhalil bohatost hudobneho prejavu a originalitu
slovenskeho hudobneho tanca i vytvarneho prejavu nasho ludu. V najvyssej
hudobnej stylizacii uchoval a dotvoril predstavu ludoveho vyrazu vo vlastnom
svojraznom hudobnom style. Z velkeho poctu diel pre spevacke zbory a
solistov spomenme aspon tanecnu scenu Balada z hor (choreograf L. Kubanka),
Detviansku veselicu (S. Nosal) a ine. Vrcholom tejto tvorby je16 tancov zo
Slovenska pre stvorrucny klavir, aj ich instrumentacia pre orchester.
Rozsiahle dielo Tibora Andrasovana predstavuje neopakovatelny prinos do
slovenskej narodnej hudby. Celym svojim dielom prejavil obdiv a lasku k
slovenskemu narodu a k svojej vlasti.
Hudobny skladatel, dirigent a pedagog Tibor Andrasovan kratky cas v
mladosti posobil ako ucitel aj v Myte pod Dumbierom, ako profesor hudby v
Modre, bol korepetitorom a dirigentom opery a baletu SND, kde bol aj
dramaturgom opery a posobil aj ako umelecky riaditel SLUK-u. Bol priaznivcom
Matice slovenskej. Nadacia MS v tomto roku po prvy raz udeli cenu s jeho
menom.
Tibor Andrasovan sa narodil 3. aprila 1917 v Slovenskej Lupci a
zomrel 14. juna 2001 v Bratislave. Pripominame si 90. vyrocie jeho narodenia.
(Podla clanku E. Muntaga,
SNN c. 13/2006)
A. Prepletana
Neuspesna
transakcia
„Dalsi, prosim,“ zahlasila pokladnicka pri
prepazke v banke a k okienku pristupil muz v strednych rokoch.
„Prajete si?“ spytala sa a profesionalne sa na
klienta usmiala.
„Chcem peniaze, vsetky!“
„Samozrejme, ako si zelate,“ povedala. „Chcete
ich vyplatit v dolaroch, eurach alebo v nasej mene?“
„To je jedno, len nech je to rychlo,“ povedal a nervozne
sa obzeral okolo seba.
„Sekundicku, prosim, najprv mi vyplnte toto
tlacivo, to je ziadost o vyber,“ podala mu maly harok papiera.
„S tymto si mozete, viete co,“ smahom ruky
pokrcil papier a hodil ho na zem.
Pracovnicka sporitelne sa nedala vyviest z rovnovahy
a usluzne sa spytala:
„Mozete mi, prosim, nadiktovat cislo vasho uctu?“
„Ja ich chcem vybrat vsetky a makaj, makaj, mam naponahlo!“
„Prepacte, konecne som pochopila, takze vy mate
viacero uctov. V tom pripade mi povedzte ich cisla...“
„Koza jedna, neblaboc uz tolko...“
„Prosim, len slusne, pane. Vas ucet je
vinkulovany, kontokorentny, ma snad viac majitelov?“
„To si pis, moja mila, ze ma a naval uz tie
miliony, kym sa nerozculim!“
„Vy chcete taku velku sumu? Ale to ste nam mali
avizovat niekolko dni dopredu.“
„Nechcela by si trochu privela? Dost uz tych
debat, naval prachy!“
„Samozrejme pane, ale ak neviete spamati cisla
uctov, dajte mi aspon vas obciansky preukaz a karticku od uctu...“
„Pocuvaj, ty bosorka, myslis, ze keby som ju
mal, mieril by som na teba revolverom?“
„Pocuvajte, vazeny pane, a vy si myslite, ze
keby som mala peniaze, ze by som vam ich nedala? Trezor sme pre malovanie
docasne premiestnili na sieste poschodie, tam vam peniaze vydaju, ja tu
vypisujem iba formality...“
Emilia Molcaniova
Jarne
navraty
Tento rok je to uz styridsiata jar, co som sa po prvykrat vybral hladat a zaznamenavat
po Slovensku miznucu krasu zvykov, obycaji, piesni a obradov. Vzal som vtedy
so sebou fotoaparat, poznamkovy blok a maly magnetofon. Najskor to boli len
dedinky na okoli Banskej Bystrice a Brezna, potom som obchadzal cele
Slovensko a dnes je tych dedin uz viac ako sto. V kazdej dedinke, osade,
ktoru som navstivil, som neobjavoval len nevidanu krasu, ktora sa pomaly,
ale iste vytracala z nasho zivota, ale nachadzal som a navstevoval vela
vzacnych ludi - najstarsich z nasich rodov. Boli to prave oni, ktori ma s touto
krasou zoznamovali, rozpravali mi o nej.
A tak dajako
robim aj teraz. Pripominam si nielen prichod novej jari, ale aj rozpravania
tych najstarsich. Pripominam si ich s volnostou, ktoru clovek najlepsie
vnimal v prirode. Jarne spomienky... Spominam si, ako hovorili: „Zili sme
tak, aby sme nikdy nemuseli napravat svoje chyby, nieco lutovat. Zili sme
tazko a predsa akosi veselsie, nez ziju ludia dnes. Mali sme jeden k druhemu
blizsie. Zili sme a rody sme zachovavali. Snazili sme sa byt dobri k zene,
detom, starym rodicom, susedom, priatelom, k zvieratkam a k prirode.“
Aj dnes si z casu na cas pozeram stare fotografie. No cim sa
pozornejsie pozeram, divam do starych tvari Horehroncov, uvedomujem si, ze
to, co mi volakedy hovorili stari muzi a zeny, to, co som si od nich vypocul,
ma aj dnes svoju vahu a zmysel. A mozno prave dnes este viac ako volakedy.
Nie, ja neobjavujem Slovensko, to uz robili ini predo mnou, ja sa iba
usilujem zistit, v com tkvie moj vztah k nemu, k jeho ludom, k tradiciam.
Zda sa mi, ze my, dnesna generacia, ale hlavne ta mlada generacia,
ktora je tu s nami, plati privysoku dan za to, ako sme za posledne roky zili.
Ako sme zabudali na odkaz nasich predkov. Dnes si nahovarame, hlavne nasa
mlad, ze krasne, mudre a vzacne je len to, co prichadza z okoliteho sveta.
A ja sa pytam, nemame tej krasy, mudrosti dost aj svojej? Ja viem, ze dnes
uz nebudeme zit v dreveniciach, nebudeme si svietit petrolejkou. Ale zabudli
sme na vsedne veci, ctit a milovat svojich rodicov, priatelov.
Byvalo volakedy krasnym zvykom, ze ked prichadzala nova jar,
spievali male dievcatka: Daj Boze toho, co davno nebolo. Slniecka tepleho z neba
vysokeho. V kostoloch sa svatili manusky, svatila sa pascha. A dnes?
Prichadzaju mi na um riekanky, ktore hovorili starsie zeny, ked sa na jar
umyvali v potocnej vode: „Vodicka cistucka, Kristova maticka, omyvas brehy,
kamene, umyvaj aj mna, biedne stvorenie.“
Dnes znovu prechadzam niektorymi dedinami, ktore som pred rokmi
navstivil a je mi do placu, je mi uzko pri srdci. Vela domov, kde este
nedavno plapolal v kozube ohen, je dnes prazdnych. Su puste, bez zivota. Na
vela dverach visia tazke zamky. A ja sa preto sam seba pytam: „Kde sa podel
zivot, kde sa podeli ludia?“ Esteze mi ostava v srdci ukryta rozpravka, moja
rozpravka. Ale takuto, ako ja, nosi vo svojom srdci kazdy z nas. Zastavme sa
a zapocuvajme sa do tejto rozpravky, rozpravky, ktoru nam rozpravala stara
mat ci stary otec. Ozivme ju v sebe, vo svojom srdci a porozpravajme ju aj
svojim detom.
V. Majling
„Dali sme
sa na boj, tak musime bojovat,“
 hovori starosta Nemeckej Ing. Jozef Kliment
„Moje
pracovne pole bolo dost rozmanite. V rokoch 1983 - 1990 som posobil ako
profesionalny vojak z povolania, v rokoch 1990 - 1994 som pracoval v Zeleziarnach
Podbrezova a od roku 1994 az do zvolenia za starostu v Petrocheme, a. s.,
Dubova. Presiel som roznymi technickymi funkciami od veduceho merania a regulacie
az po zastupcu veduceho udrzby, pretoze som vystudoval odbor spojovacia
technika na Vysokej vojenskej skole v Liptovskom Mikulasi. Od januara 2007
som zacal pracovat ako starosta obce Nemecka. Kandidoval som po prvykrat, v rokoch
1994 -1998 som bol zastupcom starostu, takze v komunalnej politike som
nazbieral urcite skusenosti, aj ked od minuleho volebneho obdobia po
prechode dalsich kompetencii na obec starosta musi riesit problemy, ktore
suvisia aj so skolstvom a so zabezpecenim opatrovatelskej sluzby,“ prezradil
nam o sebe starosta Nemeckej Ing. Jozef Kliment pri nasej nedavnej navsteve
tejto obce.
Naraz sa vsetko neda...
Nemecka ma zhruba 1800 obyvatelov, pozostava z troch casti: Nemecka,
Dubova a Zamostie, preto je rozlozena na rozsiahlom uzemi, co ide viac do
minusu ako do plusu: „Do dnesneho dna citit, ze ludia prechovavaju
patriotizmus k jednotlivym castiam, pretoze do roku 1960 vlastne kazda
sucast mala samostatny obecny urad,“ povedal nam starosta a pokracoval: „
Poviem to jednoducho: Ak sa nieco zacne robit v Nemeckej, ludia zo Zamostia
alebo z Dubovej hovoria: Preco sa to nerobi aj u nas? Treba podotknut, ze
naraz sa neda vsetko robit, ale treba urcit priority a postupne uspokojovat
jednotlive casti obce.“
Nemecka je cela splynofikovana
Jednotlive etapy plynofikacie zacali uz v 90. rokoch. Ako prva bola
splynofikovana cast Nemecka a postupne Dubova a Zamostie. Od roku 1996 uz
obyvatelia v celej obci maju moznost kurit plynom. V roku 2005 zacala
vystavba kanalizacie a v roku 2006 bola dokoncena cast kanalizacie v casti
Nemecka. Postavili cisticku odpadovych vod, na ktoru je v sucasnosti
napojenych asi 400 obyvatelov, cize asi jedna stvrtina. „V buducnosti
planujeme dalsie etapy budovania kanalizacie. V druhej etape by mala byt
vybudovana kanalizacia v Dubovej a v casti Nemecka - Za Hronom. Dali sme
spracovat projekt, ktory by mal byt hotovy do konca aprila. Budeme musiet
vybavit peniaze z eurofondov, pretoze obec nasetrene peniaze minula na prvu
etapu kanalizacie,“ dodal.
Podarilo sa...
„Mojou hlavnou ulohou od zaciatku januara bolo zriadit ambulanciu
pre detsku lekarku, ktora svoju cinnost neprevadzkovala od jula 2005 jednak
preto, ze ochorela, jednak preto, ze z povodnych priestorov, ktore patrili
Petrocheme, a. s, Dubova, dostala vypoved,“ uviedol starosta. Takze pred
obcou od roku 2006 stala narocna uloha. Po prve: zohnat lekarku, co v sucasnosti
nie je jednoduche. Po druhe: zriadit nove priestory. „Podarilo sa nam to
zaciatkom februara a ambulanciu zriadujeme v priestoroch Domu sluzieb v Dubovej,
kde bude detska lekarka dochadzat z B. Bystrice dva az tri dni do tyzdna. Aj
to je lepsie ako nic. Od leta 2006 sa ludia stazovali, pretoze v najblizsom
okoli funguje lekarka len v Podbrezovej a ta ma uz naplneny stav. Dufame, ze
sa nam podari, aby detska lekarka uz v aprili, najneskorsie v maji u nas
mohla ordinovat.“ Prerabanie detskej ambulancie je financne narocne, obec
vycleni prostriedky v objeme do 500 tisic korun. V dome sluzieb bude tak pod
jednou strechou okrem detskej lekarky aj zubarka a lekar pre dospelych,
ktori sa tam prestahovali predcasom, ked dostali vypoved z povodnych
priestorov.
Priority starostu
„Mojou prioritnou ulohou je osamostatnenie bytoviek v miestnej
casti Dubova - kolonia, ktore patrili Petrocheme a obcania si ich odkupili.
Rokovali sme uz so Stredoslovenskymi energetickymi zavodmi aj so
Stredoslovenskou vodarenskou spolocnostou. Mame prislub, ze v jarnych
mesiacoch by sa tam malo stavat nove trafo, aby tato cast obce bola napojena
na dodavku elektrickej energie a tak isto vody ako ostatne casti, aby
obcania neplatili Petrocheme, ale elektrarnam a vodarom.“
V tychto dnoch
by mal byt hotovy projekt rekonstrukcie kurenia v Zakladnej skole
Nemecka. Skola je totiz postavena na velkej ploche, kurenie plynom je
financne narocne, lebo jedna pec vykuruje vsetky priestory. „Namiesto jednej
pece sa tam osadi sedem, osem mensich, ktore budu vykurovat jednotlive
sekcie, aby sa kurenie dalo regulovat. V budove zakladnej skoly sa nachadza
aj materska skola, kde treba kurit uz od pol siestej, ale v zakladnej skole
staci od pol siedmej, siedmej. Aj tu vidime urcitu usporu nakladov.
Rekonstrukcia by mala zacat po skonceni sucasnej vykurovacej sezony. Mame na
to vyclenene urcite financne prostriedky, ktore potrebujeme tohto roku
prefinancovat. Harmonogram prerabania sekcii je spracovany tak, aby bola
zabezpecena efektivita vykurovania.“
Komunalny odpad treba triedit...
„V obci v sucasnosti triedime komunalny odpad na sklo, plasty a klasicky
odpad. Raz za cas robime zber elektrospotrebicov a dvakrat do roka zber
papiera, ktory sa odovzdava zakladnej skole. Podstatna cast obyvatelov si
uvedomila, ze odpad treba triedit a urcitym sposobom minimalizovat, pretoze
poplatky za jeho odvoz a skladovanie na skladku do Brezna z roka na rok
stupaju. Na druhej strane vsak mame obcanov, ktori tvrdia, ze neprodukuju
ziadny odpad. Keby som mohol, takychto ludi by som navrhol do Guinnessovej
knihy rekordov. Su to unikatni obcania, ktori proste ziju medzi nami a neprodukuju
ziadny odpad.“
Co ich este caka a neminie...
„Mame viac objektov, ktore patria pod spravu obecneho uradu, a treba
sa o ne sustavne starat. V tomto volebnom obdobi by som chcel zrekonstruovat
budovy a priestory dolnej skoly v Zamosti, ktora v sucasnosti sluzi na rozne
spolocenske podujatia a oslavy. V letnych mesiacoch nas caka velka uloha v casti
Nemecka. Treba vyasfaltovat cesty, ktore su rozbite, rozkopane po budovani
kanalizacie, na co sme tiez vyclenili nemale financne prostriedky v rozpocte
na rok 2007.“
V obci posobi Jednota dochodcov, folklorny subor Ciertaz,
Dobrovolny poziarny zbor, urbare, futbalovy a volejbalovy oddiel. „Vyslovujem
obdiv cinnosti Jednoty dochodcov, ktorej clenovia uz desat rokov vyvijaju
rozmanite aktivity pocas celeho roka. Obec ich cinnost podporuje aj
financnym stimulom pri organizovani roznych podujati. V obci posobia aj tri
urbare, nemeciansky, dubovsky a zamostiansky, ktore uz zacinaju tazit drevo.
Radost nam robi folklorny subor Ciertaz, ktory nasu obec reprezentuje v sirokom
okoli nielen v ramci okresu Brezno.“
Svetlo sveta
coskoro uzru obecne noviny
„Treba otvorene povedat, ze je slaba komunikacia a vzajomna
informovanost na linke obecny urad - obcania. Preto planujeme zacat vydavat
obecne noviny. Ak vsetko dobre dopadne, prve cislo by malo vyjst uz v aprili.
Noviny budu vychadzat v stvrtrocnych intervaloch. V roznych rubrikach budeme
obcanov informovat o tom, co sa deje v obci vo sferach spolocenskeho,
kulturneho a sportoveho zivota. Malo ludi totiz cita oznamy vyvesene na
obecnych tabuliach a obecny rozhlas tiez pocuva len urcita skupina ludi.
Planujeme vydavat okolo 500 vytlackov, aby sa noviny dostali do kazdej
domacnosti, zatial bezplatne.“
Opatrovatelska cinnost
obci vyplyva zo zakona. „V sucasnosti zamestnavame sest
opatrovateliek na plny alebo na polovicny uvazok. V obci mame hodne starych
obyvatelov a medzi nimi su taki, ktori nemaju blizku rodinu. Formou
opatrovatelskej sluzby im preto zabezpecujeme pomoc v kazdodennom zivote. Na
opatrovatelsku cinnost je vyclenena suma z podielovych dani fyzickych osob,
ale musime prispievat aj z obecnych prostriedkov, ak chceme, aby tato
cinnost bola zabezpecena v potrebnej miere.“
Zamestnanost
„V tomto smere nemozeme byt spokojni, pretoze v sucasnosti z 1800
obyvatelov je 102 nezamestnanych, 25 z nich sa zucastnuje na aktivacnej
cinnosti, ktoru organizuje urad prace na zaklade zmluvy podpisanej do 31.
maja 2007. Pocet nezamestnanych vzrastol najma preto, ze v minulom roku
Petrochema Dubova, a. s., v dvoch vlnach hromadne prepustala.“
Cim prilakat turistov?
„V obci uz dlhe roky mame farmu s konmi. Posledne dva - tri roky v chatovej
oblasti Dielnicky posobi firma z Noveho Tekova, ktora organizuje vodacku
cinnost, splavy po Hrone a dalsie turisticke a sportove aktivity.
Splavovanie Hrona ma pomerne velky ohlas. Prichadzaju sem ludia nielen zo
Slovenska, ale aj z Ceskej republiky.“
Po troch mesiacoch v richtarskom kresle:
„Robil som uz zastupcu starostu v obdobi 1994 - 1998, takze urcitym
sposobom som poznal problemy. Clovek zhruba vedel, do coho ide. Da sa
povedat, ze kazdym dnom, ktory clovek stravi na obecnom urade, ziskava nove
skusenosti, zazitky, pretoze obcania ako v kazdej obci su roznorodi a na
obecny urad chodia s opravnenymi, ale niektori aj s neopravnenymi
poziadavkami. Clovek je tak kazdym dnom skusenejsi, odolnejsi a mozno po
roku vo funkcii ho uz nic neprekvapi. Tato funkcia nie je lahka, ale ked som
sa uz na to dal, musim bojovat a spolu so zamestnancami obecneho uradu sa
snazit, aby obcania boli uspokojeni. Aj ked si treba otvorene priznat, ze
kazdy obcan nemoze byt rovnakou mierou uspokojeny a clovek musi pocitat s tym,
ze ked vas budu traja chvalit, minimalne dalsi traja - styria budu na vas
nadavat. Bohuzial, taka je situacia. Dali sme sa na boj, tak musime bojovat...“
(ng) |
