Veril v dobro

   Milan Rastislav Stefanik, rodak z Kosarisk pri Brezovej pod Bradlom, odisiel z pozemskeho zivota 4. maja 1919.

   Jeho predcasny odchod, nahlu tragicku smrt - ved nemal ani styridsiatku - ospievali viaceri basnici, opisali prozaici, zamyslali sa nad nim (a este aj dnes tak robia) historici. To preto, aby spomienka na tohto statocneho Slovaka nezapadla. Jeho zivot bol legenda sama. Od utleho detstva (desat rokov) zil mimo rodicovskeho prostredia. Samotar i spolocensky oblubeny zil svojmu cielu - vede a narodu. Prisny vedec a sucasne filozof, znalec a milovnik umenia, vojak - general, diplomat... Bol to clovek mnohych podob.
   Na zaver pouzijeme slova A. Matusku: „Ten, na ktoreho si kazdorocne 4. maja spominame a ktoreho si budeme pripamatuvat, kym tento narod bude narodom, urobil dielo predovsetkym zo svojho zivota, ktorym nas presvedcil, ze zit sa oplati, ze zivot je krasny, aj ked v jeho pripade bol kratky. Toto presvedcenie chceli by sme vtesat do zuly, pocut ho zo sumu vetra a toku vod...“
   Veril v dobro, v ludskost a lasku k bliznemu. Nech sa v nasich srdciach jeho meno navzdy udomacni.

(sg)

 Zivot je prilis kratky na loz...

(k 85. narodeninam Zlaty Solivajsovej)

   „Nemohla som konat inak. Plnim iba volu svojej duse...“ vyznala sa na jednej z besied spisovatelka Zlata Solivajsova. V tych slovach je obsiahnute nielen eticke jadro jej poezie, ale aj dramaticky, az tragicky osud slovenskeho spisovatela, ktory pred sebaklamom a zradou vlastneho svedomia volil v casoch normalizacie radsej trpky osud stvanca.

   Zlata Solivajsova, rodacka z Nitrianskej Blatnice, zije od roku 1956 v Banskej Bystrici, kde pracovala v Slovenskej knihe aj v Stredoslovenskom vydavatelstve ako redaktorka. Pre svoje postoje k udalostiam v roku 1968 musela redaktorsku pracu opustit, vylucili ju zo Zvazu slovenskych spisovatelov a nesmela publikovat. Neskor sa zamestnala ako korektorka v banskobystrickej tlaciarni.
   Debutovala zbierkou Jablka plne hviezd, nasledovala zbierka Vyhnanie z raja a v roku 1968 vysla rozpravka Svietnik s holubickou. „Este sa nenasiel nik, kto by nasytil detsku dusu, prahnucu po dokonalej harmonii, spravodlivosti a laske. Laske, ktora nikdy nema zatvaracie hodiny... Nik este vrchovato nenaplnil detske srdiecko, do ktoreho sa zmestia odrazu vsetci ludia aj zvierata, vsetky krasne veci, vsetko, co tvori ludsky zivot, cely svet...“ hovori. V roku 1971 vychadza dalsia knizka pre deti Kluc od kazdych dveri a v nej aj rozpravka Abeceda pre obludy - pribeh o kovovej oblude, ktora na okraji lesa ohnivymi bleskami ohrozuje mlade duby - dubceky. Ta jej bola osudna. Pripravena zbierka basni Nase zelene dazde uz nevysla. Nasledovalo ponizovanie pocas nekonecnych vysluchov, bezmocnost, strata zamestnania, odsudenie na samotu a tvorive mlcanie.
   Po novembri 1989 sa Zlata Solivajsova nerada vracala k bolavym spomienkam: „...Odpustit, nevrsit sa za zle zlym, ist cestou zmierenia - to ano. Ale zabudnut nemame pravo. Ak nie kvoli sebe samym, tak urcite v mene tych, ktori uz nie su medzi nami. Nezabudanie na nich je spomienkou aj nasho pokoja. A tehlickou na stavbe nasej mravnosti.“
   Koncom roka 1992 vydala Zlata  Solivajsova zbierku Pierko po pierku. „...Ale niet nad tryzen pera / ked si pralesom slov / kliesni cestu k pravde / ktora sa mu vysmieva a vzpiera...“ Jej poezia sa prihovara zensky citlivo, stisenym hlasom, ale mravne a myslienkovo naliehavo. Neraz sa v nej odraza aj historicky osud nasho naroda. „...S rovnakym losom Vlast i ja / do tvaru kriza formovane / predstupim pred krala Casu / Uz mozes moju hviezdu zhasnut / Jej hviezdu Pane pozehnaj...“ (Balada o slovenskom putovani). Znama je aj ako turistka a milovnicka hor: „...do slov tazko vtesnam, co pre mna Dumbier (a hory vobec) znamena a symbolizuje. Predovsetkym jednoduchy fakt, ze „sam sebou garantuje svoje bytie“, za nikoho sa neskryva, pred nicim necuvne, celi „meteliciam a vichrom“. Dumbier - to je mohutny zulovy masiv, najvyssi vrch Nizkych Tatier a svojimi troma vrcholmi mi pripomina slovensky statny znak s cyrilometodskym dvojkrizom. Dumbier ma vynimocnu polohu: je takmer v strede Slovenska, je teda akoby jeho srdcom...“ „...Prijmi ma hora Tvoja som / Demon zla na mna dychol / Bezbranna celim otrasom / a netykam si s pychou...“ (Oslovenie). Alebo z basne Slovenska hrdost: „...Dumbiersky masiv / vecita pevnina v mori hor / ...Mudrym po starocia dava / lekciu z pokory /...“
   Poetka Zlata Solivajsova navstivila Brezno viackrat na besedach zaciatkom 60. rokov aj v roku 1993. V roku 1992 na slavnosti sadenia Lipy slovenskej statnosti predniesla svoju novu basen Slovenska stafeta.
   V jednom rozhovore pred niekolkymi rokmi radi citatelom, ze by „...nemali zabudat na slovenskych spisovatelov... spisovatel, basnik, sa tvorbou, istym (umeleckym) sposobom „prevteluje“ do inej dimenzie. Jeho tvorba sa nezaobide bez bolesti, ale ani bez lasky k tomu, komu je posolstvo urcene. Preto ono slovo, vylamovane z vlastneho ziveho srdca, odovzdava autor citatelovi ako vianocnu oblatku.“
   S ostrym perom publicistky sa aj dnes stretavame, s jej postojmi a nazormi najma na strankach Literarneho tyzdennika a Extra plus.
   Zlata Solivajsova sa 6. maja doziva osemdesiatpatky. Za breznianskych milovnikov poezie jej srdecne blahozelame a prajeme zdravie a spokojnost.
   Poznamka: Slova v nadpise prispevku su slovami venovania, ktore vpisala autorka do zbierky Pierko po pierku v marci 1993 mestskej kniznici a su z basne Dobre rady pre Zlatu.

A. Prepletana

 Maj - lasky cas    svetove prislovia o laske

   Srdce nie je koleno, neda sa ohnut (africke) * Laska sa zacina ocami (ruske) * Laska je slepa (latinske) * Laska je pec, ale maso neuvari (spanielske) * Laska v dusi je ako voda v sude - roztahuje ju (americke) * Laska je ako kvet - ak ho nepolievas, zvadne (arabske) * Laska je ako tabor karavany. Nenajdes tam nic, okrem toho, co si so sebou priniesol (perzske) * Laska zabija cas, cas zabija lasku (nemecke) * Laska je ako dobrodenie, vzdy sa navracia k darcovi (cinske) * Laska je choroba a zdravie nechceme (ceske) * Hadka je solou lasky, ale nech sa vam neposmykne ruka, aby ste nepresolili (gruzinske) * Laska je dostupna mnohym, ale priatelstvo je skuskou srdca (francuzske) * Laska je jednooka, ale nenavist je celkom slepa (danske) * Laska je sladka, ale len s chlebom (arabske) * Laska nepozna starobu a srdce nepozna vrasky (anglicke) * Laska oslepuje, manzelstvo navracia zrak (nemecke) *  Laska je krava, ktora sa doji medzi trnmi (africke) * Laska je to, comu dovolujeme, aby nam ublizovalo (americke) * Laska a kasel sa nedaju utajit (anglicke) * Laska je znovuzrodenie (nemecke) *

Mgr. Jozef Pupis

Boj o pacienta

   „Dobry den, pani vratnicka, prosim vas, otvorte nam, vediem na pohotovost tazko choreho.“

   „Dobry den, pravdaze vas pustym, ale ponajprv musim videt vase doklady.“

   „Naco teraz doklady, potrebujeme surnu lekarsku pomoc...“

   „No, to by mohel poviedet kazdy a co ket ste nahodu teroristy alebo akesik take dajake zivly...“

   „Netarajte, ci nevidite, ze tento muz ma dusu na jazyku?“

   „No, to vidym, ale opatrnost je opatrnost. Tak co mu chybi?“

   „Preboha, zenska, nas pacient ma asi infarkt...“

   „Ste snad dochtor, ze to tak dobre vite?“

   „Prekonal uz tri, tak asi aj teraz...“

   „Ked prekonal tri, tak vytrime aj stvrty, tak ty doklady...“

   „Dokelu, tu su, ale uz rychlo otvorte, vidite, ze ledva stoji na nohach... Vydrz, Janko, hned sme tam...“

   „Mlady panko, este mi povjezte poistovnu a bude to.“

   „Co ja viem, prosim vas, volajte niekoho, ale rychlo, uz ho neudrzim, pada...“

   „Jesli vam mozu poradit, oprite ho o stenu... a teraz tu poistovnu...“

   „Nemate tu nejaky vozik alebo nosidla a sanitara...?

   „Ne, voziky, ty uz davno nemame, bud ich ukrali, alebo rozobrali na sucasky.“

   „Tak zatelefonujte na pohotovost, nech si po neho pridu, musim ho polozit, uz nevladzem.“

   „Poradim vam este, podlozte mu pod hlavu capicu, aspon tak to roba... No, ale aby ste nepoviedali, skusim tam brnknut... Vratnyca... Na, jakze? V poradku. No, vravim vam, na pohotovosti maju plno a lekari su na vizite.“

   „Co mam teda robit, straca vedomie, preboha robte nieco...“

   „Ze byste nepoviedal, dam vam este poslenu dobru radu: pockajte chvilku, myslim, ze na patologii maju tech voziku vac, jak sa zda, ten se mu bude asi vic hodyt... No, co sem rikala... Je po nem. Halo, patologia? Rychlo prindyte, je tu zas jeden pro vas... A, Ferko, kolik nam ich este chybi do splnenya te zmluvy s pohrebnyma sluzbama?“

Emilia Molcaniova

kde si v tomto roku pripominaju 400. vyrocie prvej pisomnej zmienky

   Z lesneho hospodarstva na richtarsky stolec. Takto nadnesene by sme mohli charakterizovat postup starostu Cierneho Balogu Ing. Frantiska Budovca. V statnych lesoch presiel roznymi funkciami, nejake obdobie posobil aj v statnej sprave lesneho hospodarstva v Brezne, naposledy v Odstepnom zavode Benus ako veduci Lesnej spravy Polomka. V samosprave vsak nie je novacikom. V predchadzajucom volebnom obdobi bol poslancom obecneho zastupitelstva a v tom ostatnom predsedom Rady skoly v Zakladnej skole Cierny Balog - Janosovka. V mladosti sa aktivne venoval sportu, hraval futbal za Cierny Balog, s cim zo zdravotnych dovodov musel skoncit, ale na futbal nezanevrel a venoval sa trenovaniu mladeze.

Preco ste sa rozhodli kandidovat na post starostu?
   - Moje predstavy o tom, ako by mala fungovat samosprava boli trochu ine. Chcel som sa proste pokusit realizovat svoje predstavy a plany. Myslim si, ze sa to da robit lepsie. To bol hlavny dovod.

Ako by ste strucne predstavili obec, na cele ktorej stojite?
   - Cierny Balog ma 5150 obyvatelov, jeho chotar so 14 718 hektarmi je jednym z najvacsich na Slovensku. Dedina je rozlozena na dlzke vyse 10 kilometrov. Lezi v nadmorskej vyske 550 metrov, najvyssim vrchom je Klenovsky Vepor s vyskou 1338 metrov. Z povodnych trinastich drevorubacskych osad sa spojila do sucasnych osmich miestnych casti, ktore su zaroven aj volebnymi obvodmi. V obci su dve samostatne rimskokatolicke farnosti s dvoma kostolmi. 

Cestovny ruch mnohi povazuju za perspektivnu oblast rozvoja. Ako je to u vas?
   - Cierny Balog je vyznamnym turistickym centrom. K znamym turistickym atrakciam patri Ciernohronska zeleznica, Lesnicky skanzen vo Vydrovskej doline, Narodna prirodna rezervacia Dobrocsky prales a rozvijajuce sa lyziarske stredisko Urbanov vrch. Cize hlavnou perspektivnou oblastou aj nasej obce je rozvoj cestovneho ruchu prilakanim turistov, ponukou sluzieb, vybudovanim dalsich atrakcii a moznosti pre ubytovanie a stravovanie.

Ako je to so zamestnanostou vo vasej obci?
   - Cierny Balog je znamy lesnickou historiou. V obci ma sidlo Lesny zavod Cierny Balog, ktory je jednym z najvacsich zamestnavatelov. Dalsim velkym zamestnavatelom je Pila Jana Rosika, ktora ma v prenajme areal byvalej pily Smreciny. Pracovne prilezitosti poskytuje aj Polnoprodukt Cierny Balog, mensi podnikatelia, zivnostnici, obecny urad so skolstvom. V obci je jedna plne organizovana zakladna skola, dve malotriedne skoly a tri materske skoly.

Spominali ste, ze mate odlisne predstavy o tom, ako by mala fungovat samosprava. Co ste zaradili do vasho volebneho programu?
   - Za jednu z najdolezitejsich oblasti povazujem informovanost a aktivizaciu obyvatelov. Ako najvacsi nedostatok, ci uz ako poslanec obecneho zastupitelstva alebo ako obcan, som pocitoval, ze informacii sa nam dostavalo velmi malo. Preto sme sa rozhodli, ze obecny mesacnik Balocan sa bezplatne dostane do kazdej domacnosti. Snazime sa skvalitnit vysielanie miestneho rozhlasu. Prave teraz stojime pred ulohou modernizovat vysielacie zariadenie, ktore je velmi zastarane a sposobuje caste problemy.  Dalsou z oblasti rozvoja je investicna cinnost, kde najdolezitejsie je vybudovanie kanalizacie v prevaznej casti obce. Toto je najvaznejsia uloha, ktora nas caka a ktoru treba zvladnut aj vzhladom na legislativu Europskej unie, kde je povinnost obce nad 2000 obyvatelov skanalizovat do roku 2015.
Z dalsich investicnych akcii je to samozrejme zvysovanie zamestnanosti aj v obecnych prevadzkach, vyuzivanie obecnych priestorov na podnikanie, vyuzitie biomasy na vykurovanie a podpora rozvoja turizmu. Treba nam zmodernizovat centrum obce, verejne priestranstva pred obecnym uradom a zdravotnym strediskom, rekonstruovat kulturny dom, v celej obci vybudovat chodniky, zateplit budovy skol a skolok. Budeme sa uchadzat hlavne o zdroje z Europskej unie.

Ako byvaly futbalista i trener mate k sportu blizko. Cim sa moze pochvalit ciernobalocky sport?
   - V obci mame dva futbalove kluby: sportovy klub Tatran Cierny Balog a Partizan Cierny Balog, v ktorom sa venuju hlavne vychove mladych futbalistov, nadviazali uzku a kvalitnu spolupracu s Duklou Banska Bystrica. Na vysokej urovni posobi biatlonovy klub, ktoreho reprezentanti dosahuju vynikajuce vysledky v ramci celeho Slovenska. V obci posobi tiez turisticky, volejbalovy a hokejovy oddiel. Futbalove majstrovske zapasy sa hravaju na dvoch ihriskach a jedno ihrisko je pri zakladnej skole. Mame v plane este v tomto roku vybudovat mini ihrisko s umelou travou pri skole v Janosovke, na ktore je vypisany projekt Slovenskym futbalovym zvazom .

Cierny Balog ma bohate kulturne tradicie. Aka je sucasna ciernobalocka kultura?
   - V obci mame v trvalej prevadzke kniznicu, ktora je otvorena sest hodin kazdy den v tyzdni. Folklorna skupina Kycera ma vyse 70-rocnu historiu, v Malej Kycere sa k folklornym tradiciam vychovavaju mladeznici. Mrzi ma, ze nemame ochotnicke divadlo, ani zakladnu umelecku skolu, ale v specialnej zakladnej skole, ktora je tiez v obci, sa uvazuje s vytvorenim pobocky zakladnej umeleckej skoly, ktora by bola orientovana hlavne na deti zo socialne slabych rodin. Uz niekolko rokov u nas nefunguje kino, zatial ani neuvazujeme o jeho obnoveni. Zo znamych kulturnych podujati spomeniem festival Uz sa fasiang krati, ktory ma nadregionalny vyznam a organizujeme ho v spolupraci so Stredoslovenskym osvetovym strediskom Banska Bystrica. Podielame sa na organizovani otvorenia sezony na Ciernohronskej zeleznici a zaroven aj sezony lesnickeho skanzenu, podobne na Dni stromu so statnymi lesmi a na Katarinskych dnoch ciernobalockej kultury s komunitnym centrom. V tomto roku si Cierny Balog pripomina 400. vyrocie prvej pisomnej zmienky o obci a pri tejto prilezitosti na 1. septembra pripravujeme kulturne podujatie. V ramci mikroregionu Muranska planina, ktoreho sme clenom, pripravujeme podujatia na vzajomne predstavenie sa obci a kultury v tomto mikroregione. V obci funguje mimovladna organizacia Vydra, ktora je zamerana na rozvoj a organizovanie programov cestovneho ruchu a tiez na ochranu zivotneho prostredia. V spolupraci s Vydrou obec zalozila neziskovu organizaciu Komunitne centrum, ktoreho ulohou je posobit v socialnej oblasti, poskytovat socialne poradenstvo, opatrovatelsku sluzbu a vzdelavacie programy pre socialne slabe vrstvy obyvatelstva a romsku komunitu.

Vo vasej obci nastala rarita, ked sa uplne vymenili vsetci poslanci obecneho zastupitelstva. Ake problemy ste doteraz riesili?
   - Obecne zastupitelstvo uz zasadlo patkrat. Jednou z najvaznejsich uloh v sucasnosti je riesenie transformacie obecnej spolocnosti s rucenim obmedzenym na vhodnejsiu ekonomicky vyhodnejsiu formu poskytovania sluzieb obci. Zaoberame sa pripravou projektov v suvislosti s novym programovacim obdobim EU na roky 2007 - 2013.  Samozrejme, ze riesime bezne problemy v samosprave, vseobecne zavazne nariadenia, vyber dani, poplatkov, problemy s odpadom, s ciernymi skladkami, vyuzitie pracovnikov na aktivacnu cinnost, ktorych mame zamestnanych stodvadsat, co je dalsia z oblasti, ktore prinasaju vyhody, ale aj starosti.

Od decembra uz uplynul nejaky ten mesiac. Lisia sa vase predstavy o „starostovani“ od reality?
   - Vzhladom na ubehnuty cas uz mam urcite skusenosti. Mozem povedat, ze realita je scasti ina, ako boli predstavy. Oblast fungovania obci a obecnej samospravy je velmi siroka, zahrnuje aj po presune kompetencii na obce velmi siroky okruh problemov. Je to naozaj mnozstvo novych a novych informacii, s ktorymi som predtym neprisiel do styku.

(ng) Foto: Stefan Vozar

V pozadi rozvijajuce sa lyziarske stredisko Urbanov vrch	Pohlad na obec z Urbanovho vrchu	Ciernohronska zeleznicka laka v kazdom rocnom obdobi