2. MAJ 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Mobilne telefony v rukach deti mozu byt nastrahou. Rodicia a ucitelia vsak mozu ovplyvnit, ako ich ratolesti tuto vymozenost pouzivaju. Ako na to, im poradi aj publikacia, ktora vychadza v tychto dnoch. Prirucka vznikla na zaklade prieskumu, ktory potvrdil, ze mobilny telefon pouziva sestdesiat percent deti vo veku od osem do patnast rokov. Podla prieskumu deti svoj prvy mobil ziskavaju uz vo veku desat rokov a okrem kontaktu s rodicmi a kamaratmi ho casto pouzivaju aj na stahovanie a posielanie zabavneho obsahu, hier, na pripojenie na internet a cetovanie. V nasej ankete sme sa nahodnych okoloiducich pytali na ich nazor.


S anketovym mikrofonom


o mobilnych telefonoch v rukach deti

Eva Andreuttiova, vychovavatelka, Brezno:
- V mediach som pocula vyrok psychologicky, ktora schvaluje mobilne telefony pre deti. Myslim si, ze je dobre, ked maju deticky telefon, aj u nas v skole ich maju skoro vsetci prvaci. Rodicia tak maju kontrolu nad detmi, ale ma to aj take nasledky, ze deti mobily zneuzivaju.

Melania Turnova, vytvarnicka, Brezno:
- Myslim si, ze vacsie deti by mohli mat mobilne telefony, aby sa mohli spojit napriklad aj s rodicmi. Zatelefonuju, kde su, kde sa taraju. Pocula som aj o pripadoch zneuzivania mobilov, co je otrasne. To teda nie. Rodicia by mali detom castejsie telefonovat, aby boli pod kontrolou.

Miroslava Cipikova, nezamestnana, Jasenie:
- Ja osobne si myslim, ze mobil patri detom asi tak od dvanastich rokov. Mensie deti by s mobilnym telefonovanim nemali mat kontakt, hlavne na vyucovacich hodinach. Myslim si, ze zalezi na rodicoch, ako rozhodnu.

Katarina z Mazornikova:
- Mobilne telefony odporucam az stredoskolakom, napriklad, ked su mimo domova, aby boli v kontakte s rodicmi. V zakladnej skole deti mobily len vyrusuju, zabavaju sa, venuju sa im. Aj moje deti, ked mali mobilne telefony, venovali sa im viac ako uceniu a nepustili ich z ruky ani pri obede. Proste, ked deti mobily dostanu, stale s nimi narabaju.

Igor Suja, zasobovac, Brezno:
- Podla mna mobilny telefon je dobra vec, dajme tomu od osmich, desiatich rokov. V sucasnosti je vsetko surne a ked sa dietatu nedajboze nieco stane, moze si zavolat. Rodicia by mali deti usmernit a zabranit zneuzivaniu mobilov.

Ing. Helena Melkova, podnikatelka, Helpa:
- Neviem, ci je nejaka hranica, ktora by mala byt dodrzana. Ale uplne malickym detom mobilny telefon asi este nepatri. Mozno rodicia detom mobily kupuju pre ich bezpecnost, ale myslim si, ze to nie je spravne. Podla mna deti by mali mat mobilne telefony len po skonceni zakladnej skoly, ked su rozumnejsie.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Stromy poznania

  
 V ramci celoslovenskych Lesnickych dni od 22. aprila do 1. maja aj Odstepny zavod Benus pripravil akciu Stromy poznania pre deti zakladnych skol v posobnosti svojho zavodu.

  
Akcia Stromy poznania  spociva vo vysadbe piatich zakladnych drevin Slovenska (smrek, jedla, borovica, buk, dub) pri zakladnych skolach v Telgarte, Sumiaci, Pohorelej, Helpe, Zavadke, Polomke, Bacuchu a v Benusi. Tieto zakladne dreviny vytvoria „miniarboreta“, ktore budu estetickym prvkom okolia skoly i nazornou vychovnou pomockou. Zaroven sa vytvori priestor na prezentaciu lesnikov i Lesov SR a taktiez moznost pripomenut verejnosti hodnoty lesa a vyznam prace lesnikov v nom.
   Pozyvame vas do lesa, presvedcite sa, ze je v dobrych rukach!

(jv)

 

Citatelia nam pisu

Po stopach Frantiska Kreutza

   Sestnasty april bol pre ziakov Zakladnej skoly s materskou skolou Pionierska 4 niecim vynimocnym. Pri prilezitosti 87. vyrocia narodenia byvaleho kolegu, pedagoga, slovenskeho spisovatela a regionalneho historika Frantiska Kreutza pripravila skola nulty rocnik literarno-historickeho kvizu Po stopach Frantiska Kreutza.

   Do kvizu sa zapojili ziaci piatych rocnikov, ktorym je regionalna tvorba spristupnena aj v casovo-tematickych planoch. Sutazilo sest druzstiev, z kazdej triedy dve trojclenne druzstva.
   Samotnemu kvizu predchadzala beseda o autorovom zivote a tvorbe v podani Mareka Loceka spolu s premietnutim dokumentarneho filmu a s navstevou Pamatneho kutika Frantiska Kreutza, s dorazom na regionalne vlastivedne specifika a povestove namety. Kvizove otazky vychadzali z poznania mestskeho sudnictva v historickom spracovani Frantiska Kreutza. Ziakov pripravovali vyucujuce slovenskeho jazyka Mgr. V. Giertlova a Mgr. I. Nagyova. O vyhodnotenie sa postarala komisia v zlozeni: predseda PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova, clenovia Mgr. L. Fabus, Mgr. V. Giertlova a Mgr. I. Nagyova. Odborny dohlad nad kvizom mal student Presovskej univerzity Marek Locek.
   Ceny pre vsetkych sutaziacich pripravilo vedenie skoly, ktore chce tymto podakovat predsednicke MO MS v Brezne I. Kruzliakovej. Vedenie skoly je presvedcene, ze v buducom skolskom roku problematika regionalnych dejin oslovi aj ziakov ostatnych skol v nasom meste a regione az po Sumiac ci Telgart. Pozyva vsetky skoly, ktore maju uprimny zaujem o osobnost pedagoga a vyznamneho regionalneho historika, zucastnit sa na prvom rocniku Po stopach Frantiska Kreutza pod zastitou ZS s MS Pionierska 4 v Brezne.

Mgr. L. Fabus

 Jarna polievka

   Pripravy na Velku noc vrcholili. Byt bol poriadeny, nakup v chladnicke a este vajicka. Vyfuky som si prichystala davnejsie, postupne som  ich farbila od zltej cez cervenu po modru v malom modrom hrnceku. Kym vajicka vyschli, riady som umyla, sadla som si a s farbickami sa pokusala vymalovat rozne ornamenty, aby som potesila kupacov, ale aj seba.
   Po sviatkoch som si povzdychla, dost bolo sytosti, dam si ovocie a zeleninu, aj v polievke. Zobrala som modry hrniec, na oleji uprazila zeleninu, ovsene vlocky, zaliala vodou, okorenila a prikryla. To je najrychlejsia priprava vybornej polievky. O chvilu bola hotova a ja s pozitkom odkryvam pokrievku a nechcem verit vlastnym ociam. Cervena mrkva, biely kalerab a zelena petrzlenova vnat plavaju v modrej polievke. Co sa stalo s mojim modrym hrncom, roztapa sa?
  Spomenula som si, ze posledna farba, ktorou som malovala vajicka, bola modra. Moje slabnuce oci nemohli postrehnut v modrom hrnceku modru smuhu. Pomyslela som si, tak takuto farebnu polievku este nejedol Peter Justin Topolsky, co pochodil cely svet a chyrnych kucharov. Nechcete recept?

M. Horackova

  Sportove uspechy

   V sucasnosti je tazke obstat v konkurencii zakladnych skol. Preto sa kazda skola snazi prist s niecim novym, snazi sa prezentovat, dat o sebe vediet. Zakladna skola s materskou skolou Pionierska 4 sa prezentuje nielen svojimi uspechmi v oblasti vedomostnej urovne ziakov (na olympiadach, vedomostnych sutaziach), ale aj v oblasti sportu.
   Mozeme sa pochvalit vykonmi svojich futbalistov, ktori sa velmi uspesne umiestnuju v lige, ale aj v sutaziach organizovanych v nasom regione. Nesmieme zabudnut ani na gymnastky, ktore obsadzuju popredne miesta v celoslovenskych sutaziach. Napad doplnit futbalove triedy o dievcata – gymnastky sa teda vyplatil. Dievcata viac trenuju, a to sa odzrkadluje aj na ich vysledkoch.
   Skolu navstevuju aj ziaci, ktori sa umiestnuju v roznych sutaziach na poprednych miestach v celoslovenskom meradle. Nasu skolu navstevuje Jakub Kupcok, ktory je reprezentantom Slovenska v lyzovani. Uspech zaznamenavaju nasi ziaci aj v biatlone. Vo februari na majstrovstvach Slovenska v Osrbli sa nas deviatak Marek Kastan stal majstrom Slovenska a Filip Skacan, ziak piateho rocnika, sa umiestnil na tretom mieste.

(lf)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT