Sutaz o knihy

Ocakavana a Zla hodina

   Poriadnu davku odvahy vraj potrebovala Kathleen McGowanova pri pisani svojej knihy Ocakavana. Kathleen McGowanova je americka spisovatelka a scenaristka a roman Ocakavana je prvou castou trilogie o Marii Magdalene.

   Toto dielo je zalozene na dvadsatrocnom badani na styroch kontinentoch sveta. Pred dvetisic rokmi schovala Maria Magdalena v skalnatom predhori francuzskych Pyreneji niekolko zvitkov pergamenu, evanjelium obsahujuce jej vlastne svedectvo o udalostiach a postavach Noveho zakona. Posvatne texty chranene nadprirodzenymi silami moze najst len predurcena osoba, ktora naplna staroveke proroctvo o l´Attendue - Ocakavanej. Ked novinarka Maureen Paschalova zacina zbierat material na novu knihu, netusi, co ju caka. Naraza na staroveke mysterium natolko tajomne a prevratne, ze zan tisice ludi nevahalo zabijat a zomierat. Len co sa pohruzi do mystickych kultov juhozapadneho Francuzska, na jej zivot a pracu zacina vrhat tien hrozive proroctvo, pricom sa obnazia tajomstva pochovane v davnej minulosti... Na tejto nevsednej, tajomnej a neraz aj nebezpecnej ceste sa Maureen ocitne v zaprasenych uliciach Jeruzalema ci v tieni francuzskych katedral, kde sa pusti do hladania pergamenovych zvitkov, pricom si musi poradit so starovekymi rebusmi a zlomit puto najmocnejsich tradicii.  
   Ocakavana je kniha vskutku tajomna, napinava a tiez treba povedat, ze aj „pohladna“. A vy tuto knihu mozete vyhrat spolu s romanom Zla hodina. V tvorbe kolumbijskeho prozaika Gabriela Garciu Marqueza tento roman (vysiel v roku 1962) predstavuje nazorne svedectvo o autorovych hladacskych usiliach pred vydanim svetoznameho romanu Sto rokov samoty (1967). Ustrednou temou Zlej hodiny je nasilie vytvarajuce zadusajucu atmosferu strachu a neistoty v kolumbijskom mestecku na karibskom pobrezi. Bezohladnym vykonavatelom zvrchovanej vlady je miestny starosta. Apely miestneho farara na dodrziavanie mravnych principov vyznievaju formalne... Namiesto magickych a fantastickych prvkov, charakteristickych pre rozpravacske postupy vo vrcholnych Marquezovych dielach, v Zlej hodine autor posobivo uplatnil absurditu, cierny humor a sarkazmus, pricom cerpal z bohatstva ludovej slovesnosti v multietnickom rodnom regione pri usti rieky Magdaleny.
   Najneskor do 10. maja cakame v redakcii vase listky s odpovedou na otazku a s nalepenym kuponom (nezabudnite na adresu a telefonne cislo). Meno vyzrebovaneho vyhercu, ktoremu posleme obidve knihy, uverejnime 15. maja.

(ag)

Otazka:  Co sa ukryva v skalnatom predhori francuzskych Pyreneji?

 KUPON – OCAKAVANA + ZLA HODINA

    Ak ste na listok napisali spravnu odpoved - Autorka Zazracnych dzinsov zije v New Yorku - zaradili sme vas do zrebovania o tri knihy. Roman Afganec vyhrava Mgr. E. Urbanova z Brezna, Izolacku M. Babolova z Bacucha a Zazracne dzinsy L. Chamkova z Brezna. Blahozelame.

Siedmy maj - Euro Melanoma Day 2007

   Rychlost, s akou na celom svete pribuda pocet pripadov rakoviny koze, je alarmujuca. Rocne sa v Slovenskej republike diagnostikuje 4,9 novych pripadov maligneho melanomu na 100 tisic obyvatelov u muzov a 5,7 novych pripadov u zien. Ale vo vacsom pocte na toto ochorenie umieraju muzi.
   Podla vyskumov umiera az 80 % ludi na toto ochorenie zbytocne. Vznik rakoviny koze je niekedy dlhodoby proces, obvykle nevznikne hned. Prve priznaky si mozeme vsimnut ovela skor, na rozdiel od inych typov rakoviny. Davno je prekonany nebezpecny nazor, ktory este stale panuje medzi laickou verejnostou, ze s materskym znamienkom sa nesmie „nic robit“.
   Medzi najzhubnejsie nadory patri maligny melanom - nador vznikajuci na terene materskeho znamienka alebo na predtym zdravej kozi. Ake mame moznosti prevencie rakoviny koze? 
Vyhybanim sa intenzivnemu slnecnemu ziareniu, samovysetrovanim koze a pravidelnymi  prehliadkami u dermatologa.
   Jedenkrat rocne je mozne absolvovat odborne vysetrenie v koznej ambulancii bezplatne, bez odporucenia praktickeho lekara, v ramci europskeho projektu Euro Melanoma Day. Do tohto projektu sa od roku 2004 kazdorocne zapajaju aj kozni lekari na Slovensku. Tento rok mate moznost vyuzit preventivne vysetrenie koze v pondelok 7. maja. Je to dobrovolna aktivita odbornych koznych lekarov, ktorej hlavnym cielom je zvysit informovanost obcanov o moznom nebezpecenstve materskych znamienok a slnecneho ziarenia a predchadzani nadorovym ochoreniam koze. Lekari diagnostikuju rizikove skupiny obyvatelstva a poucia ich o ochrane pred ultrafialovym  ziarenim, o skodlivosti solarii a zasadach zdraveho pobytu na slnku.
   V pripade, ze v ramci tohto vysetrenia bude diagnostikovany akykolvek kozny nador alebo rizikove znamienka, pacientovi bude odporuceny dalsi diagnosticky a liecebny postup a pravidelne sledovanie koznych utvarov v ambulancii odborneho kozneho lekara.

MUDr. Gabriela Bellova, BELLAMED, s. r. o., NsP, Brezno

Vlani boli mimoriadne uspesni

   Slovenska sporitelna ma za sebou v banskobystrickom regione mimoriadne uspesny rok, aj vdaka vysledkom v tomto regione si posilnila postavenie najvacsej a najsilnejsej banky na Slovensku. „K narastu objemu vkladov medzirocne o 11 % prispelo aj rozsirenie nasej ponuky o nove strukturovane produkty – zaistene vklady,“ vysvetluje Janka Bencova, riaditelka Regionalneho riaditelstva Slovenskej sporitelne v Banskej Bystrici.

   Objem uverov obyvatelom regionu dosiahol 5,8 miliardy korun ku koncu roka 2006, to je o 38 % viac ako v predchadzajucom roku. Elektronicke bankovnictvo Slovenskej sporitelne vyuziva styridsatstyri tisic klientov banskobystrickeho regionu, co je medzirocny narast o 40 %. V tomto roku modernizuje banka pobocku v Brezne, Polomke a na Namesti Stefana Moyzesa v Banskej Bystrici.
   Sponzoring je dolezitou sucastou aktivit Slovenskej sporitelne. V oblasti sportu v minulom roku banka podporila napriklad Cykloklub Dumbier Brezno.
   K najvyznamnejsim charitativnym projektom podporenym v roku 2006 v banskobystrickom regione patria Chranene dielne na zapojenie telesne postihnutych do pracovneho procesu, Kreativna dielna pre hospitalizovane deti, dobrovolnicka humanitarna organizacia Lions klub Brezno a dalsie. Projekt Hodina detom financne podporilo takmer 80 % zamestnancov Slovenskej sporitelne v banskobystrickom regione.

(dv)

Vylety do okolia Brezna dnes na Polanu

    V dnesnom tipe na vylet sa vyberieme na Polanu – horsky krajinny celok sopecneho povodu, ktory je obklopeny Veporskymi vrchmi a Zvolenskou kotlinou. Ma dve odlisne casti – Vysoku Polanu a nizsie Detvianske predhorie. Je to masivne horstvo s kruhovym podporysom priemeru okolo osemnast kilometrov. Vzniklo v tretohorach posobenim vulkanickej cinnosti. Pre turistov je Polana mimoriadne vyznamna, lebo ma hustu siet znackovanych chodnikov a chata na Polane je pristupna motorovymi vozidlami.
   Za vychodisko nasej tury si vyberieme Hrinovu, do ktorej sa dostaneme autobusom. Vykrocime po asfaltovej ceste az na autobusovu zastavku Hrinova – Bystre. Odtial budeme pokracovat k lesu, ktorym vystupime na luku a pojdeme jej stredom cez kamenne hradze. Ked sa dostaneme k lyziarskemu vleku, odbocime k chate na Polane – rekreacnemu stredisku s chatovou osadou.
   Potom pojdeme po Prednej Polane (1367 m) a lesnou cestou sa presunieme do sedla Priehybina. Je to krizovatka mnohych turistickych chodnikov. O niekolko minut nas caka pomerne prudke stupanie na vrchol Polany (1458 m) – nazyvany niekedy aj Zadna Polana, ktory je najvyssim vrchom celej tejto oblasti.
   Niekolko metrov nas deli od lucky Katrenka. Budeme pokracovat po zvlnenom terene na Strungu – vrch vo vychodnej casti Polany. Ak urobime niekolko krokov dolava, otvori sa nam vyhlad do kotla Polany. Neskor prejdeme hrebenom na Kopce – tiez vrch vo vychodnej oblasti Polany. Z neho nas neminie najskor len mierne, neskorsie prudsie klesanie bocnym hrebenom do sedielka. Odtial vystupime na uzky skalnaty hreben a budeme ho striedavo obchadzat sprava i zlava, cim zideme do dalsieho sedla. Z neho nas znovu caka stupanie na Zahorsku skalu – vrch na hrebeni, ktory vysiela Polana smerom k Lomu nad Rimavicou.
   Budeme pokracovat zvlnenym terenom az na Kluku. Tu sa otocime na severovychod, pojdeme cez Petinu a okolo osady Vrchslatina. O niekolko minut prideme na cestu, ktorou sa dostaneme do uz spominaneho Lomu nad Rimavicou.
   Tu pockame na autobus, ktory nas po tomto pekne prezitom dni odvezie domov.

(E-ova)

- Tono sa ozenil... vraj mu bolo smutno! - Videl som ju... to mu muselo byt naozaj velmi smutno.	- Ved si vedel vsetky otazky?! - Otazky hej, ale odpovede nie...

 Kresby: Pavol M. Kubis

STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT