Mobilne
telefony v rukach deti mozu byt nastrahou. Rodicia a ucitelia vsak mozu
ovplyvnit, ako ich ratolesti tuto vymozenost pouzivaju. Ako na to, im poradi
aj publikacia, ktora vychadza v tychto dnoch. Prirucka vznikla na zaklade
prieskumu, ktory potvrdil, ze mobilny telefon pouziva sestdesiat percent
deti vo veku od osem do patnast rokov. Podla prieskumu deti svoj prvy mobil
ziskavaju uz vo veku desat rokov a okrem kontaktu s rodicmi a kamaratmi ho
casto pouzivaju aj na stahovanie a posielanie zabavneho obsahu, hier, na
pripojenie na internet a cetovanie. V nasej ankete sme sa nahodnych
okoloiducich pytali na ich nazor. |
S anketovym mikrofonom
o mobilnych telefonoch
v rukach deti |
|
Eva Andreuttiova, vychovavatelka, Brezno:
- V mediach som pocula
vyrok psychologicky, ktora schvaluje mobilne telefony pre deti. Myslim si,
ze je dobre, ked maju deticky telefon, aj u nas v skole ich maju skoro
vsetci prvaci. Rodicia tak maju kontrolu nad detmi, ale ma to aj take
nasledky, ze deti mobily zneuzivaju.
Melania Turnova, vytvarnicka, Brezno:
- Myslim si, ze vacsie
deti by mohli mat mobilne telefony, aby sa mohli spojit napriklad aj
s rodicmi. Zatelefonuju, kde su, kde sa taraju. Pocula som aj o pripadoch
zneuzivania mobilov, co je otrasne. To teda nie. Rodicia by mali detom
castejsie telefonovat, aby boli pod kontrolou.
Miroslava Cipikova, nezamestnana, Jasenie:
- Ja osobne si myslim,
ze mobil patri detom asi tak od dvanastich rokov. Mensie deti by s mobilnym
telefonovanim nemali mat kontakt, hlavne na vyucovacich hodinach. Myslim si,
ze zalezi na rodicoch, ako rozhodnu.
Katarina z Mazornikova:
- Mobilne telefony
odporucam az stredoskolakom, napriklad, ked su mimo domova, aby boli
v kontakte s rodicmi. V zakladnej skole deti mobily len vyrusuju, zabavaju
sa, venuju sa im. Aj moje deti, ked mali mobilne telefony, venovali sa im
viac ako uceniu a nepustili ich z ruky ani pri obede. Proste, ked deti
mobily dostanu, stale s nimi narabaju.
Igor Suja, zasobovac, Brezno:
- Podla mna mobilny
telefon je dobra vec, dajme tomu od osmich, desiatich rokov. V sucasnosti je
vsetko surne a ked sa dietatu nedajboze nieco stane, moze si zavolat.
Rodicia by mali deti usmernit a zabranit zneuzivaniu mobilov.
Ing. Helena Melkova, podnikatelka, Helpa:
- Neviem, ci je nejaka
hranica, ktora by mala byt dodrzana. Ale uplne malickym detom mobilny
telefon asi este nepatri. Mozno rodicia detom mobily kupuju pre ich
bezpecnost, ale myslim si, ze to nie je spravne. Podla mna deti by mali mat
mobilne telefony len po skonceni zakladnej skoly, ked su rozumnejsie.
(ng, pl)
Stromy poznania
V ramci
celoslovenskych Lesnickych dni od 22. aprila do 1. maja aj Odstepny zavod
Benus pripravil akciu Stromy poznania pre deti zakladnych skol v posobnosti
svojho zavodu.
Akcia Stromy poznania spociva vo
vysadbe piatich zakladnych drevin Slovenska (smrek, jedla, borovica, buk,
dub) pri zakladnych skolach v Telgarte, Sumiaci, Pohorelej, Helpe, Zavadke,
Polomke, Bacuchu a v Benusi. Tieto zakladne dreviny vytvoria „miniarboreta“,
ktore budu estetickym prvkom okolia skoly i nazornou vychovnou pomockou.
Zaroven sa vytvori priestor na prezentaciu lesnikov i Lesov SR
a taktiez moznost pripomenut verejnosti hodnoty lesa a vyznam prace lesnikov v nom.
Pozyvame
vas do lesa, presvedcite sa, ze je v dobrych rukach!
(jv)
Citatelia nam pisu
Po stopach Frantiska
Kreutza
Sestnasty
april bol pre ziakov Zakladnej skoly s materskou skolou Pionierska 4 niecim
vynimocnym. Pri prilezitosti 87. vyrocia narodenia byvaleho kolegu,
pedagoga, slovenskeho spisovatela a regionalneho historika Frantiska Kreutza
pripravila skola nulty rocnik literarno-historickeho kvizu Po stopach
Frantiska Kreutza.
Do kvizu
sa zapojili ziaci piatych rocnikov, ktorym je regionalna tvorba spristupnena
aj v casovo-tematickych planoch. Sutazilo sest druzstiev, z kazdej triedy
dve trojclenne druzstva.
Samotnemu
kvizu predchadzala beseda o autorovom zivote a tvorbe v podani Mareka Loceka
spolu s premietnutim dokumentarneho filmu a s navstevou Pamatneho kutika
Frantiska Kreutza, s dorazom na regionalne vlastivedne specifika a povestove
namety. Kvizove otazky vychadzali z poznania mestskeho sudnictva v
historickom spracovani Frantiska Kreutza. Ziakov pripravovali vyucujuce
slovenskeho jazyka Mgr. V. Giertlova a Mgr. I. Nagyova. O vyhodnotenie sa
postarala komisia v zlozeni: predseda PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova, clenovia
Mgr. L. Fabus, Mgr. V. Giertlova a Mgr. I. Nagyova. Odborny dohlad nad
kvizom mal student Presovskej univerzity Marek Locek.
Ceny pre
vsetkych sutaziacich pripravilo vedenie skoly, ktore chce tymto podakovat
predsednicke MO MS v Brezne I. Kruzliakovej. Vedenie skoly je presvedcene,
ze v buducom skolskom roku problematika regionalnych dejin oslovi aj ziakov
ostatnych skol v nasom meste a regione az po Sumiac ci Telgart. Pozyva
vsetky skoly, ktore maju uprimny zaujem o osobnost pedagoga a vyznamneho
regionalneho historika, zucastnit sa na prvom rocniku Po stopach Frantiska
Kreutza pod zastitou ZS s MS Pionierska 4 v Brezne.
Mgr. L. Fabus
Jarna polievka
Pripravy
na Velku noc vrcholili. Byt bol poriadeny, nakup v chladnicke a este
vajicka. Vyfuky som si prichystala davnejsie, postupne som ich farbila
od zltej cez cervenu po modru v malom modrom hrnceku. Kym vajicka vyschli,
riady som umyla, sadla som si a s farbickami sa pokusala vymalovat rozne
ornamenty, aby som potesila kupacov, ale aj seba.
Po
sviatkoch som si povzdychla, dost bolo sytosti, dam si ovocie a zeleninu, aj
v polievke. Zobrala som modry hrniec, na oleji uprazila zeleninu, ovsene
vlocky, zaliala vodou, okorenila a prikryla. To je najrychlejsia priprava
vybornej polievky. O chvilu bola hotova a ja s pozitkom odkryvam pokrievku a
nechcem verit vlastnym ociam. Cervena mrkva, biely kalerab a zelena
petrzlenova vnat plavaju v modrej polievke. Co sa stalo s mojim modrym
hrncom, roztapa sa?
Spomenula som
si, ze posledna farba, ktorou som malovala vajicka, bola modra. Moje
slabnuce oci nemohli postrehnut v modrom hrnceku modru smuhu. Pomyslela som
si, tak takuto farebnu polievku este nejedol Peter Justin Topolsky, co
pochodil cely svet a chyrnych kucharov. Nechcete recept?
M. Horackova
Sportove uspechy
V
sucasnosti je tazke obstat v konkurencii zakladnych skol. Preto sa kazda
skola snazi prist s niecim novym, snazi sa prezentovat, dat o sebe vediet.
Zakladna skola s materskou skolou Pionierska 4 sa prezentuje nielen svojimi
uspechmi v oblasti vedomostnej urovne ziakov (na olympiadach, vedomostnych
sutaziach), ale aj v oblasti sportu.
Mozeme sa
pochvalit vykonmi svojich futbalistov, ktori sa velmi uspesne umiestnuju v
lige, ale aj v sutaziach organizovanych v nasom regione. Nesmieme zabudnut
ani na gymnastky, ktore obsadzuju popredne miesta v celoslovenskych
sutaziach. Napad doplnit futbalove triedy o dievcata – gymnastky sa teda
vyplatil. Dievcata viac trenuju, a to sa odzrkadluje aj na ich vysledkoch.
Skolu
navstevuju aj ziaci, ktori sa umiestnuju v roznych sutaziach na poprednych
miestach v celoslovenskom meradle. Nasu skolu navstevuje Jakub Kupcok, ktory
je reprezentantom Slovenska v lyzovani. Uspech zaznamenavaju nasi ziaci aj v
biatlone. Vo februari na majstrovstvach Slovenska v Osrbli sa nas deviatak
Marek Kastan stal majstrom Slovenska a Filip Skacan, ziak piateho rocnika,
sa umiestnil na tretom mieste.
(lf)
|