Na leto
a prazdniny, ktore su neodmyslitelnou sucastou kazdeho roka, sa tesia hlavne
deti, ale aj my dospeli. Nedockavo cakame na cas oddychu, zabavy, ked ortut
v teplomeri vystupi na vyssie hodnoty, obloha je bez oblacika a slniecko sa
na nas usmieva. Je to naozaj lakavy cas, ktory ponuka rozne moznosti.
V nasej ankete sme preto vyzvedali: Ako prezijete tohtorocne leto? |
S anketovym mikrofonom
|
Ivana Brozmanova, studentka, Cierny Balog:
- Moja dovolenka je
este absolutne len buducnost. Bude to asi nejaky last minute. Zatial nemam
predstavu. Vlani sme absolvovali dvojtyzdnovu dobrodruznu jazdu autom
Talianskom, Francuzskou rivierou a Spanielskom. Bolo to pekne, ale tento rok
dame prednost cestovnej kancelarii a na prestriedanie vylihovaniu pri mori.
Katarina Kosianova, vysokoskolacka, Prievidza:
- Prave idem
z agentury, takze dufam, ze dostanem robotu. Mesiac budem pracovat v Ceskej
republike a v auguste by som si chcela uzivat. So spoluziakmi pojdem do hor,
v juli sa dohodneme, kde konkretne pojdeme. Aj vlani som mesiac pracovala
a potom som sa „flakala“.
Bc. Vladimir Kolesar, poistovaci poradca, Brezno:
- Cez dovolenku
budeme pracovat na chalupe. Nikde sa nechystame. Po ine roky sme zvykli
vycestovat, ale momentalne sme s manzelkou koncili skolu. Budeme oddychovat
a dohanat robotu na chalupe.
Janka Hlavacikova, na materskej dovolenke, Valaska:
- Letnu dovolenku si
planujeme az na zaver leta, pretoze mame starosti s prerabanim domu.
Uvidime, ci nam to vobec vyjde. Chceli by sme ist autom aj s detmi do
Bulharska. Vlani sme sa museli zaobist bez dovolenky.
Katarina Svabova, vysokoskolacka, Sumiac:
- Moje prazdniny
budu skor pracovne. Na tri mesiace som si dohodla brigadu v pizzerii
v Piestanoch. Brigadovat budem, az kym nezacne skola. Vikendy som si
zariadila tak, ze budem mat volno, pojdem na festivaly a popozerat si
okolie. Minulorocne prazdniny som bola u sestry v Nemecku, tentoraz mi to
nevyslo.
Robert Medved, sofer, Cierny Balog:
- Skoro kazdy rok
dovolenkujem v kempe v Sturove, kde pojdem na tyzden aj cez tuto dovolenku.
Pojdem tam s partiou alebo s priatelkou, este uvidim.
(ng, pl)
„Povinnostou je vypocut obcana“
Neda mi, aby som ako radovy
obcan nemenovanej obce neupozornila, s akym pristupom som sa stretla zo
strany zamestnancov nasho obecneho uradu. V utorok 19. juna som sa
telefonicky spojila so starostom obce a slusne sa ho opytala, dokedy budu
trvat prace na vykopoch okolo rimskokatolickeho kostola. Pri uvedenych
pracach niekolko tyzdnov hrozila moznost urazu, dokonca viem, ze nejaky sa
tam uz stal. Ide o usek dost frekventovany pre ludi, ktori tadial
prechadzaju do pastoracneho centra. Pretoze ide o kulturnu pamiatku zapisanu
v zozname kulturnych pamiatok, v tomto obdobi so zvysenym vyskytom turistov,
nevrha dobre svetlo na nasu obec, ked ju na internetovej stranke obecny urad
prezentuje. O to vacsie bolo moje prekvapenie pri jeho vznetlivej, ba az
arogantnej reakcii, ktora nesvedci o serioznom pristupe starostu a
reprezentanta obce. Potom ma neprekvapuje, ze podobne reakcie maju aj
niektori ini zamestnanci obce. Podotykam, ze len niektori. A myslim, ze tak
reaguju len preto, ze si to mozu dovolit. Prejav, aky sa mi dostal od tohto
pana, ktory ma predmetne prace „udajne“ na starosti, uvadzam vo velmi
miernom zneni: „..svatuskarov je nas v kostole... a mame si to urobit sami.“
Je smutne, ked obycajny obcan chce odpoved na nejaky problem, ktory sa ho
dotyka (nejde o moj osobny zaujem), docka sa zvysenej intenzity hlasu a
odpovede „Co si to dovolujem“ a „O tom sa nemam co s vami bavit“. Pan
starosta zhodi telefon s takou intenzitou, ze ma prekvapuje, ak je este
pristroj prevadzkyschopny. Jeho povinnostou je vypocut ktorehokolvek obcana
a dat mu adekvatnu odpoved. Vela problemov by sa vyriesilo ovela skor a
lahsie, keby nevznikali taketo situacie a nedorozumenia v dosledku nasej
samolubosti. S uctou ku vsetkym, pre ktorych slusne spravanie a ludsky
pristup nie je cudzim pojmom.
Vasa citatelka
...
Vysvetlovali zamestnanci,
vysvetloval som ja. Niektorym ludom proste nevysvetlite. Treba polozit
telefon. Mimochodom, 19. juna uz „problem“ bol odstraneny.
Vas starosta
Krajske kolo sutaze Policajt moj kamarat
Dna 20. juna sa v Laskomerskeho doline
v Banskej Bystrici uskutocnilo krajske kolo sutaze k preventivnemu projektu
Policajt moj kamarat, na ktorom sa zucastnili vitazne druzstva z okresnych
kol v Banskobystrickom kraji. Z okresu Brezno sa na krajskom kole sutaze
zucastnili za prvy stupen ziaci Zakladnej skoly s materskou skolou
na Pionierskej c. 4 v Brezne a za druhy stupen ziaci Zakladnej skoly
z Telgartu.
Na prvom mieste v kategorii starsich
ziakov sa umiestnili ziaci zo Zakladnej skoly v Telgarte, ktori ziskali
putovny pohar riaditela Krajskeho riaditelstva Policajneho zboru v Banskej
Bystrici, diplomy a pekne vecne ceny. Sutaz zorganizovalo Krajske
riaditelstvo Policajneho zboru v Banskej Bystrici v spolupraci s Centrom
volneho casu v Banskej Bystrici.
Riaditel Okresneho riaditelstva Policajneho
zboru v Brezne dakuje vitazom krajskeho kola sutaze - ziakom Zakladnej skoly
v Telgarte ako aj ich ucitelom a riaditelke, ktori ziakov svedomito
pripravovali. Podotykame, ze ziaci z tejto skoly uz v minulosti viackrat
zvitazili v predchadzajucich krajskych kolach.
(vb)
Velkolepe predstavenia
Tri junove
dni (6., 7. a 8.) sa stali dnami rozlucky s absolventmi Zakladnej umeleckej
skoly v Brezne, ktori sa nam na pode skoly prihovorili prostrednictvom
svojich vystavenych vytvarnych prac, predstavenia divadelnej hry Tri
prasiatka a tiez dva dni trvajucich krasnych a vydarenych slavnostnych
koncertov.
V skolskom
roku 2006/2007 absolvovalo v nasej „zuske“ tridsattri absolventov, z toho
v hudobnom odbore strnast ziakov v prvom a styria v druhom stupni studia.
Vytvarnikov skoncilo desat a pat posluchacov literarno-dramatickeho odboru.
Velke percento z nich bude pokracovat v studiu na strednych skolach
umeleckeho zamerania. Su to buduci posluchaci konzervatorii: Marius Sajgalik
(husle) z triedy Z. Soltesovej, Matus Medved (gitara) z triedy M. Holbu,
Matej Kubus (tanec) z triedy M. Potancokovej a Petronela Luptakova (viola)
z triedy M. Akuratnej. Z triedy Mgr. J. Hancaka pokracuju v skolach
s vytvarnym zameranim Dasa Babnicova, Andrea Lakova, Karin Lehotska, Ludmila
Murgasova, Eva Hrebickova a Monika Giertlova.
Preplnene
hladisko, vykriky nadsenia az standing ovation sprevadzali dna 12. juna
v kinosale mestskeho domu kultury nase historicky prve predstavenie detskeho
muzikalu s nazvom Pernikova chalupka. Na jeho uspesnom predvedeni sa
podielali vsetky odbory. V rozpravke o Jankovi a Marienke nas zaujali silnym
umeleckym prezitkom naplnene hlavne postavy. Janka stvarnil Martin Vetrak,
Marienku Rachel Soltesova a zlu jezibabu Miroslava Benackova. Celkovy dojem
doplnili pekne kostymy, kulisy a zaujimave svetelne efekty. Divacka odozva
svedcila o tom, ze sme nastupili dobru cestu a ze podobne predstavenia
dokazu oslovit vsetky vekove kategorie od tych najmensich divacikov az po
ich rodicov ci starkych.
Maria Longauerova
Horehronie tancovalo a
spievalo
Tyzden,
ktory bol ohraniceny dvoma datumami (18. - 24. jun) sa niesol v celkom
pokojnom duchu. Predsa len sa vsak najde nejaka ta akcia, ktora rozvirila
navonok „nehybne“ hladiny Horehronia. Napriklad v dnoch 22. - 24. juna sa
konal styridsiaty druhy rocnik Horehronskych dni spevu a tanca. Vystupilo
tam nemalo folklornych suborov z blizkeho okolia, no obec Helpa privitala aj
zopar hosti z celeho Slovenska. Podujatie ako uz tradicne otvorila
Privitanka - helpiansky folklorny kolektiv. Za spomenutie stoji aj
predstavenie, ktore si pre divakov pripravila Bukovinka - folklorny subor
z Bravacova. Ich vystupenie sa zacinalo o 18. hodine v sobotu a urcite sa
nestratilo medzi konkurenciou. Vsetko sa odohravalo v prirodnom prostredi v
amfiteatri. Na zaver ostava len skonstatovat, ze vsetko prebehlo bez
problemov a milovnici folkloru si urcite prisli na svoje. Mozeme sa teda
tesit opat o rok.
(jj)
Ziakom SOU Brezno
nechyba talent a nadanie
Pri
prilezitosti 62. vyrocia oslobodenia stredneho Slovenska sa uskutocnila
celoslovenska vytvarna a literarna sutaz. Usporiadalo ju Muzeum SNP
v Banskej Bystrici pod nazvom Cesty za poznanim minulosti. V tomto nazve
bolo zahrnutych niekolko zaujimavych tem, napr. Hoj zem draha, Krasa je
ukryta v nas, Ake tazke je chodit po zemi…, ale i dalsie tykajuce sa nasej
vlasti, zivota deti a mladeze, historie a kultury nasho naroda.
Sutaz bola
urcena ziakom zakladnych, specialnych, strednych a umeleckych skol, ktori
boli zaradeni podla vekovych kategorii. Cielom sutaze bolo hladat nove
literarne a vytvarne talenty, oslovit ziakov, aby perom alebo stetcom
otvorene vyjadrili svoje pocity, tuzby, predstavy a aby takto predviedli
svoj talent a nadanie. Sikovnost a zrucnost rozhodne nechyba ani ziakom SOU,
a preto sa aj nasa skola rozhodla zapojit do tejto sutaze. Ziaci vytvorili
pekne a zaujimave vytvarne prace pod vedenim vyucujucej Mgr. A. Fortiakovej.
Dna 15. juna sme sa zucastnili na slavnostnom vyhodnoteni prac v Muzeu SNP
v Banskej Bystrici. Boli sme uspesni. Jednu z troch cien v kategorii
strednych skol ziskal Pavol Gasperan a diplom za peknu pracu dostala Martina
Sujova.
Uspechy
nasich ziakov su pre nas potesenim, ale i povzbudenim do dalsej prace.
V buducnosti sme rozhodnuti pokracovat v rozvijani tvorivych mimoskolskych
aktivit a verime, ze budeme rovnako uspesni ako doteraz.
Mgr. Alica Fortiakova
|