Zaznelo na tlacovej konferencii primatora s novinarmi po skonceni rokovania mestskeho zastupitelstva

Kauza Mostarenska ulica
   S majitelom pozemku s prislusenstvom na Mostarenskej ulici - spolocnostou Cosmos Trading, s. r. o., z Kezmarku a jej zastupcom Mikulasom Bobakom primator Brezna rokoval 28. marca. Na stretnuti zastupca spolocnosti prezentoval zaujem predat pozemok mestu. Navrhol cenu podla znaleckeho posudku 5 400 000 korun a zdoraznil, ze o jej znizeni uz nebude rokovat. Navrhol riesit majetkove vysporiadanie aj zamenou za iny majetok mesta, pripadne zapoctom s platbami za dan z nehnutelnosti. V Mestskom urade v Brezne sa 5. aprila uskutocnilo stretnutie so zastupcami subjektov, ktore podnikaju v areali byvalej mostarne. Zhodli sa na tom, ze ak sa mesto rozhodne tuto nehnutelnost kupit, budu sa spolupodielat na financovani pripadnej rekonstrukcie miestnej komunikacie na Mostarenskej ulici v zdruzeni financnych prostriedkov alebo materialne ci pracami. Mestske zastupitelstvo 10. aprila prijalo uznesenie, ktorym primatorovi odporucilo riesit nadobudnutie tejto nehnutelnosti zamenou za iny majetok mesta v protihodnote 5 400 000 korun.

Uprava pouzivania symbolov mesta
   Mesto pouziva vlastne symboly, ktorymi su erb, vlajka a pecat. V nadvaznosti na Statut mesta Brezna bolo v spolupraci s odbornikom v oblasti heraldiky, riaditelom Statneho archivu v Banskej Bystrici Ing. Igorom Grausom vypracovane vseobecne zavazne nariadenie o pouzivani symbolov, o vyske poplatkov a sankcii za ich neopravnene pouzivanie, ktore poslanci bez pripomienok schvalili.

Cerpanie eurofondov
   V sucasnosti je Slovenska republika a teda aj mesto Brezno vo faze pripravy na dalsie programovacie obdobie rokov 2007 - 2013. Mestske zastupitelstvo schvalilo material, na ktore projekty sa v tomto obdobi mesto zameria. Je to projekt na spalovanie drevnych stiepok vo dvoch kotolniach, na sanaciu povodnej skladky tuheho komunalneho odpadu, na rekonstrukciu budovy byvaleho zdravotnickeho internatu na Nalepkovej ulici na byty, na 1. etapu rekonstrukcie namestia, na prestavbu a nadstavbu skoly na Pionierskej 2, na zateplenie a rekonstrukciu mestskeho domu kultury. Zastupitelstvo schvalilo zamer a priority cerpania eurofondov v ramci Narodneho strategickeho referencneho ramca v objeme 1 080 000 000 korun s prioritami: rekonstrukcia ciest a chodnikov, spracovanie projektu na vybudovanie otvoreneho kupaliska na Mazornikove, rekonstrukcia namestia od kostola na severnu stranu, dofinancovanie dostavby zimneho stadiona na viacucelovu halu, rekonstrukcia mostov, zasobovanie obyvatelov pitnou vodou...

Poradovnik rekonstrukcie miestnych komunikacii
   Vzhladom na zly technicky stav vsetkych komunikacii v meste treba ich rekonstruovat a zabezpecit tak plynulost a bezpecnost cestnej premavky. V navrhu poradovnika poslanci schvalili zoznam ulic, ktore budu rekonstruovane v roku 2007 a zobrali na vedomie zamer na roky 2008 - 2012. V tomto roku sa planuje preinvestovat na opravy asi 5 200 000 korun cez technicke sluzby a priamo ako investicnu akciu rekonstrukciu chodnikov od namestia po Hradby, ktoru bude zabezpecovat mesto v naklade asi 3 500 000 korun.

Nove detske ihriska
   V roku 2006 boli vybudovane detske ihriska na Malinovskeho ulici a vo vnutornom bloku na MPCL. V tomto roku v zonach mestskeho byvania pribudnu nove ihriska na sidlisku Mazornikovo a v meste. Na dostavbu a vystavbu detskych ihrisk sa predpoklada v rokoch  2007 - 2010 investovat 2 500 000 korun.

Rekonstrukcia radnice
   Mesto ma zamer povodnu budovu radnice, ktoru dnes vyuziva Horehronske muzeum, zrekonstruovat na reprezentacne a kancelarske priestory. Poslanci prednostovi mestskeho uradu ulozili zapracovat sumu 500 000 korun na pripravne prace na projekt do rozpoctu mesta na tento rok.

Dom smutku
  Pracovnici mestskeho uradu vytipovali tri lokality, kde by mohol byt dom smutku umiestneny. Poslanci rozhodli o priprave realizacie v lokalite, ktora je sucastou hornej casti stareho cintorina. Uz je spracovany projekt na rozsirenie stareho cintorina aj na vybudovanie parkovacej plochy. Podla odhadov realizacia domu smutku by vysla asi na 45 000 000 korun. Akcia sa bude financovat postupne z rozpoctu mesta.

Rozsirenie parkovacich miest
   Vzhladom na akutnu potrebu novych parkovacich miest v zonach mestskeho byvania poslanci prerokovali a schvalili zamer ich postupneho budovania. Bolo vytipovanych dvadsatstyri lokalit v meste, kde je mozne vybudovat parkovacie miesta a na Mazornikove sest lokalit. Malo by tak vzniknut 523 parkovacich miest. V ramci rozpravy poslanci navrhli doplnit dalsie lokality, dve na Mazornikove a dve v meste. Podla hrubeho odhadu treba na to 25 000 000 korun.

Europske hlavne mesto kultury 2013
   V roku 2013 budu dve mesta, jedno francuzske a jedno slovenske, vyhlasene za europske hlavne mesta kultury. Banska Bystrica, Brezno a dalsie banske mesta sa zaviazali k partnerskej spolupraci pri priprave a realizacii uloh projektu s cielom ziskat tento titul.

(r)

Panu ucitelovi z lasky

   Jeho poslanim je byt vzorom. S prianim mysliet ferovo, a tak aj rozhodovat, kraca v ustrety svojim studentom kazdy den. Mnoho pedagogov berie svoje povolanie „len ako povolanie“. On vsak pod pedagogom vidi ovela viac. Viac zodpovednosti, lasky, obety a viac ochoty vypocut, poradit, v mnohych pripadoch pomoct. Kazdy, kto aspon trochu pozna zastupcu riaditela Spojenej strednej skoly v Brezne Mgr. Jozefa Oravca, tieto slova iste potvrdi.
   Uz tri desatrocia vychovava, usmernuje a sprevadza mladez na ceste k maturitnemu stolu. Zda sa, ze sa mu v tom dari velmi dobre.
   Co viac si moze pedagog priat, nez byt oblubeny medzi studentmi a uznavany v radoch svojich kolegov... Ziskat si doveru a na oplatku ju aj dostavat... Clovek, ktory sa odhodlal venovat svoj zivot jednej budove, jednemu kabinetu, jednej katedre medzi skolskymi lavicami...
   Ludia casto zmyslaju o mladezi ako o skazenej, Jozef Oravec nie. Napriek mnohym chybam mladych ludi vidi v nich aj to dobre. Tvrdi: „Osobne si myslim, ze to nie je az take zle, alebo ze je dnesna mladez skazena. Spravanie je dnes ovplyvnene demokraciou, ktoru si mnohi mylia s anarchiou a myslia si, ze mozu robit, co len chcu. Tu nastalo iste uvolnenie mravov u nas. Zaroven vidime mnoho kladnych prikladov, vzornych studentov, dobrych ludi.“ Pre mnohych pedagogov je asi ovela jednoduchsie odsudit cloveka hned na zaciatku, ako mu dat sancu a urobit ten prvy krok smerom k nemu... Iste, kazdy clovek je osobity, a preto je nevyhnutne tak k nemu aj osobite pristupovat. Je to dost tazke, no treba sa o to pokusit.“
   Pri slovach J. Oravca, ze najma v sucasnosti treba posobit na mladez, prave to je poslanim skoly, mu prajeme, aby jeho odhodlanie a snaha byt pedagogom s velkym P vydrzali co najdlhsie a este mnoho generacii tak malo moznost spievat mu znamu pesnicku Panu ucitelovi z lasky.

Ivana Kokavcova

 Zisiel sa pripravny vybor Dni piaristov

   Reholny rad piaristov bol zalozeny v Rime pred styristodesiatimi rokmi. Do historie nasho mesta rad zasiahol o tristvrte storocia neskor, ked v roku 1673 prisli piaristi do Brezna a styri roky nato zalozili kniznicu. Myslienku spojit 330. vyrocie vzniku piaristickej kniznice v Brezne a 360. vyrocie umrtia zakladatela rehole Jozefa Kalazanskeho priniesol student Marek Locek. Do pripravy podujatia s nazvom Dni piaristov chce zapojit rimskokatolicku farnost, Horehronske muzeum, Maticu slovensku i predstavitelov mesta v zastupeni kulturnej komisie a mestskeho kulturneho strediska.
   Pripravny vybor na prvom stretnuti v stredu 11. aprila urcil termin konania Dni piaristov na 12. az 14. oktobra 2007. Sucastou Dni piaristov bude odborny seminar, rozdeleny do troch sekcii – cirkevne dejiny, dejiny piaristickeho skolstva a knizna kultura a literatura. Na pocest zakladatela radu piaristov sa uskutocni svata omsa. Vyrocie zalozenia kniznice bude pripominat pamatna tabula, ktorej odhalenie sa pripravuje v oktobri na budove Obvodneho uradu na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne (historicka budova piaristickej kniznice). Zaroven bude v Horehronskom muzeu spristupnena vystava vzacnych knih z povodnej kniznice piaristov.
   Dalsie stretnutie pripravneho vyboru je vytycene na pondelok 30. aprila, kde budu pozvani historici prednasajuci na pripravovanom odbornom seminari, upresnene budu i temy prednasok a material na vystavu.

(r)

 Foto: Stefan Vozar